Moskva, 6. mája 2016 (HSP/Foto: TASR/AP-Andrew Lubimov)

Informačný a tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí Ruska zverejnil stanovisko Moskvy k správe Štátneho departmentu USA o dodržiavaní dohôd a záväzkov v oblasti kontroly zbrojenia, nešírenia zbraní a odzbrojenia

V komentári ruského ministerstva zahraničia sa uvádza, že 12. apríla ministerstvo zahraničných vecí USA zverejnilo výročnú správu pre Kongres „O dodržiavaní ducha a litery medzinárodných zmlúv a dohovorov o kontrole zbrojenia, odzbrojenia a nešírenia zbraní v roku 2015“.

“Takisto ako predtým sa Washington neobmedzil informáciou o „vzornom“ plnení vlastných zmluvných povinností, ale správal sa ako „mentor“, ktorý sa domnieva, že je oprávnený posudzovať „prospech“ iných štátov. Už bežná analýza správy ukazuje, že ju sotva možno považovať za seriózny dokument, ktorý by prezentoval reálnu situáciu v oblasti kontroly zbrojenia a nešírenia zbraní.

Ministerstvo sa neobťažovalo dôkazmi a fakticky skĺzol do roviny nepodložených obvinení proti Rusku. V správe predostreté hodnotenia sa vyznačujú zjavnou subjektivitou, predpojatosťou a zaujatosťou. Sú podivnou zmesou špekulácií, zveličovaní, dohadov ba dokonca zjavne falošných predpokladov a zámerného skresľovania skutočností. Cieľ je jasný – vytvoriť negatívny obraz Ruska prihliadnuc na skutočnosť, že len málokto z čítajúcich bude detailne rozoberať nepodložené príklady tzv. „porušovaní“ obsiahnutých v dokumente. Porovnávanie hodnotenia ministerstva so skutočným stavom vecí, bohužiaľ, provokuje zarmucujúce úvahy o kvalite americkej „expertízy“.

Už tretí rok za sebou správa reprodukuje úplne nepodložené obvinenia Ruska z údajného nedodržiavania Zmluvy o likvidácií rakiet stredného a krátkeho doletu (Zmluva INF). Uvádza sa, že naša krajina vyrába a testuje riadené strely štartujúce zo zeme s dosahom v rozmedzí od 500 do 5500 km, ako aj odpaľovacie zariadenia pre tieto rakety. Podľa všetkých indikácií americká strana nemá žiadne objektívne údaje, ani viac-menej závažné argumenty, ktoré by podporili obvinenia voči našej strane. Washington zámerne vytvára negatívne informačné pozadie okolo zmluvy o INF v snahe zdiskreditovať Rusko.

Zároveň sa ignorujú opodstatnené znepokojenia Ruska:
1) USA aj naďalej testujú používanie cielených rakiet pre PRO, charakteristiky ktorých sa zhodujú s vlastnosťami balistických rakiet stredného a krátkeho doletu (v týchto testoch sa, okrem iného, zdokonaľujú kľúčové prvky raketových systémov zakázané v rámci Dohody);
2) Spojené štáty zintenzívňujú výrobu a používanie ťažkých útočných UAV, na ktoré sa jasne vzťahuje definícia Zmluvy o INF o riadených strelách pozemného odpaľovania; (Je potrebné poznamenať, že na tieto dva zjavné porušovania Zmluvy o INF zo strany Spojených štátov poukazujeme našim americkým kolegom už posledných pätnásť rokov. Doteraz sme sa nedočkali žiadnej konštruktívnej odpovede).

3) Relatívne novým a veľmi závažným porušením Zmluvy o INF je nasadenie v Európe jednotiek Mk-41, ktoré umožňujú štart riadených rakiet stredného doletu typu „Tomahavk“. Takéto systémy vertikálneho štartu sa dnes dodávajú na základňu PRO v Deveselu (Rumunsko), na rade je výstavba podobného objektu v Poľsku.

Nenecháme bez povšimnutia nepretržité vyhlásenia vedenia Pentagónu o preskúmaní opcie umožňujúcej vojenské reagovanie vrátane potenciálneho rozmiestňovania v blízkosti ruských hraníc rakiet stredného a krátkeho doletu, ktoré sú zakázané Zmluvou o INF. Týmto sa črtá skutočná (zo strany Pentagónu) a nie imaginárna (zo strany Ruska) hrozba oslabenia režimu Zmluvy o INF s nepredvídateľnými dôsledkami pre Európu a celé svetové spoločenstvo.
Vyzývame USA na zastavenie nepodložených insinuácii Ruska a zameranie sa na dodržiavanie vlastných povinností, vyplývajúcich zo Zmluvy o INF.

Vážne znepokojenie i naďalej vyvoláva postoj Washingtonu k dodržiavaniu ustanovení Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (TNPNW). USA, spolu s nejadrových spojencami v NATO aj naďalej precvičujú zručností v použití jadrových zbraní v rámci tzv. „spoločných jadrových misií“ (nuclear sharing). Jedná sa o hrubé porušenie Článkov I a II TNPNW.

Namiesto propagandistických vyhlásení o oddanosti USA záväzkom, ďalším krokom z ktorého je vhodne začať v oblasti jadrového odzbrojenia by bolo vrátenie všetkých amerických nestrategických jadrových zbraní na národné územie daného štátu (rovnako, ako to Rusko urobilo už pred štvrťstoročím), presadenie zákazu rozmiestňovania týchto zbraní mimo národného územia štátu, odstránenie všetkej infraštruktúry, ktorá by umožňovala rýchle obnovenie prítomnosti amerických jadrových zbraní v Európe, a samozrejme, úplne zastavenie akýchkoľvek tréningov (cvičení), ktoré by simulovali použitie jadrových zbraní personálom ozbrojených síl nejadrových štátov NATO.

Je veľmi znepokojujúce, že v rámci bezprecedentného programu modernizácie svojho jadrového arzenálu Spojené štáty plánujú rozmiestniť v Európe nové jadrové letecké bomby síce menšej sily, ale s väčšou presnosťou. Jedná sa o veľmi nebezpečný projekt, ktorý môže výrazne znížiť „prah“ použitia jadrových zbraní, čím by sa americké jadrové bomby v Európe mohli zmeniť na „zbrane na bojisku“. Nezabúdajme, že pred dvadsiatimi piatimi rokmi odmietli Moskva a Washington podobnú opciu. Zdá sa že dnes Spojené štáty majú v úmysle vrátiť sa k bývalej nezodpovednej praxe balansovania na pokraji jadrovej vojny.

Na hodnotiacej Konferencii TNPNW v roku 2015 USA spolu s Veľkou Britániou a Kanadou zablokovali prijatie záverečného dokumentu Konferencie, čím dali najavo, že posilnenie režimu nešírenia jadrových zbraní nie je pre nich prvoradou úlohou. Táto skutočnosť je obzvlášť znepokojujúca, keďže USA sú krajinou – depozitárom Zmluvy o TNPNW a, navyše, nárokujú si na postavenie svetového lídra v oblasti nešírenia zbraní hromadného ničenia.
Výslovne nezodpovedá deklarovanej Washingtonom oddanosti cieľom posilňovania režimu nešírenia jadrových zbraní ich nekonzekventný postoj k Zmluve o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT).

Prezident Bill Clinton už v polovici 1990 rokov označil CTBT za „prioritu číslo jedna“ pre Spojené štáty. Odvtedy odznelo množstvo amerických vyhlásení o zámeroch ratifikovať CTBT a dosiahnuť skoré nadobudnutie platnosti Zmluvy. Sľúbil to aj prezident Barack Obama, avšak doteraz sa neurobili žiadne praktické kroky týmto smerom.

Tento rok si pripomíname dvadsiate výročie otvorenia na podpis CTBT. Osud Zmluvy je stále v rukách zostávajúcich mimo jej rámca ôsmich štátov z Prílohy 2, ratifikácia zo strany ktorých je nevyhnutná pre nadobudnutie platnosti Zmluvy.

Nezodpovedná pozícia Washingtonu vo veci ratifikácie CTBT je hlavnou prekážkou k transformácii tejto Zmluvy na funkčný medzinárodný právny nástroj. Prizerajúc sa Washingtonu správajú sa v iných krajinách. To je dôvod, prečo sú vyhliadky na nadobudnutie platnosti CTBT v nedozerne.

Neprestáva prekvapovať nevhodná snaha Štátneho departmentu spochybniť plnohodnotnosť ruského komentára k III. článku Konvencie o zákaze chemických zbraní (CWC), a tým spochybniť právomoc a autoritu OPCW ako najefektívnejšej a najúspešnejšej medzinárodnej štruktúry v sfére odzbrojenia a nešírenia zbraní hromadného ničenia. Avšak, OPCW, na rozdiel od Washingtonu, nemá voči Rusku výhrady.

Z našej strany by sme chceli poradiť americkým kolegom, aby odmietli „dvojaké štandardy“ pri hodnotení otázok využívania chemických zbraní neštátnymi subjektmi v oblasti Stredného východu. Washington by urobil dobre, ak by spĺňal svoje záväzky vyplývajúce z rezolúcií BR OSN 2118, 2209 a 2235, a predložil Bezpečnostnej Rade dôkazy o zločinoch ISIL a iných teroristických skupín v irackom Kurdistane, ktoré získala americká armáda v 2015-16 rokoch priamo v oblastí použitia otravných látok extrémistami.

Výlučne politizáciou a v záujme propagandistickej kampane proti Rusku sa dá vysvetliť obsah článku správy, ktorý je venovaný „analýze“ dodržiavania Dohovoru o zákaze biologických a toxínových zbraní (BTWC) zo strany Ruska. Je príznačné, že v tomto roku vybrali len našu krajinu ako objekt prázdnych jazykových insinuácií a špekulácií na túto tému. To zapadá do štýlu informačnej vojny proti Rusku, kedy, ako sa hovorí, všetko sa hodí. Ďalšie pokusy pošpiniť Rusko majú odpútať pozornosť od hanebnej úlohy, ktorú zohráva USA v kontexte BTWC.

Realita je však taká, že Spojené štáty vážne poškodili režim BTWC tým, že v roku 2001 individuálnym rozhodnutím zmarili záverečnú časť dlhodobých mnohostranných rokovaní o príprave Dodatkového protokolu k Dohovoru. V zmysle vypracovaného vtedy Protokolu príslušná mikrobiologická aktivita zmluvných štátov by na mieste podliehala kontrole nezávislého orgánu – Technického sekretariátu. Po „vykoľajení“ Protokolu si USA teraz sťažujú, že, vraj, nie je žiadny spôsob, ako overovať dodržiavanie Dohovoru. Vyčítať by si mali iba sami sebe, a to aj za to, že od roku 2001 blokujú akékoľvek konštruktívne snahy o obnovenie predmetnej práce v rámci BTWC.

V tejto súvislosti znepokojuje medzinárodné spoločenstvo najmä nebezpečná mikrobiologická aktivita Pentagónu. Uvedieme len dva príklady vyvolávajúce najväčšie obavy.

Po prvé, mnohoročná distribúcia živých spór sneti slezinnej (antraxu) Ministerstvom obrany USA po celom svete. Navyše, taká distribúcia nebola náhodná: uskutočnilo sa 195 zásielok do 12 krajín po celom svete. V dôsledku boli smrteľne ohrození nielen nič netušiaci občania USA, ale aj obyvatelia v iných krajinách. Doteraz nie je presne zistený rozsah tohto porušovania ani skutočné predurčenie „výrobných zariadení“ ministerstva obrany USA, ktoré produkujú spóry, rovnako ako skutočné ciele ich rozposielania do zahraničia na americké vojenské objekty.

Po druhé, pokračujúca expanzia vojensko-biologickej infraštruktúry amerického ministerstva obrany v zahraničí. Príslušné objekty vznikli v mnohých krajinách a v posledných rokoch sa posúvajú stále bližšie k ruským hraniciam. O „humanitnej orientácii“ práce týchto mikrobiológov a lekárov v uniforme, ktorí pracujú s pôvodcami zvlášť nebezpečných nákaz sa nedá hovoriť a o skutočnom obsahu ich činnosti sa dá len predpokladať, pretože je úplne utajená. Napríklad, na vlastné nevystatovačné účely si ministerstvo obrany USA zriadilo laboratórium vysokého stupňa biologickej izolácie v obci Alekseevka neďaleko Tbilisi. Aby sa nepovedalo, uviedli, že objekt prevzalo Gruzínsko, a že lekársky výskumný oddiel pozemnej armády USA je, údajne, „nájomníkom“.

Vyčítajúc rozvojovým krajinám nedostatočné tempo implementácie BTWC na vnútroštátnej úrovni, vrátane schválenia príslušnej legislatívy, si USA zámerne a dôsledne udržujú vlastné právne akty, ktoré sú v rozpore s medzinárodnými záväzkami krajiny. Patrí medzi ne pripomienka k Ženevskému protokolu z roka 1925 o práve použitia chemických a toxických zbraní ako odpovede a výnos prezidenta USA č.11850, ktorý umožňuje vojenským silám USA používať „neletálne“ chemické a toxínové zbrane ako bojový prostriedok. Bezočivým je najmä aplikovanie tzv. Patriot Act 2001, ktorý v podstate umožňuje vývoj biologických zbraní so súhlasom vlády USA. Tento dokument, jeho „biologická“ časť, podľa nášho názoru by mala byť okamžite zrušená.

Časť správy, venovaná Zmluve o otvorenom nebi (OST, ZON) už viacero rokov reprodukuje stereotypné obvinenia Ruska v údajnom porušovaní dohody. Na tieto výčitky sme opakovane a vyčerpávajúce odpovedali v Konzultatívnej komisii Zmluvy o otvorenom nebi (KKOST), ako aj v našej reakcii na predchádzajúce podobné správy Štátneho departmentu.
Čo sa týka obmedzení pri používaní vzdušného priestoru Ruska znovu vysvetľujeme, že zachovanie výškového obmedzenia pre lety lietadiel nad moskovskou a čečenskou zakázanými zónami je podmienené bezpečnostnými požiadavkami (pre nemožnosť súvislej radarovej kontroly v nižších výškach).

Obmedzenie maximálnej letovej vzdialenosti nad Kaliningradským regiónom je stanovené v súlade s ustanoveniami OST a rozhodnutím KKOST. Toto usporiadanie poskytuje rovnakú efektivitu pozorovania ako pri letoch nad ostatným územím Ruskej federácie a nad územím susedných štátov (Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko).

Obmedzenia pre lety OST v blízkosti hraníc s Abcházskom a Južným Osetskom sú zriadené v súlade so Zmluvou, ktorá stanovuje, že pozorovacie lety sa môžu vykonávať najbližšie 10 km od štátnej hranice krajiny, ktorá nie je zmluvnou stranou. Nezávislé štáty Abcházsko a Južné Osetsko nie sú zmluvnými stranami OST.

Ďalšia americká požiadavka – odmietnutie poskytovania prioritného postavenia letov misie otvoreného neba. Avšak, podľa Zmluvy pozorovacie lety majú prednosť len voči všetkým pravidelným letovým linkám, tzn. pravidelným komerčným letom.
Z našej strany by sme sa chceli venovať otázke, o ktorej autori správy mlčia – o porušovaní OST zo strany USA a ich spojencov z NATO.

Počas 12 rokov platnosti Zmluvy OST v Spojených štátoch ignorovali ustanovenia tejto zmluvy o vývoji špeciálnych postupov pri sledovaní svojich ostrovných území a majetkov. Takto nebola veľká časť územia USA sprístupnená pre pozorovanie čo je hrubým porušením základov Zmluvy. Až na konci roka 2015 Washington vyhovel našim požiadavkám.
USA prakticky uzatvorili celé svoje územie a znemožnili pozorovanie z ruských lietadiel An-30B s digitálnym zariadením, čo je porušením práva zmluvných strán na vykonávanie pozorovacích letov. Zároveň vo Washingtone vypukla tlačová kampaň, ktorá rozdúchavala tézu o údajnej hrozbe pre národnú bezpečnosť USA spôsobenú možnými letmi ruského lietadla misie otvoreného neba vybaveného s digitálnym palubným komplexom. Hoci, ako sa uznáva samotnou správou, konkrétne USA boli iniciátormi „prechodu na digitál“ v OST.

Spojené štáty demonštratívne podporili rozhodnutie Gruzínska odstúpiť od vykonávania Zmluvy OST v rámci plnenia záväzkov vo vzťahu k Rusku, čo poškodzuje základy Zmluvy a čím sa vytvoril precedens pre selektívne vykonávanie tohto mnohostranného dokumentu. Mimochodom, Spojené štáty doteraz od roku 2008 nesplatili, ako bolo sľúbené, dlh gruzínskej strany za spoločné lety nad územím Ruska.

Americká strana tým, ži si prisvojila právo posudzovať aktivity iných štátov, vytrvalo ospravedlňuje porušovanie zmluvných povinností spojencami z NATO. Napríklad, Washington, neodsúdil uzatvorenie veľkého juho -východného regiónu Turecka pre pozorovanie, čo je v zjavnom rozpore so základmi OST, ale cynicky vyhlásil, že je spokojný s tým, ako Ankara vykonáva Zmluvu. Napokon, politika „dvojakého metra“ je už dlho štandardom pre amerických kolegov.

Čo sa týka Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE), vracať sa k tejto téme nedáva zmysel. Pripomenieme, že to práve USA a ich spojenci z NATO vytvorili takú situáciu, ktorá poškodila životaschopnosť Zmluvy CFE a spôsobila definitívne odstúpenie Ruska od Zmluvy v roku 2007. Odvtedy sa erózia a znehodnocovanie režimu kontroly konvenčných zbraní v Európe iba prehlbuje.

Navyše USA a NATO sa zamerali na „zdržiavanie“ Ruska a zmenu rovnováhy síl na európskom kontinente vo svoj prospech cestou expanzie Aliancie, presunu vojenskej infraštruktúry na východ a teraz aj rozmiestňovaním vojenskej sily v tesnej blízkosti ruských hraníc.

Sme presvedčení, že vyhliadky na vývoj nového režimu kontroly konvenčných zbraní v Európe (COVE) založenej na princípoch rovnosti a nedeliteľnej bezpečnosti, rovnováhe práv a povinností zmluvných strán je nutné posudzovať v spojení s odmietnutím členmi Aliancie aktivít nasmerovaných na vojenské „zadržiavanie“ Ruska, obnovením primeranej úrovne dôvery a normalizácie vzťahov s Ruskou federáciou, vrátane spolupráce vo vojenskej sfére.

V posledných rokoch správy Štátneho departmentu pravidelne obviňujú Rusko zo „selektívneho uplatňovania“ a „nedostatku transparentnosti“ v rámci Viedenského dokumentu 2011 o opatreniach na posilnenie dôvery a bezpečnosti. Je však potrebné konštatovať, že žiadne „neobvyklé a neplánované“ vojenské aktivity ani prekročenie parametrov oznamovanej činností ozbrojených síl nezaznamenali tri inšpekčné skupiny z Ukrajiny, Holandska a Turecka počas kontroly na území Južného vojenského okruhu Ruska v pohraničných oblastiach s Ukrajinou. Pokusy Kyjeva obviniť nás z nedodržiavania príslušných ustanovení Viedenského dokumentu neboli založené na argumentoch, čo sme zdôraznili aj v našich odpovediach ukrajinskej strane.

Mimochodom, samotný Kyjev ani v roku 2014, ani v roku 2015 nesplnil povinnosti, vyplývajúce z Viedenského dokumentu a týkajúce sa aktivity ozbrojených síl v Donbase. Správa Štátneho departmentu sa o ničom podobnom nezmieňuje.

V roku 2015 ruská strana dobrovoľne predložila do pozornosti štátom – členom OBSE, vrátane USA, štyri oznámenia s podrobným popisom parametrov neplánovaných inšpekcií armády a vzdušných síl ktoré prebehli v niektorých vojenských obvodoch. Samozrejme, že sa brali do úvahy sily, ktoré spadajú pod ustanovenia Viedenského dokumentu.

Ohľadne obvinení z neposkytovania informácie o vojenských základniach Ozbrojených síl Ruskej federácie na území Abcházska a Južného Osetska podotýkame, že tieto suverénne štáty nie sú členmi OBSE a preto nespadajú do zóny uplatňovania opatrení na budovanie dôvery v zmysle definície Viedenského dokumentu z roku 2011. Americkí experti, ktorí pripravovali túto časť správy Štátneho departmentu sú, samozrejme, o tejto skutočnosti dobre informovaní. Samozrejme, vedia aj to, že uvedené informácie poskytuje Rusko v súlade s ďalším dokumentom OBSE – Globálnou výmenou vojenských informácií. Mimochodom, tak isto koná spojenec USA – Turecko – vo vzťahu k svojim vojenským silám v severnej časti Cypru. Námietky zo strany Washingtonu to nevyvoláva.

Pár slov o spomínanom v správe USA (samozrejme s výčitkou, že sme skryli dáta) ruskom obrnenom vozidle BRM-1K. Podľa technických charakteristík nespadá do žiadnej kategórie vojenskej techniky na ktoré v zmysle Viedenského dokumentu sa má poskytovať informácia. Je príznačné, že po neúspešnom viacročnom presadzovaní tejto otázky v rámci Zmluvy o CFE, Spojené štáty sa ju teraz snažia „presunúť“ do VD-2011.

Vyzerá to tak, že nenachádzajúc vo Viedenskom dokumente žiadne osobitné ustanovenia ktoré by dovoľovali seriózne „podpichnúť“ Rusko, autori správy sa neprávom pokúšajú obviniť našu krajinu v porušovaní zásady zákazu použitia sily alebo hrozby silou proti Ukrajine. Dôkazy sa neuvádzajú. Zároveň „skromne“ mlčia o mnohých reálnych prípadoch porušovania dokumentu zo strany samotných USA.

Upozorňujeme, že Washington využíva platformu Viedenského dokumentu na riešenie politických úloh. Napríklad, v roku 2015 USA v rámci bilaterálnych dohovorov s Ukrajinou do žiadosti na vykonanie kontroly územia Ukrajiny zámerne zaradili Krym medzi oblasti, podliehajúce plánovanej kontrole. Konali tak s cieľom vyvolať situačné konflikty a roztočiť ďalšie kolo diskusií v rámci OBSE. Samozrejme, že na takéto „návštevy“ sme odpovedali v plnom rozsahu, a to aj z právneho hľadiska.

Počas kontroly na území Bulharska bola ruská inšpekčná skupina dovezená do vojenského tábora v ktorom sídlia jednotky americkej armády. Naši inšpektori zistili prítomnosť niekoľkých desiatok tankov, obrnených vozidiel a húfnic, veľké množstvo automobilov, inžinierskej a inej techniky vo vlastníctve jednotiek US Marine Corps, ktoré neboli prihlásené na brífingu. Počas kontroly vojenského tábora inšpekčná skupina mala zákaz opustiť auto. Obdobná situácia sa vyskytla aj pri kontrole jednotiek americkej armády rozmiestnených v Španielsku. Ako vidíme, nenáležite vykonávanie Viedenského dokumentu zo strany Washingtonu nie je ojedinelým prípadom.

Náš prehľad správy Štátneho departmentu má neutešené závery. Namiesto nepretržitej, konsolidovanej, pedantnej práce v rámci príslušných formátov za účasti všetkých štátov, ktoré majú záujem o urovnanie existujúcich odlišných názorov, USA naďalej, nenamáhajúc sa zadovážením faktov a argumentov, z roka na rok opakujú s niektorými obmenami spolitizované resp. jednostranne hodnotenia vykonávania dohovorov a zmlúv o kontrole zbraní inými štátmi.

Ruská strana je stúpenkyňou civilizovanej, vecnej a konštruktívnej diskusie pri rokovacom stole o problémoch, ktoré súvisia s povinnosťou štátov dodržiavať záväzky v oblasti kontroly zbrojenia a nešírenia zbraní hromadného ničenia. Vyzývame k takejto práci aj amerických kolegov,” uvádza sa v závere komentáru ruského ministerstva zahraničia.