Môj profil 
Predplatné
Materiál už prešiel medzirezortným pripomienkovom konaním a v najbližšom čase by sa tak mal dostať na rokovanie vlády. Ako v ňom upozorňuje ministerstvo kultúry, smernice a dokumenty k dohovoru UNESCO sa rozšírili o ciele Agendy 2030 a udržateľný rozvoj, ktorých „zameranie presahuje pôsobnosť a kompetencie rezortu kultúry“. Koncepcia obsahuje stručný prehľad aktuálnych nástrojov kultúrnej politiky štátu v ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva a rozvoja tradičnej ľudovej kultúry na Slovensku. Ministerstvo kultúry v koncepcii konkretizuje zákony, organizácie rezortu kultúry, ktoré pôsobia v oboch oblastiach a aj možnosti finančnej podpory.
Štát tradičnú ľudovú kultúru a a nehmotné kultúrne dedičstvo podporuje prostredníctvom financovania rozpočtových organizácii ministerstva kultúry. MK SR zároveň poskytuje dotácie v rámci programov Obnov si svoj dom, Kultúra znevýhodnených skupín a Kultúrne poukazy. Od roku 2016 sa môžu projekty z oblasti nehmotného kultúrneho dedičstva a tradičnej ľudovej kultúry uchádzať o podporu vo verejnoprávnom Fonde na podporu umenia. Na podporu projektov kultúry národnostných menšín vrátane tradičnej ľudovej kultúry je od roku 2018 zameraný verejnoprávny Fond na podporu kultúry národnostných menšín.
V koncepcii MK SR zdôrazňuje, že oblasti starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru a nehmotné kultúrne dedičstvo súvisia s činnosťou viacerých rezortov, nielen ministerstva kultúry. Týkajú sa aj ministerstiev školstva, dopravy, pôdohospodárstva, životného prostredia, hospodárstva aj zahraničných vecí. Na uchovávaní a rozvíjaniu tradičnej ľudovej kultúry a nehmotného kultúrneho dedičstva sa podieľa aj územná samospráva a tretí sektor. Ako v materiáli uvádza MK SR, „štát je kľúčovým partnerom, ktorý má vytvárať systematické a priaznivé podmienky na ich ochranu, kontinuitu i udržateľný rozvoj“. Vláda zároveň spolupracuje s odborníkmi, a to vo viacerých odborných orgánoch, ako sú poradný orgán ministra kultúry – Rada na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, Výbor pre kultúrne dedičstvo a Výbor pre kultúrno-osvetovú činnosť Rady vlády SR pre kultúru či Slovenská komisia pre UNESCO, ktorá je poradným orgánom Vlády SR a Národnej rady SR. Záležitosti týkajúce sa UNESCO patria pritom pod ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Problematike sa venujú aj ďalšie iné odborné skupiny. Ako dodáva ministerstvo kultúry „v rámci medzinárodných štruktúr má SR od decembra 2018 na štyri roky personálne zastúpenie v expertnom poradnom orgáne Medzivládneho výboru Dohovoru, tzv. Hodnotiacom orgáne (Evaluation body), čím sa aktívne priamo podieľa aj na hodnotiacich procesoch súvisiacich s predmetnou agendou v medzinárodnom prostredí“.
O stave plnenia Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO každá členská krajina pravidelne informuje Medzivládny výbor k Dohovoru v periodickej Hodnotiacej správe. SR povinná predložiť takúto správu v roku 2021. V marci 2021 má MK SR predložiť na rokovanie vlády SR aj Záverečnú správu o implementácii Koncepcie starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru do roku 2020. S MK SR by na príprave spoločnej Hodnotiacej správy pre UNESCO mali spolupracovať aj ďalšie rezorty.
Ako pripomína MK SR, Slovenská republika ratifikovala Dohovor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO v roku 2006, čím sa medzinárodne zaviazala plniť záväzky z neho vyplývajúce. Predkladaná koncepcia má prispieť k plneniu záväzkov, ktoré z neho vyplývajú. Jednou z povinností členských štátov dohovoru pritom je povinnosť vypracovať a predložiť medzivládnemu výboru dohovoru periodickú Hodnotiacu správu o stave plnenia dohovoru.
Koncepcia udržateľného rozvoja nehmotného kultúrneho a tradičnej ľudovej kultúry na roky 2020 – 2025 nadväzuje na Koncepciu starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru do roku 2020, ktorú vláda schválila v roku 2015.
.jpg)
.jpg)
.jpeg)
