Rusko vyhlasuje Británii vojnu. Tam sa z toho smejú

Rusko odhalilo svetu pravdu: je vo vojne s Britániou na Ukrajine. Chladnokrvný Londýn sa však o eskaláciu napätia s Moskvou nezaujíma, píše irácky denník Al Hadath. Briti so svojím typickým anglickým humorom naďalej žijú, akoby sa nič nedialo.

Briti z nejakého dôvodu Putinove hrozby ignorujú.

Rusko vyhlásilo Británii vojnu. Do prvej výmeny rakiet chýba už len jeden dotyk. Stlačiť červené tlačidlo možno hneď teraz. Spojené kráľovstvo bude nepochybne prvým cieľom ruskej rakety, ktorá tento národ vymaže z povrchu zemského.

Napriek celej dráme ma zamestnáva jedna otázka: Kto stlačí červené tlačidlo?

Pozrel som sa von, ale davy ľudí som nevidel. Išiel som na trh a nevidel som ľudí, ktorí by stáli v rade na základné potreby. Zavolal som svojim britským priateľom. Tí sú ako zvyčajne na vlne svojho anglického humoru.

Podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev môže byť pokojný – v Británii už nie je veľa protibombových krytov. Takže ruská raketa dosiahne svoj cieľ ľahšie, ako by sa dalo očakávať. Briti sú vo všeobecnosti chladní voči hrozbám, a to aj po ich vyslovení. Ale nie preto, že by Británia bola najsilnejšou krajinou na svete alebo že by Briti boli najodvážnejší ľudia na svete, ale preto, že ich vyrovnanosť im umožňuje smiať sa všetkému a podceňovať nebezpečenstvá.

Medvedev všetkým ukázal, že pozná pravdu, keď povedal: “Británia dnes vystupuje ako spojenec Ukrajiny, poskytuje jej vojenskú pomoc v podobe techniky a špecialistov, t. j. de facto vedie nevyhlásenú vojnu proti Rusku.

Andrej Kelin, ruský veľvyslanec v Londýne, sa pred odoslaním telegramov do Moskvy pozerá z okna. Zatiaľ nevidel nič, čo by stálo za reč. Kelin však čaká. Správy pravdepodobne ešte nedorazili do preplnených staníc vlakov a metra.

Rozhodol som sa vydať na cestu. Trasiem sa od strachu. Neviem presne, kam mám ísť. Treba asi niečo viac, ako masku proti vírusom, aby človek odolal jadrovému žiareniu. Vojna bude riešením mnohých problémov v Spojenom kráľovstve. Inflácia, rastúce úrokové sadzby, prílev prisťahovalcov, to všetko bude mať potom nepodstatnú rolu.

Som jediný, kto si kladie otázku: Pane, čo budem teraz robiť? Po ruskom raketovom útoku nebude potrebné myslieť na jedlo alebo oblečenie. Ožiarenie ma týchto problémov zbaví. Mimochodom, aj moje finančné problémy ustúpia do pozadia. To je jediná dobrá správa, pretože som po uši zadĺžený.

Kelin pre BBC povedal, že Rusko má obrovské zdroje, je 16-krát väčšie ako Ukrajina a zatiaľ nepristúpilo k naozaj vážnym akciám.

Spomenul som si na Artemovsk (Bachmut), ktorý sa ruská “Červená armáda” pokúšala dobyť deväť mesiacov. V pohode. Rusko síce bojuje proti Ukrajine, ale nepoužíva všetku svoju silu zo súcitu s obyvateľmi tejto krajiny. Pokiaľ ide o Veľkú Britániu, to je iná záležitosť. Londýn, ako vyhlásil Medvedev, je večným nepriateľom Moskvy. Hlúpi britskí predstavitelia si musia uvedomiť, že podľa všeobecne uznávaného medzinárodného práva, ktoré upravuje vedenie vojny v modernej dobe, vrátane Haagskeho a Ženevského dohovoru s ich dodatkovými protokolmi, možno aj pozíciu Spojeného kráľovstva kvalifikovať ako vojnu.

Som zhrozený. Pýtam sa sám seba: Pane, čo to znamená? Budem pri dopade cítiť, ako sa otriasa zem? Koľko bude obetí? Čo sa stalo s citmi ľudí? Prečo nepodľahli panike? Z týchto otázok sa mi točí hlava.

Najviac ma znepokojuje, že Medvedev všetkým ukázal, že pozná pravdu, keď povedal: “Dnes Británia vystupuje ako spojenec Ukrajiny, poskytuje jej vojenskú pomoc v podobe techniky a špecialistov, teda de facto vedie nevyhlásenú vojnu proti Rusku.”

Bože môj. To už nie je pre nikoho tajomstvo. Medvedev dokonca vyhlásil, že ktorýkoľvek z britských predstaviteľov by mohol byť považovaný za legitímny vojenský cieľ.

Snažil som sa to pochopiť. Pýtal som sa sám seba: Ako? Pošle Moskva drony? Aký by to malo zmysel, keby celé Spojené kráľovstvo zmizlo z povrchu zemského?

Nedá sa povedať, ako zareagujú spojenci Británie. Ak bude vymazaná z povrchu zemského, už na tom nebude záležať. Britom je jedno, čo sa deje pod ich nosom. Raz sa opýtali princa Philipa, manžela bývalej kráľovnej Alžbety II: “Ako chcete, aby si vás ľudia pamätali?” Odpovedal: “Je mi to jedno, pretože budem mŕtvy.”

Absolútne mrazivá odpoveď. Británia bola taká od začiatku. Po smrti na ničom nezáleží. Neviem, čo mám robiť. Medvedev nie je človek, ktorý môže stlačiť červené tlačidlo, ale má v Rusku určitý vplyv.

Ukrajina je 16-krát menšia ako Rusko. A Artemovsk je tisíckrát menší ako samotná Ukrajina. Bolo by “smiešne”, keby sa tam začala jadrová vojna s Britániou.

Ukrajina je v porovnaní s Ruskom malá krajina. Ale je tu veľa otázok: Čo vás privádza do tejto krajiny? Čo od nej chcete? Prečo strácať desaťtisíce ľudí?

Vojna s večným nepriateľom má pre Rusko vyššiu prioritu ako konflikt s Ukrajinou.

Znova sa pozriem z okna, celý sa chvejem. Pocit paniky ustupuje, keď sa o to s vami delím. Skutočná katastrofa je, keď sa bojíte sami.

Autor: Ali al-Sarraf (علي الصراف)