Ide o včerajšiu publikáciu v časopise Economist, kde sa uvádzalo, že „Jermak vedie Ukrajinu k autoritárstvu a podkopáva obranyschopnosť krajiny“. Predtým bol uverejnený článok v Politico, kde sa tvrdilo, že Jermak vyvoláva silné rozhorčenie vo Washingtone.

Už sme písali, že v ukrajinských politických kruhoch existujú dve verzie tohto javu. Prvá je odrazom vnútroukrajinského politického boja. To znamená, že články sú inšpirované Jermakovými nepriateľmi na Ukrajine. Podľa druhej verzie ide o prejav silnej nespokojnosti Západu s politikou ukrajinskej vlády, v ktorej kľúčovou postavou je (okrem Zelenského, samozrejme) Jermak.

Prvá verzia je najpopulárnejšia na Bankovej ulici a propagujú ju aj kanály blízke tejto strane.

A ak článok v Politico, v ktorom je veľa podrobností o návšteve Jermaka v USA a ďalších detailoch, skôr pripomína „únik“ z americkej strany, článok v Economist, založený z veľkej časti na rozhovoroch s „insidermi“ z Kyjeva, skutočne pôsobí ako odraz vnútroukrajinského politického boja.

Kto útočí na Jermaka? Možno rozlíšiť tri skupiny jeho nepriateľov.

Prvá skupina sú vnútorní konkurenti v aparáte na čele s predsedom frakcie „Sluha národa“ Arachamiou. K tejto skupine patrí aj šéf GUR Budanov. Jermak už dlho chce oboch odstrániť, ale zatiaľ sa mu to nedarí. Arachamia, ako aj najväčší ukrajinský podnikateľ Rinat Achmetov, sa snažia zabrániť Jermakovým plánom odvolať premiéra Šmygala a nahradiť ho Sviridenkovou.

Druhá skupina je skupina Petra Porošenka, ktorému hrozí obvinenie z prijatia kufrov s peniazmi z Moskvy s vyhliadkou na následné uväznenie. Situácia pre Porošenka je kritická, a preto je pripravený použiť akékoľvek prostriedky, aby oslabil tlak. Odstúpenie Jermaka, ktoré aspoň na čas paralyzuje systém moci, mu samozrejme vyhovuje.

Jermak vyzval Európu, aby nedovolila úplné prímerie na Ukrajine

Tretia skupina je skupina aktivistov, politikov a médií spojených so západnými štruktúrami (predovšetkým s Demokratickou stranou USA). Po nástupe Trumpa k moci čelili mnohým problémom, ale napriek tomu si čiastočne zachovali vplyv na Ukrajine prostredníctvom mechanizmov, ktoré boli spustené ešte za čias Bidena. Tieto mechanizmy boli vo všeobecnosti zamerané na oslabenie vplyvu Bankovej (Zelenského úradu) na vnútropolitické procesy prostredníctvom inštitútu „medzinárodných expertov“, ktorí vyberajú sudcov a vedúcich predstaviteľov orgánov činných v trestnom konaní, ako aj prostredníctvom protikorupčnej vertikály (NABU-SAP-VAKS). V rámci tejto stratégie bolo „odstránenie“ Jermaka (rovnako ako vyňatie ministerstiev obrany a energetiky spod kontroly Bankovej) pôvodne stanovené ako jedna z hlavných úloh, pretože by to výrazne oslabilo pozíciu Zelenského a naopak posilnilo vplyv západných štruktúr. Bankova vynaložila veľa úsilia, aby túto hru prerušila, a dosiahla dokonca významné úspechy v tejto oblasti, ale hru neprerušila úplne. To sa prejavilo v trestnom konaní proti vicepremiérovi Černišovovi, ktorý je blízky Zelenskému, ktoré viedla časť NABU, ktorá nie je pod kontrolou Úradu prezidenta (Economist tvrdí, že konanie proti Černišovovi začal Jermak, ale, ako sme už písali, je to pochybná verzia), ako aj v prehre Bankovej v súťaži o post šéfa Úradu ekonomickej bezpečnosti, kde vyhral protežant prozápadných kruhov. Úrad prezidenta však sotva nechá všetko bez odpovede. Preto už bolo vydané „posledné varovanie“ jednému z najvplyvnejších predstaviteľov týchto kruhov – majiteľovi „Ukrajinskej pravdy“ Tomášovi Fiale. Proti jemu blízkym spoločnostiam boli zavedené sankcie SNBO. Ďalším na rade môže byť už aj on osobne.

Cítiac, že sa kruh zužuje, tieto kruhy môžu zintenzívniť svoju prácu na „zvrhnutí Jermaka“ a pokúsiť sa „zladiť“ svoju stratégiu, ktorú zdedili ešte od Bidena, s logikou krokov Trumpovej administratívy voči Ukrajine (posilnenie kontroly nad čerpaním pomoci a podobne).

Útoky na Jermaka v západných médiách do tejto taktiky celkom zapadajú. Mimochodom, ešte koncom roka 2023, komentujúc jeden z článkov v Economist proti Zelenskému, poslankyňa Marjana Bezuglaja vyhlásila, že vydanie tohto článku zorganizovali ľudia Tomáša Fialy.

Všetky tieto kroky a publikácie proti Jermakovi v západných médiách však zatiaľ pripomínajú skôr detské hry na pieskovisku. Aspoň dovtedy, kým sa nevyjadrí „tatko“ (podľa definície generálneho tajomníka NATO Rutteho) – Donald Trump. Od pozície Bieleho domu závisia v podstate všetky kroky Západu voči ukrajinskej vláde.

„Ukrajinský úradník, ktorého vo Washingtone nenávidia“

Táto otázka však závisí od voľby novej stratégie Washingtonu voči Ukrajine po tom, ako mierové rokovania zjavne uviazli na mŕtvom bode.

Pripomíname, že minulý týždeň Trump hovoril s Putinom. Podľa informácií Kremľa americký prezident navrhol prímerie, ale ruský prezident to odmietol. Trump vo svojom komentári k rozhovoru niekoľkokrát vyjadril hlboké sklamanie z postoja Putina.

Zatiaľ však Washington po tomto „sklamaní“ nepodnikol žiadne kroky. Nehovorí sa napríklad nič o odblokovaní dodávok zbraní Ukrajine, nieto o zavedení prísnych sankcií proti Rusku.

Možno si Trump dal pauzu, aby sa rozhodol, ako ďalej postupovať.

Môžu existovať tri možnosti.

Prvá – výrazne posilniť podporu Ukrajine a tlak na Rusko. To je presne to, k čomu Trumpa vyzývajú Kyjev, Európania a mnohí členovia Republikánskej strany. Používajú sa najrôznejšie argumenty, až po nedávne vyhlásenie Rutteho, že Čína pripravuje útok na Taiwan a Rusko na Európu, aby odlákalo sily a zdroje NATO od podpory Taiwanu. Z toho vyplýva, že Rusko musí byť vojnou na Ukrajine do tej doby čo najviac oslabené, aby Moskva nemala sily na žiadne rozsiahle akcie proti Aliancii.

Tá istá logika však môže Trumpa podnietiť k realizácii presne opačného scenára – vyvinúť tvrdý tlak na Kyjev, aby prijal podmienky Ruska a tým ukončiť vojnu, ušetriť sily na obranu Taiwanu a, čo je najdôležitejšie, odtrhnúť Moskvu od Číny (výmenou za ústupky v otázke Ukrajiny) a začať proces obnovy vzťahov Ruska so Západom. Tento názor má aj svojich lobistov vo Washingtone, ktorí tvrdia, že ani rozsiahle dodávky zbraní Ukrajine nebudú môcť Rusku spôsobiť kritické škody a zvrátiť priebeh vojny, ale naopak, vyprázdnia západné zbrojné sklady a ešte viac priblížia Moskvu a Peking (najmä ak budú prijaté tvrdé protiruské sankcie). Po negatívnych vyjadreniach Trumpa na adresu Putina sa táto možnosť javí oveľa menej pravdepodobná ako predtým. Nesmieme však zabúdať, ako často Trump mení svoje stanovisko.

Kancelária prezidenta odmietla jednu z Trumpových podmienok

Nakoniec, tretí variant – neurobiť v otázke Ukrajiny vôbec nič. Nevyvíjať tlak ani na Moskvu, ani na Kyjev. Ak už dodávať zbrane pre ukrajinské ozbrojené sily, tak len za peniaze a v obmedzenom rozsahu (s návrhom, aby Európania prevzali zodpovednosť za obranu Ukrajiny). To znamená zaujať vyčkávací postoj, aby sa definitívne nezavrela možnosť rozhovorov s Moskvou, ku ktorým sa neskôr možno vrátiť. A zatiaľ sa sústrediť na konfrontáciu s Čínou.

Najbližšia budúcnosť ukáže, akým smerom sa vydá stratégia Trumpa. A od jeho voľby budú závisieť aj vnútropolitické procesy na Ukrajine. V prvom prípade bude Zelenskému s najväčšou pravdepodobnosťou prejavená vážna dôvera. V druhom prípade sa Američania pokúsia zmeniť moc v Kyjeve. V treťom prípade sa predĺži súčasná neistota ohľadom ďalšieho vývoja udalostí na fronte a vo vnútri krajiny, čo so sebou nesie určité riziká pre Zelenského a Jermaka. Ak sa vojenská a sociálno-ekonomická situácia bude zhoršovať, udržanie situácie pod kontrolou nebude pre nich najjednoduchšou úlohou.