Vladivostok 11. septembra 2016 (HSP/Foto: YouTube)

V rámci Východného ekonomického fóra v jednom z najvýchodnejších miest Ruska – vo Vladivostoku sa uskutočnilo kľúčové podujatie – diskusia expertov „Rozvoj hospodárskej spolupráce od Lisabonu po Vladivostok“.

Antonio Fallico, prezident Asociácie „Spoznávame Euráziu“ a predseda predstavenstva banky Banka Intesa (Taliansko) uviedol, že je nutné uvažovať o konkrétnych projektoch a o podmienkach, umožňujúcich ich realizovanie. „Hodvábna cesta“ je integračným projektom. Jeho realizácia zmení tvár svetového obchodného systému, hoci nie je ničím novým. Nadnárodné väzby pochádzajú zo staroveku – z dôb Cézara a Alexandra Veľkého. „Veľká hodvábna cesta“ z čias dynastie Chan existovala od roku 114. nášho letopočtu až do XV. storočia a bola dlhá 8000 km. Tento systém organizácie obchodu sa zachoval dodnes a má oň záujem súčasná svetová ekonomika.

Stvárňovanie jednotného hospodárskeho priestoru je zložitý proces. Vyžaduje hľadanie kompromisov, pretože záujmy mnohých krajín sú odlišné. EÚ je mladším partnerom USA, ktoré mienia odcudziť Európu od Eurázie. Musíme tvarovať Veľkú Európu vzájomne s Ruskom. Taliansko by sa nemalo zriekať vytvárania nových obchodných zväzov. Treba poznať zemepis. V strede mapy sveta je Rusko. Bez neho je nemožná výstavba pozemných, leteckých a námorných nadnárodných dopravných koridorov z Európy do Ázijsko-pacifického regiónu.

Alexej Lichačev, prvý námestník ministra pre hospodársky rozvoj Ruskej federácie vo svojom prejave poznamenal, že vrchol obchodného obratu medzi Ruskom a EÚ bol v roku 2013 a dosahoval 436 miliárd USD. V súčasných podmienkach k týmto ukazovateľom sa tak rýchlo nedopracujeme. Utrpel duch našich hospodárskych vzťahov, ale mnoho európskych spoločností aj naďalej pôsobí v Rusku a s Ruskom.

Bez politického obratu Bruselu smerom k Moskve negatívne trendy pretrvajú. Dnes obrat zahraničného obchodu Nemecka a Japonska s Ruskom prehráva v porovnaní s obratom USA. Je dôležité vytvárať podmienky pre normalizáciu vzťahov EÚ s Ruskom.

Ak vedenie krajín a politici hovoria o možnosti zoznámenia sa s návrhmi, na úrovni expertov sa tvrdí, že ešte nenastal ten pravý čas. Je nevyhnutné spoločne konať v rámci integračných a investičných projektov. Musíme si sadnúť s odborníkmi a diskutovať o črtách a špecifikách vykonávania integračných dohôd.

Nová globálna obchodno-ekonomická architektúra neznamená nový svetový poriadok, ale je krokom dopredu integračných procesov v období svetových globálnych výziev. Vyžaduje sa prehodnotenie formátov spolupráce v rámci trojuholníka EÚ – Veľká Eurázia – USA. Rusko buduje základy nutných hybných pák a dúfa v konštruktívnu spoluprácu s Bruselom.

Ulf Schneider, generálny riaditeľ spoločnosti Schneider Group (Nemecko) uviedol, že podnikateľský svet EÚ má veľký záujem o spoluprácu s Ruskom, pretože v roku 2015 export poklesol o 30%. Vyžiadajú sa nové iniciatívy. Je potrebné spolupracovať s Európskou komisiou v sfére prioritných tém a projektov, v rámci ktorých sa dá dohovárať bez politického podtextu, ako sú: harmonizácia daňových a technických štandardov, zjednocovanie právnych dokumentov, bezvízový režim. Môže sa začať podpísaním memoranda o vytvorení spoločného hospodárskeho priestoru od Lisabonu po Vladivostok.

Piotr Fradkov, generálny riaditeľ akciovej spoločnosti „Ruské exportné centrum“ povedal, že svet zažíva objektívne procesy a priestor od Lisabonu po Vladivostok sa transformuje. Už teraz je možné hovoriť o ekonomickom priestore v rámci Európa – Rusko – Ázijsko-pacifický región. Umelé obmedzenia na tomto priestore budú odstraňované.

Zmení sa mapa exportu Ruska. Teraz export do Európy je 46%, a do Ázijsko-pacifického regiónu – 22% z celkového exportu. V obchodnom obrate Ázia – EÚ podiel Ruska je menší ako jedno percento.

Hans-Paul Buerkner, predseda The Boston Consulting Group uznal, že všetko, čo sa deje vo svete od 1990-rokov určujú politické udalosti. Nacionalizmus štátov sa prehlbuje. Jeden rozsiahly integračný program neprekoná všetky existujúce rozpory. Prehlbuje sa skepsa, napríklad aj pri posudzovaní schválenia novej obchodnej dohody s USA.

V najbližších 10. -15. rokoch budeme formovať otvorenejší priestor s Euráziu a to prioritne infraštruktúry a inštitucionálnych nástrojov. Dokonca aj malé praktické kroky týmto smerom môžu spôsobiť veľké zmeny.

Ďaleký Východ musí využiť svoj potenciál obchodu s Čínou a Japonskom. Kľúčoví politici Ruska nevenujú mu až tak veľa pozornosti. Žiada sa viac stimulov podnecujúcich rozvoj Ďalekého Východu a Sibíri. Je nevyhnutný presun právomocí na úroveň regiónov tak, aby sa o všetkom nerozhodovalo v Moskve.

Všetky regióny sveta sú v súčasnosti prepojené a vzájomne na sebe závislé.  Musíme sa všetci spoločne pohybovať správnym smerom a nemali by sme sa spoliehať na akúsi jednotnú globálnu akciu. Musíme hlásať, že globalizácia prispeje k zlepšeniu života všetkých ľudí.

Hiroshi Meguro, generálny riaditeľ spoločnosti Mitsui & Co Moscow LLC. (Japonsko) uviedol, že spoločnosť podniká v Rusku takmer 30 rokov na priestore od Sachalinu po Kaliningrad, je zapojená do projektu „Sachalin-2“. Plánuje investovanie do projektov „RusHydro“.

Podnikanie v Rusku si vyžaduje trpezlivosť, ale veríme v jeho potenciál. Myšlienka o zrušení víz medzi Euráziou a EÚ je veľmi správna, ale v tejto chvíli sa zdá byť nereálnou. Môžeme ju uviesť do života medzi Ruskom a Japonskom. Žiada sa zintenzívnenie turistického ruchu medzi oboma krajinami a je nutné pripomínať tieto požiadavky našej vláde na  všetkých úrovniach.

Musíme vybudovať dopravnú infraštruktúru koridoru Ázia – Európa predovšetkým železníc, vrátane vysokorýchlostných. Sú mimoriadne dôležité pre hospodársky rozvoj. Sme pripravení spolupracovať s Ruskom v rámci týchto projektov.

Philip Pegorier, prezident spoločnosti Alstom v Rusku povedal, že teraz nemeckí a francúzski politici neprejavujú politickú vôľu pustiť sa do realizovania univerzálnych grandióznych projektov. Veľká Európa od Lisabonu po Vladivostok – je zatiaľ len sen.

Eugen Rusnák