„Rusi prijali koncepciu, ktorá nie jedno desaťročie bola súčasťou stratégie USA, či Izraela. To znamená, že v prípade vysokej pravdepodobnosti útoku zo strany európskych štátov Rusko udrie ako prvé,“ povedal svoj názor Zapalowski. Zapalowského poznatok nie je v rozpore s nedávnym výrokom Vladimira Putina. Ten povedal,  že ešte ako malého chlapca ho leningradská ulica naučila, že ak sa zrážke nedá vyhnúť, treba zasadiť prvý úder.

Zapalowski poznamenal, že Putinov poradca Karaganov mal pravdu, keď v Der Spiegli vyhlásil, že rozširujúci systém protivzdušnej obrany nepomôže pobaltským štátom a v prípade konfliktu bude „neutralizované“. Zapalowski pripomenul, že „v poslednej dobe mnohí generáli NATO otvorene podčiarkujú, že obrániť pobaltské štáty nemožno: skôr, než NATO stihne podniknúť nejaké kroky, tieto krajiny budú obsadené. Tisícka vojakov NATO, ktorí sú rozmiestnení v pobaltských štátoch, nemá z vojenského pohľadu osobitný význam.“ Zapalowski tiež skonštatoval, že „v Lotyšsku a v Estónsku tretinu obyvateľstva predstavuje ruská menšina. My tu hovoríme o troch miliónoch obyvateľov a milión z nich sú – Rusi.“

Na otázku poľského periodika Nasz dziennik, či teda NATO môže ostať zaskočené postupom Ruska, Zapalowski odpovedal, že „súčasné preteky v zbrojení prebiehajú na niekoľkých úrovniach. V kozme, vo sfére nových technológií,  v oblasti vojensko-politických spojenectiev a v informačnom priestranstve. V týchto rovinách sa môže udiať niečo nečakané.“ Zapalowski tiež označil za zaujímavé, že Rusko sa snaží zmeniť situáciu so zdrojmi príjmov do rozpočtu tak, aby miesto príjmov z predaja surovín zaujali príjmy z aktívneho obchodu s novými vojenskými technológiami.

Na typicky „poľskú otázku“, či má zmysel plne izolovať Rusko, Zapalowski Naszmu dzienniku odpovedal: „S Putinom udržiavajú kontakty a obchodujú všetci, vrátane prezidenta Ukrajiny Porošenka. Akurát kvôli sankciám sa táto politická a ekonomická spolupráca s Ruskom uskutočňuje prostredníctvom tretích štátov. Zaujímavým trendom, ktorý môžeme pozorovať za posledný polrok, sú ekonomické a politické návštevy delegácií niektorých štátov EÚ do Ruska a na Krym.“

Ako vidíme, Zapalowski v sebe nezaprel poľského geopolitika a použil formuláciu, z ktorej vyplýva, že Krym nepovažuje za súčasť Ruska. Zároveň však dokázal prejaviť určitú mieru kritickosti voči oficiálnej poľskej protiruskej politike, keď dodal, že „teraz iba Poľsko a nevýznamná Litva zostrujú svoj kurz voči Moskve. V kontexte geopolitickej situácie, ktorú vidíme v Európe, je takýto postup úplne nezmyselný.“

Nasz dziennik vzápätí kontroval otázkou: „Avšak Rusko neskrýva svoje ambície: znovu sa chce stať supermocnosťou. Akým smerom sa môžu rozvíjať snahy tohto štátu o domináciu?“ Zapalowski odvetil: „Rusko ostáva jadrovým štátom, má silnú diplomaciu. Problémovými sférami sú iba ekonomika a demografia. Avšak už aj v ekonomickej oblasti sa prejavujú určité príznaky, ktoré svedčia o tom, že Moskva začína prekonávať tento problém. Za pozornosť stojí aj to, že Rusko má jeden z najmenších objemov vonkajšieho dlhu vo svete. Keď sa západná Európa ponára do problémov vo sfére vnútornej bezpečnosti, stabilné Rusko sa opäť stane dôležitým partnerom.“

Nasz dziennik pokračoval ďalšou „poľskou otázkou“: „Je Putin pri svojej pomerne konfrontačnej politike schopný obnoviť ruské impérium?“ Poľský bezpečnostný expert a geopolitik Zapalowski odpovedal takto: „Zdá sa mi, že Putin je realista a ak sa okolie Ruska bude samo prosiť do jeho rúk, on to ochotne využije. No sám uplatňovať silové postupy v tomto smere nezačne. Samozrejme, Putin bude naďalej používať armádu na zastrašovanie a základnými oblasťami jeho expanzie bude ekonomika a informačná sféra v štátoch, ktoré tradične sympatizujú Rusku.“ Na otázku poľského časopisu, „akú úlohu v geopolitickej hre hrá ruská propaganda“, Zapalowski odpovedal, že „propagandu na dosiahnutie svojich politických cieľov teraz vedú všetky svetové štáty, dokonca aj neveľké krajiny. Rusi koncentrujú svoju informačnú činnosť v dvoch oblastiach. Prvým smerom je vnútorná politika (Putin má dosiaľ podporu na úrovni 80%) a druhým vonkajšia.

V zahraničnopolitickej sfére hrá propaganda rôznu úlohu. Jednej skupine štátov Rusko demonštrujú ako garanta bezpečnosti a obyvateľstvu druhej dokazujú, že konfrontácia s Ruskom môže priviesť k tragédii. Nakoľko efektívna je táto propaganda, vidno, napríklad, v Moldavsku, kde EÚ a NATO už nemajú podporu väčšiny obyvateľstva, ktoré sa obrátilo na stranu Ruska,“ zakončil analýzu rozosmutnený poľský geopolitik Zapalowski.

Vladimír Mohorita