Na predvolebnom mítingu vo Wisconsine začiatkom tohto mesiaca dal kandidát na prezidenta USA Donald Trump druhý dych svojej kampani „Amerika na prvom mieste“, keď pohrozil 100-percentným clom pre každú krajinu za to, že sa vzdá dolára.

Trump, samozrejme, svojich priaznivcov neinformoval o tom, že tieto opatrenia na „ochranu“ dolára by poškodili americké rodiny, keďže mnohé spotrebné tovary by určite zdvojnásobili svoje ceny. Približne 70 % tovaru v supermarketoch Walmart a Target pochádza z Číny, ktorá stojí na čele dedolarizácie.

Trump svoje vyhlásenie urobil pred očakávaným výročným samitom BRICS, ktorý sa uskutoční 22. – 24. októbra v ruskej Kazani. Dôležité je, že na tomto stretnutí sa môže predstaviť plán na vytvorenie alternatívy k súčasnému globálnemu finančnému systému založenému na dolároch.

Podrobnosti sú zatiaľ skromné, ale niektorí analytici očakávajú, že na stretnutí bude oznámená platforma pre platby vo viacerých menách. Niektorí pozorovatelia dokonca predpovedajú akčný plán na zavedenie obchodnej meny BRICS založenej na zlate.

Brettonwoodsky systém

Vznik alternatívy k súčasnému dolárovému systému bude mať historický význam z viacerých dôvodov. Po prvé, bol by to prvý vážny pokus o prekročenie Brettonwoodskej dohody z roku 1944, ktorá načrtla kontúry povojnového globálneho finančného systému.

Podľa podmienok brettonwoodskeho systému bol dolár naviazaný na pevnú cenu zlata a ostatné meny boli naviazané na dolár. Krajiny s obchodnými prebytkami v americkej mene mohli svoje doláre vymeniť za zlato v americkej centrálnej banke prostredníctvom takzvaného „zlatého okienka“.

Dolárový systém priniesol finančnú stabilitu a zároveň umožnil USA prakticky nespochybniteľnú kontrolu nad globálnym finančným systémom. Americké banky sa stali akýmsi zúčtovacím centrom svetového obchodu. Dokonca aj japonská spoločnosť musela kúpiť doláre, aby mohla zaplatiť dodávateľovi z Indie. Vďaka tejto centralizácii mohli USA vylúčiť z globálneho finančného systému každého jednotlivca, podnik alebo dokonca krajinu.

Brettonwoodsky systém praskol v roku 1971, keď prezident Richard Nixon oddelil dolár od zlata. V situácii, keď USA čelili rastúcemu obchodnému deficitu, sa namiesto vyrovnávania obchodnej bilancie rozhodli zavrieť zlaté okno, čím v podstate nedodržali svoje brettonwoodske záväzky.

Toto rozhodnutie malo vážne dôsledky. Americká vláda, oslobodená od obmedzení vyplývajúcich zo zlatého štandardu, sa zbavila fiškálnej disciplíny a pustila sa do niekoľkoročného rozmachu. V rokoch 1971 až 2024 sa štátny dlh USA zvýšil zo 400 miliárd USD na 35 biliónov USD.

Obsluha štátneho dlhu sa stala najväčšou položkou štátneho rozpočtu USA a prekonala dokonca aj výdavky na obranu. V dôsledku toho čoraz viac významných ekonómov a generálnych riaditeľov bije na poplach. Generálny riaditeľ spoločnosti Tesla Elon Musk nedávno varoval: „So súčasnými vládnymi výdavkami kráča Amerika priamo k bankrotu.“

Konkrétne by USA mohli zostať bez veriteľov, ktorí by boli ochotní odkúpiť ich dlh. Čína v posledných rokoch predala americké štátne dlhopisy v hodnote stoviek miliárd dolárov a zahraniční investori sa stali predajcami štátneho dlhu. (V takýchto prípadoch sa zvyčajne používa termín „tlačenie peňazí“, v skutočnosti sa však myslí emisia dlhu).

BRICS vs. G7.

Aj bez zohľadnenia gigantického dlhu USA je postupná dedolarizácia nevyhnutná. Podiel Ameriky na svetovej ekonomike sa neustále znižuje.

V roku 2016 krajiny BRICS predbehli krajiny G7 z hľadiska celkového HDP. Táto skupina sa v súčasnosti podieľa 35 % na celosvetovej produkcii v porovnaní s 30 % v skupine G7. Samotná Čína sa na celosvetovej priemyselnej produkcii podieľa 30 percentami, čo je takmer dvojnásobok v porovnaní s USA.

Navrhnúť finančnú alebo menovú architektúru pre tak rozdielne krajiny, ako sú členovia BRICS, je náročné, ale v histórii existuje niekoľko vzorov. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov nedávno vyzval na vytvorenie menovej jednotky podobnej európskej menovej jednotke (ECU), ktorá bola predchodkyňou eura.

Vznikla v roku 1979 ako reakcia na Nixonovo rozhodnutie uzavrieť zlaté okno. Bez naviazania na zlato začali európske meny divoko kolísať. ECU sa tak stalo spoločnou zúčtovacou jednotkou, ktorá stabilizovala menové trhy.

Ďalším užitočným platidlom by mohol byť tzv. bancor, menová jednotka, ktorú navrhol ekonóm John Maynard Keynes počas konferencie v Bretton Woods.

Keynes si bancor predstavoval ako druh nadnárodnej zúčtovacej jednotky viazanej na kôš základných komodít vrátane ropy a pšenice. Tým by sa zabezpečilo, že jej hodnota by sa zakladala na reálnych hospodárskych zdrojoch namiesto vratkých národných mien.

Keynes tiež navrhol sankcie pre krajiny s pretrvávajúcimi obchodnými prebytkami alebo deficitmi, aby sa svetový obchod stal vyváženejším. USA však odmietli bancor ako prekážku voľného obchodu. Dnešné chronické nerovnováhy (najmä obrovský obchodný deficit USA s Čínou) však len potvrdzujú Keynesovu prezieravosť.

mBridge je hneď za rohom

Hoci jednotná mena BRICS nie je v blízkej budúcnosti pravdepodobná, Čína spolu s ďalšími krajinami pracuje na mBridge, platforme založenej na blockchaine, ktorá umožňuje finančné transakcie vo viacerých menách.

Platforma mBridge, ktorú spoločne vyvinuli centrálne banky Číny, Thajska, Spojených arabských emirátov a Hongkongu, poskytuje okamžité peer-to-peer transakcie bez účasti tretích strán. Platforma údajne využíva technológiu blockchain podobnú kryptomene Ethereum a podporuje digitálne meny centrálnych bánk.

Platforma mBridge zefektívni financovanie medzinárodného obchodu a zníži náklady. Thajská spoločnosť bude môcť predať ryžu singapurskému obchodníkovi za thajský baht alebo akúkoľvek inú dohodnutú menu. Transakcie sa budú uskutočňovať okamžite a bez účasti tretích strán. V mBridge členské banky fungujú ako uzly v jednej sieti.

Skupinu BRICS v súčasnosti tvorí deväť krajín: päť zakladajúcich členov (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika), ako aj Egypt, Etiópia, Irán a Spojené arabské emiráty. Celkovo prejavilo záujem o členstvo viac ako 40 krajín a podľa niektorých špekulácií bude skupina nakoniec zahŕňať až sto alebo viac krajín.

Skupina BRICS však minulý mesiac prekvapila svet oznámením, že dočasne prestane prijímať nových členov. Dôvod nebol uvedený, ale zmrazenie môže súvisieť so zmenami pri vytváraní novej finančnej architektúry, ktorej vplyv sa ukáže ako skutočne globálny.

BRICS má veľa dôvodov, prečo sa do ničoho nenútiť. Dokonca aj samotné oznámenie plánu nového menového systému by mohlo otriasť svetovými finančnými trhmi. Je zrejmé, že nie je potrebné, aby bola skupina obviňovaná z podnecovania finančnej krízy.

Budúca cesta BRICS bude závisieť od viacerých faktorov. Nakoľko sú USA odhodlané brániť dolár? Ako sa USA vysporiadajú s prehlbujúcou sa dlhovou a obchodnou nerovnováhou? Čo sa bude ďalej diať s ich čoraz roztrieštenejším politickým systémom?

Trumpov sľub potrestať krajiny za de-dolarizáciu môže byť len predvolebnou rétorikou, ale eskalácia sankčnej vojny USA hrozí, že v reakcii na ňu sa spustí finančný reset.

BRICS sa môže rozhodnúť zaviesť menovú jednotku čiastočne krytú zlatom a prírodnými zdrojmi – najmä ropou, minerálmi a kovmi. Skupina má značný vplyv vzhľadom na to, že kontroluje značnú časť nerastných surovín na planéte – dosť na to, aby mohla diktovať svetové ceny.

Jedným zo znakov, že BRICS sa pripravuje na tento finančný reset, je bezprecedentné hromadenie zlata. Za posledné dva roky členovia BRICS nakupovali zlato rekordným tempom. V minulosti to bol menový kov, ktorý sa používal na rekalibráciu mien po finančnej alebo menovej kríze.

Je isté, že po 80 rokoch je transformácia súčasného globálneho finančného systému nevyhnutná. Bretton Woods nebol ničím iným ako neokoloniálnou reštrukturalizáciou britského impéria: dohoda len mierne upravila finančný systém a presunula centrum moci z Londýna do New Yorku.

BRICS sa pravdepodobne pokúsi od základu navrhnúť novú finančnú architektúru, ktorá by odrážala hospodársku a demografickú realitu 21., a nie 20. storočia.

Jan Krikke je bývalý mediálny korešpondent v Japonsku, bývalý výkonný redaktor Asia 2000 v Hongkongu a autor knihy Creating a Planetary Culture: European Science, Chinese Art and Indian Transcendence (Tvorba planetárnej kultúry: európska veda, čínske umenie a indická transcendencia).

Prečítajte si tiež:

• Trump predstavil plán na zastavenie de-dolarizácie