PS kričí „paralýza!“, ale dôkazy chýbajú. Kritika Rážovho zákona stojí na dojmoch

PS hovorí o paralyzovaných úradoch. Ale kde sú dôkazy?

Progresívne Slovensko si na pondelkovú (7.7.2025) tlačovú konferenciu pripravilo výbušnú tému: „Namiesto rozostavaného Slovenska – paralyzované stavebné úrady“. Nový stavebný zákon, ktorý mal zrýchliť a zjednodušiť výstavbu, podľa ich slov spôsobil byrokratický chaos, frustráciu úradníkov a nespokojnosť občanov. A za všetko má niesť zodpovednosť minister dopravy Jozef Ráž ml.

Lenže pri bližšom pohľade pôsobí kritika viac ako súčasť predvolebného marketingu než konštruktívna spätná väzba.

Anonymný prieskum bez dôkazov

Kým Darina Luščíková, súdna znalkyňa v odbore ekonómia a manažment, odborníčka na dane, účtovníctvo, personalistiku a kontroling a Štefan Kiš, ktorý väčšinu svojej profesnej kariéry strávil na ministerstve financií, hovorili o „alarmujúcich“ problémoch a „rekordnom počte neukončených konaní“, keď prišlo na vecné podklady, ukázalo sa, že všetko stojí na anonymnom dotazníku. Na konkrétny dopyt redaktora Hlavných správ, či môžu uviesť aspoň jeden prípad znefunkčneného stavebného úradu, prišla odpoveď, že „neradi hovoria o konkrétnych mestách a miestach“. Dôvodom má byť anonymita odpovedí a obava z identifikácie pracovníkov.

PS teda síce tvrdí, že systém nefunguje, no zároveň odmieta ukázať prstom, kde konkrétne. Takýto prístup môže osloviť voliča, ktorý hľadá vinníka, ale nevytvára priestor na zlepšenie systému. Navyše, anonymné dotazníky si môže vytvoriť ktokoľvek a akokoľvek, bez kontroly reprezentatívnosti, metodiky či overiteľnosti.

Pre objektivitu treba dodať, že Darina Luščíková v rámci témy ministerstvu odporučila sériu konkrétnych opatrení, ktoré by podľa nej pomohli zlepšiť aplikačnú prax nového zákona. Navrhuje vytvoriť jednoznačné metodické usmernenia pre úrady, prepracovať a zjednodušiť tlačivá, zabezpečiť prakticky zamerané školenia a sprístupniť zrozumiteľnú príručku k drobným stavbám. V neposlednom rade vyzvala ministerstvo na otvorenú revíziu zákona s cieľom znížiť administratívnu záťaž občana.

Zákon, ktorý mení 50-ročné pravidlá

PS kritizovaný Rážov nový stavebný zákon – zákon č. 25/2025 Z. z., vstúpil do platnosti 1. apríla 2025 a ukončil platnosť zákona č. 50/1976 Zb., ktorý sa s menšími úpravami udržiaval takmer pol storočia. Slovensko sa teda po 50 rokoch dočkalo komplexnej reformy stavebného práva. A ako pri každej zásadnej zmene, ani táto sa nezaobíde bez bolestí.

Najzásadnejšou zmenou je zjednotenie územného a stavebného konania do jedného tzv. „konania o stavebnom zámere“. Starý systém, kde sa najprv vydávalo územné rozhodnutie a až potom stavebné povolenie, bol často neprehľadný, zdĺhavý a umožňoval rôzne spory, duplicity či prieťahy. Po novom sa všetko rieši v jednom konaní, ktoré má byť efektívnejšie a prehľadnejšie.

Zavedená je aj tzv. fikcia súhlasu – teda právna domnienka, že ak sa príslušný orgán nevyjadrí v zákonnej lehote, považuje sa to za súhlas. Cieľom tohto inštitútu je obmedziť prieťahy a donútiť úrady konať včas. Niektoré samosprávy sa obávajú, že bez navýšenia kapacít budú nestíhať, no z pohľadu občana ide o krok k väčšej predvídateľnosti a právnej istote.

Zákon prináša aj plnú digitalizáciu procesov. Všetky žiadosti, dokumenty a rozhodnutia majú byť vedené cez tzv. Portál výstavby. Komunikácia so stavebným úradom sa tak presúva do online priestoru, čím sa znižuje papierovanie a zvyšuje transparentnosť. Tento krok zároveň umožní štátu lepšie monitorovať výstavbu v reálnom čase.

Dôležitou zmenou je aj to, že miestne stavebné úrady prišli o rozhodovaciu právomoc. Nové konania spadajú pod Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR – špecializovaný štátny orgán, ktorý má zabezpečiť odbornosť a jednotnosť pri rozhodovaní. Kompetencie sa teda presunuli z obcí na štát, čo môže byť citlivé, ale zároveň ide o krok smerom k odbornej neutralite.

Zmenili sa aj podmienky pre tzv. drobné stavby. Nové pravidlá majú obmedziť byrokraciu pri jednoduchých stavbách, ako sú prístrešky, altánky či záhradné domčeky. Presné hranice a podmienky však musia byť ešte podrobne vysvetlené v praktických príručkách, na ktorých má pracovať ministerstvo. V opačnom prípade môže dôjsť k zmätkom a zbytočným konfliktom s úradmi.

Z pohľadu občana aj developera by mal nový zákon priniesť rýchlejšie, jednoduchšie a predvídateľnejšie konanie. No kým sa zmeny naplno implementujú, budú prebiehať školenia, budú sa dolaďovať metodiky a nepochybne vzniknú aj problémy. To však nie je dôkaz o zlyhaní systému, ale len o prirodzenom procese prechodu z jedného právneho režimu do druhého.

Minister hovoril o tom, čo nový stavebný zákon prináša v rozhovore pre Hlavné správy (tu).

Čakajú nás veľké zmeny. Minister Ráž pre HS vysvetľuje, čo sa novým zákonom mení, ako sú na tom nájomné byty a ďalšie

Pôrodné bolesti nie sú kolaps

Každý, kto pracoval na úrade, vie, že zmena zákona je nočná mora. Nie preto, že by nový systém bol zlý, ale preto, že sa menia rutiny, tlačivá, postupy a zodpovednosti. A to bolí. Ak niekto robí 15 rokov podľa rovnakých paragrafov a zrazu sa má všetko učiť nanovo, odpor je prirodzený. A bude sa to prejavovať reptaním, frustráciou a ako inak aj anonymnými dotazníkmi.

Preto nie je prekvapivé, že viacerí úradníci sa sťažujú na chýbajúce školenia alebo metodickú podporu. A v tom má PS pravdu. Štát musí zabezpečiť kvalitné školenia, hotline a metodickú podporu, inak sa aj dobrý zákon zmení na zdroj zmätku. Ale to je riešiteľné, nejde o kolaps systému, ale o prechodné obdobie, ktoré si vyžaduje čas a trpezlivosť.

Kišov politický výlev: všetko je zle, lebo Fico

Druhú časť tlačovej konferencie si monopolizoval Štefan Kiš, ktorý sa od stavebného zákona rýchlo presunul k obľúbenej progresívnej mantry: všetko zlé na Slovensku spôsobuje súčasná vláda Roberta Fica. Spomenul eurofondy, migráciu, investície, stíhačky, a dokonca WhatsAppové videohovory so zahraničnými deťmi.

Cieľom bolo namaľovať obraz Slovenska ako krajiny bez budúcnosti, pričom stavebný zákon bol už len symbolom „rozkladu štátu“. Lenže ak sa niekto opiera o rebríček Európskej komisie, podľa ktorého je Slovensko najhoršou krajinou na podnikanie, mal by zároveň uviesť aj metodiku a zdroj. Žiadne čísla, len dojmy.

Stanovisko ministerstva dopravy: Zákon podporili aj odborníci a samosprávy

Redakcia Hlavných správ oslovila Ministerstvo dopravy SR so žiadosťou o reakciu na tvrdenia, ktoré zazneli na tlačovej konferencii Progresívneho Slovenska. Ministerstvo reagovalo nasledovne:

„Ministerstvo dopravy o novej stavebnej legislatíve rokovalo so všetkými relevantnými odborníkmi, s profesionálnymi združeniami zoskupujúcimi všetky oblasti výstavby a, samozrejme, aj so zástupcami samospráv. Tieto organizácie zákon pripomienkovali a nakoniec aj jeho vznik verejne podporili.

Rozumieme, že prechod na nové pravidlá po 50 rokoch môže byť komplikovaný. Ministerstvo preto zorganizovalo odborné semináre po celom Slovensku, na ktorých sa zúčastnili stovky zamestnancov stavebných úradov a ďalšie tisícky ich sledovali naživo online. Na týchto konferenciách zástupcovia ministerstva a Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR odpovedali na všetky relevantné otázky. Tieto konferencie sú navyše stále dostupné online a zamestnanci stavebných úradov sa k nim môžu kedykoľvek vrátiť.“

Toto stanovisko podčiarkuje, že štát si bol vedomý náročnosti legislatívnej zmeny a poskytol úradom nástroje na zvládnutie prechodného obdobia. To, že niektorí úradníci sa napriek tomu sťažujú na nejasnosti, ešte nemusí znamenať systémové zlyhanie. Skôr to poukazuje na potrebu pokračovať v metodickej podpore.

Politická kampaň v plnom prúde

Nový stavebný zákon nie je dokonalý. Ale jeho problémy sú najmä technického a organizačného charakteru, nie principiálneho. Zmeny sú rozsiahle a štát ich bude musieť odkomunikovať lepšie, zabezpečiť pomoc pre úradníkov a uľahčiť občanom orientáciu. Ale to sú všetko veci, ktoré sa dajú zvládnuť.

PS si však vybralo jednoduchšiu cestu. Kritiku bez dôkazov, opretú o anonymné dotazníky a všeobecné výkriky o „paralýze štátu“. To možno postačí na titulok v liberálnych médiách, ale nie na odbornú diskusiu o tom, ako má vyzerať stavebná legislatíva v 21. storočí.

Prečítajte si tiež

• Čo prinesie nový Stavebný zákon?
• Nový stavebný zákon je opäť problémový, tvrdí Stavebná komora SR