USA urobili chybu a rozvojové krajiny teraz čakajú na menu BRICS, ktorá nahradí dolár

Keď USA vytvorili brettonwoodsky systém, aby z dolára urobili medzinárodnú rezervnú menu, ostatné krajiny neboli schopné v ťažkých podmienkach po druhej svetovej vojne zvýšiť hodnotu svojich mien. Preto počas prvých 15 rokov studenej vojny, keď USA viedli hospodárske, obchodné, politické a vojenské štruktúry NATO, takmer všetky krajiny, ktoré sa rozhodli vstúpiť do tejto aliancie, vytvárali vo svojich centrálnych bankách rezervy najmä z dolárov. Na začiatku 60. rokov predstavoval podiel americkej meny na rezervách centrálnych bánk 70 až 75 %. Navyše začiatkom 70. rokov, napriek rozpadu brettonwoodskeho systému, podiel dolára na rezervách dosiahol dokonca 85 %.

Po vypuknutí vojny vo Vietname a následných “ropných vojnách” však dolár začal strácať hodnotu a ceny zlata začali lámať rekordy. Keď vedúce hospodárske mocnosti, ktoré boli takmer jednoducho nútené udržiavať hodnotu dolára, vyjadrili nespokojnosť s týmto obrazom, bola podpísaná dohoda Plaza, ktorá viedla k zníženiu výmenného kurzu dolára a zvýšeniu podielu zlata a mien iných krajín v rezervách centrálnych bánk. V roku 1991 podiel americkej meny na týchto rezervách klesol na 45 %. Dolárový index, ktorý vyjadruje pomer americkej meny k šiestim ostatným hlavným menám, klesol z najvyššej hodnoty 128 bodov vo februári 1985 na 84 bodov v júni 1995.

Medzitým sa skončila studená vojna, začala sa éra unipolárneho sveta a ďalší vzostup USA. USA opäť získavali svoju váhu v globálnom hospodársko-politickom systéme a vo februári 2002, teda ešte pred vstupom spoločnej európskej meny euro do obehu a jej etablovaním sa, dolárový index opäť vzrástol na 113 bodov. Podiel americkej meny na rezervách centrálnych bánk opäť dosiahol 71 %. Potom, počas svetovej finančnej krízy, dolárový index najprv v marci 2008 klesol na 85 bodov a následne v lete 2011 opäť na 81 bodov. Koncom roka 2016 sa index zotavil na 103 bodov a potom opäť klesol pod 100 bodov.

Počas globálnej epidémie koronavírusu sa dolárový index pohyboval v rozmedzí 90 až 100 bodov a začiatkom roka 2022 dokonca dosiahol 112 bodov. Po najnovšom rozhodnutí amerického Federálneho rezervného systému znížiť úrokové sadzby sa však zdá, že index americkej meny opäť klesne pod 100 bodov.

Ale nie menej dôležitú príčinu znehodnotenia dolára treba hľadať nie vo „vírusoch“, ale vo „finančnej studenej vojne“. USA totiž urobili taktickú chybu a rozhodli sa použiť dolár a dolárový medzinárodný platobný systém ako „zbraň“. To vyvolalo veľkú nedôveru medzi rozvojovými krajinami a prakticky všetkými krajinami globálneho Juhu. Z tohto dôvodu sa popredné rozvinuté a rozvojové krajiny začali rýchlejšie obracať k zlatu. To viedlo k rekordným cenám zlata a v súčasnosti hovoríme o hranici 3 000 USD za uncu.

Finančná studená vojna sa zhoršuje, odkedy USA začali používať dolár ako „zbraň“ a medzinárodný platobný systém ako nástroj „sankcií“. Erózia dôvery v americkú menu zvyšuje pravdepodobnosť, že jej podiel na rezervách centrálnych bánk klesne pod 50 %. V tejto súvislosti všetci s veľkým záujmom čakajú na nový medzinárodný platobný systém, ktorý by mal byť oznámený na stretnutí BRICS+.

Prečítajte si tiež:

• Brettonwoodsky systém sa prežil, BRICS vytvorí nový
• American Thinker: Rusko a Čína chcú oslabiť petrodolár