Moskva 10. júla 2017 (HSP/Warfiles/Foto:TASR/AP-Vyacheslav Oseledko)

Valentin Filipov na portáli Warfiles pripravil zaujímavý materiál o možnosti preventívneho ruského útoku voči ukrajinským jednotkám v zóne ATO, ktoré ostentatívne nedodržiavajú Minské dohody a neustále ostreľujú civilné ciele v Donecku a Luhansku.

Podľa Filipova má Rusko morálne právo na použitie sily. Američania bežne útočia na krajiny, ktorých lídri sa nesprávajú podľa ich názoru demokraticky a humánne, takéto útoky tvoria bežnú súčasť ich diplomatických a politických aktivít.

Takže podľa Filipova, ani ruský preventívny úder voči ukrajinským jednotkám, ktoré ostreľujú civilné ciele v Donecku a Luhansku netreba vnímať negatívne. Práve naopak, ide o nutný krok, pretože sa ukazuje, že diplomatický a ekonomický tlak na Kyjev bol dosiaľ bezvýsledný.

Filipov konzultoval situáciu v Donecku a Luhansku s vojenským analytikom a dobrovoľníkom Sergejom Belousom, ktorý pôsobil v minulosti v Srbsku a na Donbase.

Belous v interview s Filipovom poukázal na tvrdenia Západu, že najmä „Rusko musí zabezpečiť vyplnenie Minských dohovorov“. Toto zabezpečenie plnenia Minských dohovorov sa dá docieliť veľmi jednoducho, Rusko prinúti Ukrajinu, aby Ukrajinci začali Minské dohovory dodržiavať a ukončili ostreľovanie civilných cieľov v Donecku a Luhansku.

Preventívny úder využívajú Američania a Západ pomerne často. Existuje aj taký diplomatický pojem „peace enforcement“ – prinútenie k mieru. Američania to vyžili v širokej miere v Juhoslávii voči Miloševičovi (ten za podozrivých okolností zahynul v cele v Haagu), kedy pomocou „preventívnych vojenských úderov“ bombardovali ekonomické a energetické centrá krajiny, aby prinútili politickú elitu Juhoslávie splniť ich požiadavky a prinútili k spoluprácii nesúhlasiace politické elity

Samozrejme cieľom týchto úvah nie je ospravedlňovať americké aktivity voči Juhosloávii, len sa konštatuje fakt, ktorý sa naozaj stal a tým faktom bolo bombardovanie suverénnej krajiny na základe spomenutého „peace enforcement“. Američania prinútili aj iné krajiny NATO zúčastniť sa tohto bombardovania.

Keď mohli bombardovať Američania s cieľom prinútiť k mieru Miloševičov režim, môže niečo podobné urobiť aj Rusko. Ukrajinské batalióny v ATO, zložené v mnohých prípadoch s ukrajinských neonacistov ostreľujú ruskojazyčné obyvateľstvo na východe Ukrajiny. Kyjevská junta evidentne nemieni ostreľovanie ruskojazyčného obyvateľstva ukončiť, takže Rusko má nielen morálne právo, ale dokonca aj povinnosť toto krviprelievanie zastaviť a vytiahnuť proti Ukrajincom kartu „peace enforcement“.

Niekto môže argumentovať, že obyvatelia Krymu, alebo Donecka nemajú formálne a bez povolenia OSN právo rozhodovať v referende o svojom osude. Tieto námietky netreba brať do úvahy. Kosovo vzniklo bez povolenia OSN, len na základe použitia americkej brachiálnej sily. Situácia sa ale zmenila, momentálne USA svoju silu strácajú, Rusko ju naopak získava a svoj potenciál zvyšuje. Takže platí reciprocita a Rusko čisto teoreticky takisto môže na základe sily presadiť svoju predstavu o Donecku, Luhansku či Kryme.

Belous potom prešiel z teoretických úvah do pragmatickej roviny. Podľa jeho slov o tom, ako sa správa Ukrajina nerozhoduje nikto z kyjevských politikov, ale politické elity USA, Nemecka, Francúzska a zčasti Veľkej Británie, ktorá však z Ukrajiny už vpodstate vycúvala. Jej vycúvanie je úzko späté s koncepciou Brexitu.

Zo súčasnými ukrajinskými politikmi nemá podľa ruského experta žiaden význam konštruktívne komunikovať. Ukrajinských politikov absolútne nezaujímajú osudy vlastného národa, plnia len úlohy, ktoré im určili americkí jastrabi a tie úlohy sú zrejmé – čo najviac vyostriť situáciu medzi Ruskom a Ukrajinou. Ukrajinske batalióny sú nástroj, ktorý slúži tejto úlohe.

Spočiatku súhlasili Ukrajinci vždy s prímerím hneď po tom, ako utrpeli ťažkú porážku – Ilovajsk, Debalcevo a pod. Momentálne už dlhšiu dobu žiadnu väčšiu porážku Ukrajinci nezažili a preto sa s nimi dá ťažšie komunikovať. To sa však môže veľmi rýchlo zmeniť. Podľa Belousa sa však intenzita bojov medzi opolčencami a Ukrajincami v posledných týždňoch značne znížila, ukrajinská armáda evidentne stráca každý deň svoju silu a problémy Ukrajiny sa budú aj ďalej prehlbovať. Ukrajinci však naďalej ostreľujú civilné ciele v Donecku a Luhansku – na väčšiu bojovú aktivitu im však chýbajú zdroje.

Valentin Filipov potom položil Belousovi otázku, či útoky na legendárnych veliteľov Giviho a Motorolu nie sú teroristickým aktom ukrajinských politických elít. Belous odvetil, že danú situáciu treba vnímať komplexne, kyjevskí politici nie sú jednoliatym celkom. Podľa jeho slov za týmito akciami skôr stoja radikálni ukrajinskí diverzanti, prípadne členovia ukrajinskej tajnej služby, ktorí celkom možne spolupracujú s agentmi cudzích tajných služieb.

Medzi ukrajinskými elitami, predstaviteľmi silových rezortov existuje celé spektrum politických síl a skupín, ktoré medzi sebou bojujú. Niekto potrebuje rozširovanie konfliktu, iné skupiny sa snažia skôr konflikt stlmiť.  Preto určiť, kto za atentátmi priamo stojí je ťažké a kontraproduktívne. Časť dobrovoľníckych bataliónov je zložená z ľudí, ktorí zastupujú záujmy viacerých oligarchov, existujú napríklad skupiny okolo Avakova či Turčinova, Porošenkova skupina, otvorene nacistická skupina okolo Bileckého a podobne.

Belous upozornil aj na ďalší zaujímavý fakt. Zlikvidovať niekoho bombou alebo raketometom nie je náročné, ide o dosť primitívnu akciu. Preto je málo pravdepodobné, že by takýto druh vojenskej akcie vykonali cudzí agenti, to však neznamená, že nemohli byť objednávateľmi týchto útokov. Akciu s veľkou pravdepodobnosťou vykonali Ukrajinci z niektorej ukrajinskej skupiny.

Filipov potom položil Belousovi otázku, prečo k podobným útokom neprichádza aj na Ukrajine zo strany Donecka, Luhanska, prípadne zo strany RF. Podľa Belousa ruská strana nemá prečo takéto útoky na Ukrajine iniciovať, aj keď niektorí  vidia vo výbuchu najväčšej ukrajinskej fabriky na výrobu munície neďaleko Charkova, či v likvidácii vyšších dôstojníkov ukrajinskej tajnej služby v Kyjeve rukopis agentov ruskej tajnej služby či Specnazu.

Čo sa týka separatistov, tí sa sústredia na obranu vlastných pozícii a boj proti ukrajinským diverzným skupinám. Takisto spomenutá smrť dvoch dôstojníkov ukrajinskej tajnej služby v Kyjeve podľa Belousa presahuje možnosti tajnej služby Donecka či Luhanska. Podľa Belousa išlo pravdepodobne o vyrovnávanie si účtov medzi ukrajinskými skupinami.

Podľa Belousa bude vývoj na Ukrajine v najbližšom období pravdepodobne dosť zaujímavý. Ukrajinská vláda v Kyjeve slabne každým dňom a Ukrajinci už vykazujú znaky paniky. Belous opakovane zdôraznil, že to, ako sa bude situácia na Donecku a Luhansku, prípadne na Ukrajine vyvíjať absolútne nezávisí od ukrajinskej strany, ale od toho, ako sa dohodli v Hamburgu Rusi a Američania. Ak sa dohodli na kompromise, bude kompromis, ak sa dohodli na niečom inom, bude niečo iné. Ukrajinská vláda reálne situáciu v krajine neovláda, nemá podporu a finančná situácia na Ukrajine je katastrofálna.

Belous a Filipov sa potom venovali situácii s nízkym ratingom Porošenka, ktorý dosahuje katastrofálne hodnoty 3-5%. Belous upozornil na skutočnosť, že Janukovyčov rating krátko pred Majdanom dosahoval úroveň 18% a v Rusku fungoval Jeľcin s ratingom 6%. Belous zastáva názor, že Ukrajinci samozrejme nebudú mať problém sfalšovať ukrajinské voľby, Západ, keď mu to bude vyhovovať určite pred touto skutočnosťou zavrie oči. Takže čisto teoreticky by mohol Porošenkov režim pokračovať aj ďalej. Problémom však pre Porošenka a Ukrajinu je to, že Západu už prestáva byť výhodné súčasné status quo na Ukrajine. To však samozrejme podľa Belousa neznamenám, že by sa okamžite podarilo presadiť predstavy Moskvy.

Podľa Belousa sa teda bude v najbližšom období situácia na Ukrajine výrazne meniť, pretože súčasný stav nevyhovuje nikomu.