Umelá inteligencia mení správanie pacientov, no ľudský kontakt s farmaceutom ostáva nenahraditeľný

Lekárnici z rôznych častí Slovenska zaznamenávajú čoraz častejšie prípady, keď pacienti do lekární prichádzajú so závermi získanými od AI.

„V poslednej dobe sa stretávame s tým, že ľudia si prídu po radu, ktorú im predtým poskytla umelá inteligencia. Niekedy mám pocit, že nás skúšajú, či odpovieme rovnako,“ hovorí farmaceutka Lucia Havlíková zo Žiliny.

Farmaceutická laborantka Barbora Gašparíková z Bratislavy opisuje skúsenosť s pacientkou z mladšej generácie.

„Prišla s mobilom v ruke, ledva nadviazala očný kontakt. Požiadala o konkrétny prípravok, ktorý som jej vydala. Až po zaplatení sa opýtala, či ho môže užívať, pretože jej to odporučil ChatGPT. Ukázalo sa však, že daný prípravok pre jej stav vôbec nebol vhodný,“ uviedla.

Farmaceuti sa zhodujú, že umelá inteligencia nie je hrozbou, ale výzvou, s ktorou sa musí zdravotnícky systém naučiť pracovať.

„AI môže byť veľmi užitočný nástroj, ak ho pacient používa správne. Eliminuje chyby, ktoré vznikajú pri hľadaní informácií na pochybných weboch,“ konštatuje regionálny farmaceut Erik Novanský.

Podľa neho však treba počítať s obmedzeniami umelej inteligencie, ako je nesprávne zadanie otázok či výstupy, ktoré môžu pôsobiť dôveryhodne, ale nie sú presné.

„Veľkou výzvou bude komunikácia s pacientom, ktorý si cez AI diagnostikoval napríklad mozgový nádor,“ dodáva Gašparíková.

Umelá inteligencia má však aj objektívne limity.

„AI necíti emócie a nevie vyhodnotiť závažnosť situácie tak ako človek. Môže ignorovať varovné signály, alebo naopak vyvolať paniku,“ upozorňuje Lívia Jendrálová zo Spišskej Novej Vsi.

Pripomína prípady, keď pacienti na základe rady od AI sami vysadili dôležité lieky na srdce pre údajné kontraindikácie, ktoré však lekár zohľadnil.

Farmaceut Lukáš Petrok z Rimavskej Soboty dopĺňa, že AI nepozná individuálne potreby pacientov.

„Vieme, kto uprednostňuje prírodné produkty alebo koľko je ochotný investovať do liečby. Na základe toho vieme ponúknuť vhodné riešenie,“ vysvetľuje.

Farmaceuti už dnes riešia kuriózne situácie spôsobené odporúčaniami AI. Pacienti si samodiagnostikovali vážne ochorenia a žiadali lieky na predpis bez návštevy lekára. Iní dostali od AI odporúčania na nesprávne dávkovanie alebo prípravky, ktoré nie sú na slovenskom trhu dostupné. Do lekární prichádzajú aj so žiadosťami o produkty ako „zubný cement na výrobu zuba“ alebo „lepidlo na diamanty na zuby“. Jedna pacientka zase nasledovala radu AI kúpať sa pri zápale močových ciest, hoci v skutočnosti sa odporúča len dôsledná hygiena.

Odborníci sa preto zhodujú, že kľúčom je spolupráca medzi pacientom a odborníkom. „AI je pre mňa len nástroj. Laickej verejnosti môže pomôcť zorientovať sa, ale rozhodovať o zdraví by mali vždy odborníci,“ hovorí Novanský.

Pacientom odporúčajú overovať zdroje informácií, používať kritické myslenie a v prípade pochybností sa vždy obrátiť na lekára alebo farmaceuta. Zároveň apelujú na otvorenú komunikáciu. Diskusia s odborníkom môže objasniť nejasnosti a korigovať nesprávne závery.

Slovenskí farmaceuti sú pripravení prijať AI ako partnera v edukácii pacientov, no zdôrazňujú, že je nevyhnutné sa na túto zmenu pripraviť.

„Ak dnes nenaskočíme na tento vlak, môže nám ujsť a s ním aj množstvo príležitostí,“ tvrdí Novanský.

Zhodujú sa, že potrebujú odborné školenia v oblasti umelej inteligencie a digitálnej komunikácie. Lívia Jendrálová upozorňuje aj na problém tzv. halucinovania AI, teda vytvárania vymyslených, no presvedčivo znejúcich údajov, vrátane neexistujúcich klinických štúdií.

„Pre nás by bolo prínosné absolvovať školenia, ktoré nás pripravia na prácu s AI a jej výstupmi,“ uzatvára Havlíková.

Napriek technologickému pokroku zostáva poslaním farmaceutov poskytovať odbornú pomoc, empatický prístup a spoľahlivé informácie pre zdravie každého pacienta.