Prípad Adam Lučanský proti Slovensku: Štát čelí otázkam o zlom zaobchádzaní a okolnostiach smrti bývalého prezidenta Policajného zboru vo väzbe

Prípad sa sústreďuje na viaceré incidenty, ku ktorým došlo počas väzby M. Lučanského. Zvlášť sa skúmajú udalosti z 9. a 10. decembra 2020, kedy došlo k jeho zraneniam, ako aj samotná smrť z 29. decembra 2020. Vyšetrovanie prebehlo v dvoch kolách, a v oboch prípadoch bolo ukončené s výsledkom, že sa nepreukázalo spáchanie trestného činu. Rozhodnutia boli opakovane napadnuté sťažnosťami a podaniami na ústavný súd, ako aj podnetmi na GP SR.

Podľa otázok položených stranám ESĽP skúma, či štát neporušil právo Milana Lučanského na život a či v tomto ohľade splnil svoje pozitívne povinnosti chrániť jeho zdravie vrátane prijatia primeraných opatrení na zabránenie sebapoškodeniu v podmienkach väzby. Zároveň, či vyšetrovanie okolností jeho smrti bolo vedené v súlade s procesnými požiadavkami vyplývajúcimi z článku 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovoru). ESĽP sa zaoberá aj tým, či bolo s Milanom Lučanským neľudsky a ponižujúco zaobchádzané, a to aj vzhľadom na podmienky jeho väzby a zaobchádzanie s ním zo strany väzenských orgánov, a či vyšetrovanie podozrenia z neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania zo strany vnútroštátnych orgánov bolo v súlade s požiadavkami článku 3 Dohovoru.

ESĽP skúma aj to, či boli v Slovenskej republike vyčerpané všetky účinné vnútroštátne opravné prostriedky vrátane sťažností na GP SR a ústavný súd.

Adam Lučanský v tejto súvislosti uvádza: „Prvým uznesením ústavného súdu (II. ÚS 324/2024-45) bola moja ústavná sťažnosť odmietnutá z dôvodu, že napadnutý postup a uznesenie krajskej prokuratúry „boli podrobené prieskumu zo strany generálnej prokuratúry.“ Takáto argumentácia nemôže obstáť, pretože spomínané rozhodnutie GP SR sa netýkalo mojich námietok o zásadných nedostatkov vyšetrovania pokiaľ ide o početné zranenia môjho otca či okolností vyhotovenia nezákonného znaleckého posudku. Prokurátor GP SR dospel len k záveru, že bola v nedostatočnej miere posúdená súvislosť medzi jeho psychickým stavom vo výkone väzby a medicínskych zariadeniach na jednej strane a prípadným zavinením príslušníkov ZVJS na druhej  strane, a to vo vzťahu k prípadnému nedobrému psychickému stavu generála L., ktorý mohol ako dominantný motív viesť k spáchaniu samovraždy. Moje námietky obsiahnuté v ústavnej sťažnosti preto mali byť náležite preskúmané v ich podstate. Pokiaľ ide o závery prokurátora GP SR, tieto mal ústavný súd zohľadniť pri posudzovaní tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej som namietal podmienky väzby a poskytnúť mi za zistené nedostatky vyšetrovania primerané finančné zadosťučinenie.“

Zároveň sa vyjadril k druhému rozhodnutiu ústavného súdu, ktorý sa jeho druhou ústavnou sťažnosťou podanou proti krajskej prokuratúre odmietol zaoberať z dôvodu údajného nedostatku právomoci s odkazom na podnet podľa Príkazu GP SR č. 11/2019: „V tomto ohľade poukazujem na nález sp. zn. III. ÚS 98/2021-62, v ktorom ústavný súd odkaz GP SR na tento prostriedok nápravy zamietol ako nemajúci legálnu oporu, ústavnú sťažnosť posúdil v jej merite a uznesenie prokuratúry zrušil.“

Adam Lučanský na záver dodáva: „Po tom, ako som opakovane poukazoval na porušenie práv v súvislosti s podmienkami väzby môjho otca vrátane zranení, ktoré v nej utrpel a jeho následným úmrtím, vnímam oznámenie mojich sťažností vláde ako významný krok v medzinárodnom preskúmaní toho, ako Slovenská republika splnila svoje záväzky v oblasti ochrany ľudských práv. Pripomínam, že ESĽP prevažnú väčšinu sťažností, ktoré sú mu podané, odmieta ako neprijateľné bez toho, aby sa k nim vláda vyjadrila. Oznámenie sťažností vláde znamená, že ESĽP sa nimi vážne zaoberá a vláda sa bude musieť podrobne vyjadriť k mnou namietaným porušeniam, čo GP SR ani ústavný súd neurobili.“

Redakciu informoval Adam Lučanský, poslanec NR SR