Môj profil 
Predplatné
Podľa agentúry AP medzi pozvanými hosťami zádušnej omše v bukureštskom Kráľovskom paláci figurovali členovia viacerých európskych panovníckych rodín vrátane britského princa Charlesa, švédskeho kráľa Karola XVI. Gustáva a kráľovnej Silvie, či bývalého španielskeho kráľa Juana Carlosa I. a kráľovnej Sofie.
Ďalšími hosťami boli luxemburský veľkovojvoda Henri, belgický princ Lorenz a princezná Astrid, rumunský prezident Klaus Iohannis, ako aj a patriarcha Daniel, hlava rumunskej pravoslávnej cirkvi. Z mimoeurópskych kráľovských rodín prišla napríklad jordánska princezná Muna, matka jordánskeho kráľa Abdalláha II.
Rakva Michala I. bola dva dni vystavená pred Kráľovským palácom na Námestí revolúcie, kde zosnulému panovníkovi vzdali poctu desiatky tisíc obyvateľov. Rakvu následne previezli vlakom do mesta Curtea de Arges, kde ju uložili do kráľovskej hrobky po boku jeho manželky, kráľovnej Anny, ktorá zomrela vlani vo veku 92 rokov.
Michal I. bol pravnukom britskej kráľovnej Viktórie a pochádzal z dynastie Hohenzollernovcov-Sigmaringenovcov. Trónu sa po prvý raz ujal v roku 1927 ako šesťročný po tom, ako jeho otec Karol II. utiekol s milenkou a vzdal sa svojich práv na trón. Vládol však len tri roky. Znovu sa stal kráľom v roku 1940, keď Karol II. opätovne abdikoval.
Druhýkrát Michal I. vládol do roku 1947, keď ho komunisti prinútili odstúpiť a odísť najskôr do talianskeho, britského a napokon dlhodobého švajčiarskeho exilu. Vlasť navštívil až po páde totalitného režimu v roku 1989. V exile pracoval ako farmár, pilot, podnikateľ a maklér. Panovnícky pár po sebe zanechal päť dcér.
Michal I. sa zapísal do histórie najmä v auguste 1944, keď sa pridal k štátnemu prevratu za prechod Rumunska zo strany nacistov na stranu spojencov, pripomína spravodajský portál stanice BBC.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
