Bratislava 30. januára 2023 (HSP/Oilprice/Foto:Twitter)

Keď Rusko koncom minulého roka prišlo s myšlienkou vytvoriť trojstrannú plynárenskú úniu s Kazachstanom a Uzbekistanom, neuspelo

Kritici sa jej vysmievali ako snahe bývalého koloniálneho pána Strednej Ázie získať politický a hospodársky vplyv. Zdalo sa, že obe krajiny túto myšlienku zľahčujú.

Námestník kazašského ministra zahraničných vecí Roman Vasilenko upozornil, že Kazachstan “nedovolí, aby sa jeho územie využívalo na obchádzanie sankcií”, a bude to mať na pamäti, “keď príde na posudzovanie akýchkoľvek potenciálnych nových iniciatív”.

Uzbecká vláda tiež ponúkla strohú odpoveď.

“Ak dovážame plyn z inej krajiny, spolupracujeme len na základe obchodnej, predajnej zmluvy,” povedal v decembri minister energetiky Jurabek Mirzamahmudov. “Nikdy nebudeme súhlasiť s politickými podmienkami výmenou za plyn.”

Teraz však obe vlády podpísali nové dohody o spolupráci s ruským plynárenským gigantom Gazprom, čím upevnili partnerstvo s Moskvou.

Plány boli podpísané na bilaterálnej báze medzi Gazpromom a oboma vládami, čo naznačuje, že myšlienka trojstrannej únie môže byť mimo hry – aspoň zatiaľ.

Hoci ruská internetová stránka Neftegaz.ru, ktorá informuje o energetike, ponúkla iný, trochu zamotaný pohľad.

“Rozhovory o tejto [trojstrannej únii] pokračovali v bilaterálnom formáte na úrovni Gazpromu a príslušných ministerstiev a vlád troch krajín,” naznačila, že Rusko realizuje svoje plány zadnými vrátkami, pod iným názvom a v inom formáte.

Odhliadnuc od otázok týkajúcich sa únie – a čo presne by to znamenalo – dohody ukazujú, ako Rusko presadzuje svoje energetické ambície v strednej Ázii, keďže Moskva hľadá nové trhy s plynom, ktorým sa Európa teraz vyhýba kvôli ruskej vojne na Ukrajine.

O obsahu plánov je známe len málo, okrem toho, že oba sa týkajú vývozu plynu z Ruska do týchto dvoch krajín.

Mirzamahmudov a šéf Gazpromu Alexej Miller “podpísali plán spolupráce v plynárenskom sektore”, oznámila spoločnosť 24. januára v stručnom vyhlásení bez ďalších podrobností.

Gazprom použil rovnakú formuláciu pri oznámení plánu s Kazachstanom 18. januára, ale kazašská vláda ponúkla niekoľko ďalších, aj keď skromných podrobností.

Dokument sa týkal záležitostí vrátane spracovania kazašského plynu v ruskom plynárenskom závode v Orenburgu a “možnosti dodávok ruského plynu do Kazachstanu”, uviedla Astana.

Z vyhlásenia uzbeckého ministerstva energetiky z 25. januára vyplynulo, že dohoda sa týka aj dodávok ruského plynu do Uzbekistanu.

V pláne sa uvádzajú “technické opatrenia potrebné na realizáciu tranzitu plynu plynovodom Stredná Ázia – Centrum”, ktorý spája Rusko s Kazachstanom a Uzbekistanom, uvádza sa v ňom.

Ministerstvo si však dalo záležať na tom, aby zdôraznilo, že všetko sa bude robiť “pri plnej obrane národných záujmov”.

Bolo potrebné “osobitne zdôrazniť”, že rokovania s Rusmi a výsledný plán stanovujú cieľ “dodávať zemný plyn na domáci trh [Uzbekistanu] v potrebných objemoch, s plným zachovaním vlastníckeho práva (plným zachovaním práva správy) nad existujúcim plynárenským prepravným systémom republiky Uzbekistan”.

To nasledovalo po nepotvrdených správach médií, ktoré sa odvolávali na anonymné zdroje, že Rusko vznáša požiadavky o prevzatí kontroly nad stredoázijskými prepravnými systémami plynu.

Neexistovala “žiadna hrozba odovzdania prepravného systému plynu komukoľvek alebo našej suverenite,” uviedlo uzbecké ministerstvo energetiky.

Kazachstan a Uzbekistan, ktoré produkujú plyn, už dovážajú časť plynu z Ruska a Moskva minulý mesiac uviedla, že rokuje s oboma krajinami o zvýšení vývozu, keďže tieto krajiny volajú po dodatočných dodávkach v čase zimnej energetickej krízy v Strednej Ázii.

Obe krajiny zvyčajne posielajú väčšinu svojho vývozu do Číny, ale Astana aj Taškent tvrdia, že túto zimu zastavili vývoz plynu, aby ušetrili zásoby pre domácu spotrebu.

Uzbekistan sa zaviazal úplne zastaviť vývoz do roku 2025 a Kazachstan uvažuje o ukončení vývozu už v tomto roku.