Rusko nahradzuje Ameriku na čínskom trhu

Ale Čína sa neobmedzila len na clá.

Čína vzhľadom k svojim ďalším pákam, ktorými môže ovplyvniť svoj biznis, okrem “taríf a ciel”, najskôr prudko znížila dovoz energie z USA a v októbri celkom zrušila dovoz ropy a skvapalneného zemného plynu z USA, podľa údajov Hlavnej colnej správy Číny.

Zároveň dodávky ruskej ropy na čínsky trh dosiahli historické maximum, čo je rovnako celkom prirodzené. Je to jednoduchá matematika, čo ukážeme na príklade LNG.

Ešte v roku 2017 Čína doviezla na svoj trh o niečo viac ako 3,5 milióna ton LNG z USA, ktoré trochu zaostávali za Austráliou, ale predbehli objemom dodávok takmer 1,5-krát oveľa tradičnejší pre čínsky trh katarský LNG. Pre porovnanie: v roku 2018 dovoz amerického LNG nedosiahol do augusta ani 1 milión ton (v porovnaní s 2,1 miliónmi ton v roku 2017) a teraz sa dovoz rovná nule. Peking pritom podľa predpokladov (oficiálna štatistika bude až v ďalšom roku) zvýšil dovoz plynu približne o 17 %. Ak toto nie je “okno možností” pre Moskvu, tak čo to je?

Teraz sa pozrime na ropu.

Tu je v mnohých smeroch pozitívna dynamika vďaka dobrej strategickej spolupráci ruských a čínskych spoločností, ktorá sa už stáva tradíciou. Na trhoch dodávok ropy do Číny jednoznačne vedie Rusko a Saudská Arábia. Aj vzhľadom k tomu, že už v minulom roku v októbri Čína dovážala v priemere rekordných 9,7 barelov denne. To celkom dosť hovorí zainteresovaným pozorovateľom.

Ale ani na tom sa Rusko nechystá zastaviť.

Ako povedal zodpovedný tajomník ruskej prezidentskej komisie pre palivový a energetický komplex, hlavní výkonný riaditeľ spoločnosti Rosnefť Igor Sečin, ktorý sa zúčastnil Rusko-čínskeho energetického fóra v Pekingu, energetická spolupráca Ruska a Číny sa už dostala na “bezprecedentnú úroveň”. Z úst človeka, ktorého spoločnosť už v roku 2017 dodala do Číny okolo 40 miliónov ton ropy a zaistila tak 6,5 % celkovej čínskej spotreby, to znie viac ako vážne. Zvlášť ak už v roku 2018 dodávky Rosneftui na čínsky odbytový trh prevýšia 50 miliónov ton a tým sa zvýšia viac ako o štvrtinu. Celkovo, len na základe už schválených projektov, do roku 2035 celkový objem spolupráce Rosnefti s čínskymi spoločnosťami presiahne pol bilióna dolárov podľa súčasného kurzu.

Je pritom veľmi zaujímavé, že tieto objemy sa neobmedzujú len na dodávky energetických surovín. Napríklad: prednedávnom sa v Reuters objavila správa o tom, že Rosnefť a čínska spoločnosť Beijing Gas budujú spoločný podnik s cieľom rozvoja siete plynových kompresorových staníc v Rusku. Čínska spoločnosť získa 45 % základného kapitálu, čo je celkom prípustné pre strategický podnik. A na základe tohoto SP bude v Rusku postavených 170 staníc, kde môže byť skvapalnený plyn využitý ako pohonné palivo. Ruská spoločnosť tiež oznámila, že počas návštevy Igora Sečina Rosnefť a čínska národná korporácia CNPC podpísali memorandum o vedecko-technickej spolupráci. Hlavným cieľom je spoločná práca v ťažbe ropy a plynu v Arktíde a na Ďalekom východe a budovanie Severnej morskej cesty.

Je dôležité pripomenúť, že v iných oblastiach je tiež možné použiť “okno možností”. Mimochodom prezident Putin o tom rovnako na fóre Rusko volá! hovoril: “USA dodávali v ohromnom množstve, teraz my budeme dodávať. Dohodli sme sa s čínskymi priateľmi, že budeme dodávať hydinové mäso a ešte nejaký ďalší tovar.”

Bolo by možné povedať, že k “ďalšiemu tovaru” patria jadrové elektrárne, ale práve tu Američanov Rusko nenahradzuje: zdá sa, že tí sa už v Číne prestali tváriť, že ich vedia stavať.

Dimitrij Lekuch