Prípad KULÁK proti SLOVENSKU, (žiadosť č. 57748/21), rozhodnutie ESĽP zo dňa 03.04.2025

Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia) v senáte zloženom z:

Ivana Jelićová, predsedníčka,

Erik Wennerström,

Alena Poláčková,

Georgios A. Serghides,

Raffaele Sabato,

Frédéric Krenc,

Anna Adamska-Gallant, sudcovia,

a Ilse Freiwirth, tajomníčka sekcie,

so zreteľom na:

sťažnosť (č. 57748/21) proti Slovenskej republike, ktorú 23. novembra 2021 podal na Súd podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len “Dohovor”) slovenský štátny príslušník pán Tomáš Kulák (ďalej len “sťažovateľ”);

rozhodnutie oznámiť vláde Slovenskej republiky (ďalej len “vláda”) sťažnosti podľa článku 8 Dohovoru a vyhlásiť zvyšok sťažnosti za neprijateľný;

pripomienky strán;

po neverejnom rokovaní 11. marca 2025,

Vyhlasuje tento rozsudok, ktorý bol prijatý v tento deň:

ÚVOD

1. Žaloba sa týka prehliadky advokátskej kancelárie žalobcu a zaistenia jeho počítača, ktoré sa vykonali na základe telefonického súhlasu prokurátora bez písomného príkazu na prehliadku. Počítač, ktorý pravdepodobne obsahoval údaje podliehajúce advokátskemu tajomstvu, mu bol vrátený pätnásť mesiacov po jeho zaistení. Sťažovateľ sa odvolával na článok 8 Dohovoru.

FAKTY

2. Žiadateľ sa narodil v roku 1980 a žije v Bratislave. Zastupovala ho pani Z. Mlkvá Illýová, advokátka pôsobiaca v Bratislave.

3. Vládu zastupovala jej zástupkyňa Miroslava Bálintová z ministerstva spravodlivosti.

4. Skutkový stav veci možno zhrnúť takto.

I. POZADIE PRÍPADU

5. Národná kriminálna agentúra (NAKA) začala 20. augusta 2019 vyšetrovanie v súvislosti s podozrením, že viaceré osoby v rámci súdnictva aj mimo neho prijímali úplatky, zneužívali svoje úradné právomoci a zasahovali do nezávislosti súdnictva.

6. Ďalšie súvislosti týchto udalostí možno vidieť v rozhodnutí Súdu vo veci Molnár proti Slovensku ([Výbor], č. 39818/20, 16. decembra 2020) a v rozsudku vo veci Cviková proti Slovensku (č. 615/21 a 2 ďalšie, 16. júna 2024).

7. Dňa 23. augusta 2019 vyšetrovateľ NAKA ustanovil znalca z odboru elektroniky, aby vypracoval znalecký posudok na počítače, mobilné telefóny a iné elektronické zariadenia zaistené na účely trestného konania.

8. Dňa 9. marca 2020 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry obvinil osemnásť osôb vrátane trinástich sudcov z tridsiatich rôznych trestných činov súvisiacich s podozrením z korupcie, zneužitia úradnej moci a zasahovania do nezávislosti súdnictva. Jedným z prípadov, pre ktoré bolo vznesené obvinenie, bol prípad Vodári, v ktorom podľa skutkových okolností prípadu došlo k pokusom oboch strán ovplyvniť obe strany konania. Dňa 24. júna 2020 bývalý sudca S. vypovedal ako spolupracujúci svedok a opísal okolnosti prípadu Vodári, ktorý riešil ako sudca prvého stupňa a rozhodol v prospech obžalovaného. Podľa sudcu S. žalobca ako právny zástupca žalovaného vypracoval prvostupňový rozsudok, pričom záujmy žalovaného podporoval jeden z obžalovaných sudcov.

II. VYHĽADANIE ADVOKÁTSKEJ KANCELÁRIE ŽIADATEĽA

9. Dňa 21. októbra 2020 vydal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry príkaz na zaistenie a vydanie počítačových údajov (príkaz na uchovanie a vydanie počítačových údajov) podľa § 90 ods. 1 písm. b) a e) Trestného poriadku, ktorý sa týkal všetkých telekomunikačných zariadení, zariadení informačných technológií a iných nosičov údajov používaných sťažovateľom. Príkaz sa týkal všetkých počítačových údajov, aplikácií, textových dokumentov a audiovizuálnych záznamov uložených v pamäti týchto zariadení, ktoré obsahovali, aj samostatne, kľúčové slová súvisiace s prípadom Vodári. Účelom zaistenia bolo zhromaždiť údaje týkajúce sa spáchania trestných činov súvisiacich s prípadom Vodári. Prokurátor odôvodnil potrebu príkazu takto:

“Je potrebné zabezpečiť počítačové údaje na elektronických a telekomunikačných zariadeniach žalobcu, keďže je veľmi pravdepodobné, že [žalobca] mohol predmetný [rozsudok] napísať na svojich počítačoch. Iba tento spôsob je relevantný pre ďalšie dôkazy [ktoré sa majú zhromaždiť] pre prípad Vodári … Úrad [Úradu špeciálnej prokuratúry] nemá v úmysle zasahovať do práce žiadateľa tým, že mu odoberie uvedené elektronické zariadenia, čo by mu určite sťažilo prácu. Z tohto dôvodu je vhodné postupovať práve tak, že sa nariadi vydanie počítačových údajov zo zariadení, ktoré žiadateľ aktívne používa. Zariadenia, ktoré už aktívne nepoužíva, aj keď sú stále v jeho vlastníctve, je možné zabezpečiť vecným bremenom. Získanie týchto údajov z počítačov advokátskej kancelárie neohrozuje advokátsku mlčanlivosť, keďže v trestnom konaní možno túto otázku chrániť aj prostredníctvom povinnosti policajtov a znalcov zachovávať mlčanlivosť. Okrem toho sa z predmetných elektronických zariadení nesťahujú všetky údaje, ale len presne špecifikované údaje podľa konkrétnych kľúčových slov. Zhromažďovanie počítačových údajov vykonáva znalec v príslušnom odbore.”

10. Dňa 27. októbra 2020 prokurátor obvinil desať osôb vrátane žalobcu z devätnástich rôznych trestných činov vrátane korupcie, zneužitia právomoci verejného činiteľa a zasahovania do nezávislosti súdnictva. Sťažovateľ bol obvinený z posledne uvedeného trestného činu podľa článku 342 Trestného zákona.

11. Dňa 28. októbra 2020 ráno príslušníci orgánov činných v trestnom konaní vykonali prehliadku v advokátskej kancelárii sťažovateľa na jeho vedľajšej adrese na Družstevnej ulici.

12. Strany sa rozchádzali v popise udalostí, ktoré predchádzali prehliadke.

13. Podľa vlády sa príslušníci orgánov činných v trestnom konaní dostavili na adresu bydliska sťažovateľa, ktorá bola uvedená ako sídlo jeho advokátskej kancelárie v Slovenskej advokátskej komore. Mali všetky potrebné zákonné prostriedky na zabezpečenie počítačových údajov v sídle. Po vstupe do domu sťažovateľa a jeho zadržaní sa od neho strážcovia zákona dozvedeli, že skutočné sídlo jeho advokátskej kancelárie a pracovný počítač obsahujúci údaje, ktoré mali byť zaistené, sa nachádzajú na jeho vedľajšej adrese na Družstevnej ulici. Aby sa zabránilo zničeniu dôkazov alebo ukrytiu elektronických zariadení, museli sa strážcovia zákona bezodkladne presunúť na vedľajšiu adresu. Následne sa na tejto adrese od sťažovateľa dozvedeli, ktorá kancelária v budove sa využíva pre jeho advokátsku kanceláriu. Nemali teda legitímny spôsob, ako spoľahlivo overiť, či sa v kancelárii nenachádza niekto iný alebo či sa počítačové údaje nedajú vymazať na diaľku. Z tohto dôvodu museli bezodkladne konať, vstúpiť do advokátskej kancelárie a vykonať v nej prehliadku.

14. Žiadateľ vo svojej žiadosti uviedol, že strážcovia zákona prišli priamo do jeho advokátskej kancelárie na Družstevnej ulici, kde ho zadržali, keď bol s klientom v rokovacej miestnosti v budove.

15. V protokole o prehliadke sa uvádza, že prehliadka bola vykonaná bez príkazu podľa článku 101 ods. 3 Trestného poriadku, avšak bez uvedenia akýchkoľvek ďalších podrobností týkajúcich sa oprávnenej naliehavosti, ktorá si vyžaduje použitie tohto postupu.

16. V správe o prehliadke je opísaná prehliadka, ktorú vykonalo päť príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní vrátane forenzného technika za prítomnosti nezávislého pozorovateľa a experta na elektroniku. O 9.25 . bol zástupca Slovenskej advokátskej komory informovaný, že v advokátskej kancelárii sťažovateľa na Družstevnej ulici bude vykonaná prehliadka.

17. O 9.30 hod. si žiadateľ zvolil svojho právneho zástupcu, ktorý o 9.35 hod. potvrdil, že sa zúčastní na prehliadke v jeho advokátskej kancelárii. Advokátska kancelária bola v tom čase zatvorená a žiadateľ mal pri sebe kľúče.

18. Následne bol žalobcovi doručený príkaz z 21. októbra 2021 (pozri vyššie uvedený bod9 ), ktorým sa nariaďuje zabezpečenie a odovzdanie počítačových údajov zo všetkých ním používaných telekomunikačných zariadení, zariadení informačných technológií a iných nosičov údajov.

19. O 10.10 hod. sa do advokátskej kancelárie dostavil právny zástupca žalobcu. Uviedla nasledovné:

“… v prípade absencie príkazu na prehliadku nevidíme dôvod na dobrovoľnú spoluprácu v tejto veci a po predložení príkazu nemáme problém spolupracovať.”

20. O 10.10 hod. sa začala prehliadka za prítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, piatich policajtov, experta na elektroniku a nezávislého pozorovateľa.

21. O 10.20 hod. sa do advokátskej kancelárie žalobcu dostavil zástupca Slovenskej advokátskej komory.

22. O 10.25 hod. bola prehliadka na žiadosť právneho zástupcu žalobcu dočasne prerušená, aby s ním mohla hovoriť v súkromí.

23. Pátranie bolo obnovené o 10.45 hod.

24. O 10.48 hod. zástupca Slovenskej advokátskej komory uviedol nasledovné:

“Namietam, že chýba písomný príkaz na prehliadku iných priestorov. Na základe uvedeného nie je možné zistiť dôvod prehliadky a podľa môjho názoru nie sú splnené podmienky pre postup podľa § 101 ods. 3 Trestného poriadku, v dôsledku čoho môžem považovať postup orgánov činných v trestnom konaní za nezákonný. Chcel by som upozorniť, že pri akomkoľvek ďalšom postupe je potrebné zohľadniť zákonnú povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť.”

25. O 10.53 hod. právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že namieta nedostatok presnej špecifikácie počítača, z ktorého sa mali údaje získať.

26. Následne žiadateľ a jeho právny zástupca požiadali, aby bol jeho pracovný počítač zabezpečený bez akýchkoľvek zásahov.

27. O 11.10 hod. bolo pátranie ukončené.

28. Počas prehliadky bol zaistený a úplne zaistený pracovný počítač žalobcu. Obsahoval údaje týkajúce sa rôznych klientov, ktoré nesúviseli s vyšetrovaným prípadom.

29. Žiadateľ podpísal správu o vyhľadávaní a dostal jej kópiu.

30. Vo vlastnoručne podpísanom prípise z 31. októbra 2020 prokurátorka uviedla, že 28. októbra 2020 ráno ju vyšetrovateľ telefonicky informoval o prehliadke advokátskej kancelárie sťažovateľa podľa § 101 ods. 3 Trestného poriadku.

31. Listom zo 6. novembra 2020 vyšetrovateľ požiadal znalca, aby doplnil svoj posudok v súvislosti s pracovným počítačom žalobcu zaisteným počas prehliadky 28. októbra 2020 na základe kľúčových slov, ktoré boli uvedené v príkaze na zaistenie a vydanie počítačových údajov.

32. Dňa 18. novembra 2020 v odpovedi na sťažnosť sťažovateľa z 5. novembra 2020, ktorou podľa § 210 Trestného poriadku (preskúmanie postupu policajtov prokurátorom) napadol zákonnosť prehliadky jeho advokátskej kancelárie a zaistenia jeho pracovného počítača, prokurátor uviedol, že príkaz na prehliadku týchto priestorov nemohol byť vopred získaný, keďže skutočné miesto výkonu advokácie bolo zistené až po jeho zatknutí; podľa zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory bolo sídlo jeho advokátskej kancelárie miestom jeho bydliska. Prokurátor tiež uviedol, že vzhľadom na veľkosť pevného disku počítača nemohol znalec prítomný pri zaistení počítačových údajov získať údaje priamo na mieste, čo znamená, že bolo potrebné zabezpečiť celý počítač. Prokurátor ďalej uviedol, že na získanie počítačových údajov boli určené kľúčové slová, takže akákoľvek komunikácia sťažovateľa, ktorá nesúvisí s trestným konaním, bude zničená alebo mu bude na požiadanie vrátená.

33. Dňa 23. decembra 2020 podal sťažovateľ ústavnú sťažnosť, v ktorej okrem iného namietal porušenie článkov 6 a 8 dohovoru postupom NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry v súvislosti s prehliadkou jeho advokátskej kancelárie a zaistením jeho pracovného počítača.

34. Dňa 5. marca 2021 bolo sťažovateľovi oznámené rozhodnutie, ktorým vyšetrovateľ NAKA vymenoval znalca v oblasti elektroniky na vypracovanie znaleckého posudku (pozri vyššie uvedený bod7 ), a list zo 6. novembra 2020, v ktorom vyšetrovateľ požiadal znalca o doplnenie jeho posudku v súvislosti s pracovným počítačom sťažovateľa, zaisteným počas prehliadky 28. októbra 2020 (pozri vyššie uvedený bod34 ).

35. Dňa 25. marca 2021 v odpovedi na žiadosť sťažovateľa z 8. marca 2021 o preskúmanie žiadosti vyšetrovateľa o doplnenie znaleckého posudku podľa § 210 Trestného poriadku prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry schválil procesné úkony vyšetrovateľa, ktorý požiadal ustanoveného znalca o doplnenie jeho posudku o informácie týkajúce sa počítača sťažovateľa, bez toho, aby vydal nové uznesenie o tomto procesnom úkone.

36. Dňa 20. mája 2021 prokurátor generálnej prokuratúry zamietol sťažnosť sťažovateľa z 19. januára 2021, ktorou napadol zákonnosť rozhodnutia prokurátora o vznesení obvinenia a zákonnosť príkazu na zaistenie a odovzdanie počítačových údajov, prehliadku jeho advokátskej kancelárie a zaistenie jeho pracovného počítača. Prokurátor spresnil, že proti príkazu na zaistenie a odovzdanie počítačových údajov nie je prípustné odvolanie. Okrem toho neskúmal zákonnosť prehliadky advokátskej kancelárie žalobcu a zaistenia jeho pracovného počítača, pričom uviedol, že túto otázku budú posudzovať súdy v trestnom konaní proti nemu.

37. Dňa 25. mája 2021 ústavný súd (I. ÚS 226/2021) odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa, pričom konštatoval, že mal k dispozícii účinné opravné prostriedky proti postupu NAKA, ktoré využil, a preto nebol dôvod na zásah súdu do právomoci dozorujúceho prokurátora. Pokiaľ ide o namietané porušenie jeho práv postupom Úradu špeciálnej prokuratúry, súd poukázal na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej trestné konanie slúži od začiatku až do konca ako proces, v ktorom orgány činné v trestnom konaní a súdy môžu zabezpečiť nápravu vykonaním jednotlivých opatrení a zabezpečiť ochranu základných práv a slobôd, prípadne aj napraviť prípadné chyby. Zvyčajne až po skončení trestného konania bolo možné podať na ústavný súd sťažnosť týkajúcu sa možných porušení základných práv a slobôd, ktoré neboli odstránené v priebehu trestného konania.

38. Ústavný súd na argumenty sťažovateľa odpovedal takto:

“… [Úrad špeciálnej prokuratúry] vysvetlil, prečo považuje postup vyšetrovateľa za zákonný. Uviedol, že príkaz podľa článku 101 ods. 1 nemohol byť získaný vopred, pretože až po zatknutí sťažovateľa bolo zistené skutočné miesto, kde vykonával advokáciu …

Ak má [polícia] v trestnom konaní vedomosť o určitej skutočnosti, ktorú nemá (zjavný) dôvod spochybňovať … nemožno jej vyčítať pasivitu, pokiaľ ide o overenie tejto skutočnosti … Ak teda nastane situácia, v ktorej sa vyšetrovateľ dozvie o skutočnostiach, ktoré mu predtým neboli známe – iná adresa advokátskej kancelárie sťažovateľa – a je potrebné zabezpečiť počítačové údaje v počítači na tejto adrese na účely trestného konania, nemožno to považovať za postup, ktorý nespĺňa požiadavky článku 101 ods. 1 Trestného poriadku.

V tejto súvislosti ústavný súd neakceptuje argumentáciu sťažovateľa, že nešlo o naliehavé opatrenie. Podľa názoru ústavného súdu je v takýchto prípadoch irelevantné, kedy bol skutok spáchaný, resp. kedy bolo začaté trestné stíhanie a koľko času odvtedy uplynulo…, pretože rozhodnutie o nakladaní s vecou dôležitou pre trestné konanie možno v prípade konkrétnej osoby prijať až v čase, keď príslušné orgány verejnej moci vykonajú určité kroky, ktoré ohrozujú záujmy tejto osoby, ktorá má vec v držbe.

…

Ak sťažovateľ vidí porušenie … svojich základných práv v tom, že [NAKA] zadržala jeho počítač na neprimerane dlhé obdobie, počas ktorého k nemu nemal prístup, a že to malo vplyv na výkon jeho práce advokáta, ústavný súd konštatuje, že túto situáciu spôsobil sťažovateľ a jeho obhajca. V [príkaze] z 21. októbra 2020 prokuratúra odôvodnila zvolený spôsob zabezpečenia počítačových údajov tým, že nebolo zámerom orgánov prokuratúry spôsobiť škodu na výkone práce advokáta – sťažovateľa a odobrať mu elektronické zariadenia, čo by mu určite skomplikovalo prácu. Až v priebehu výkonu … zaistenia počítačovej techniky na žiadosť sťažovateľa a jeho obhajcu, ktorí trvali na zabezpečení celého počítača a jeho zaistení (čomu vyšetrovateľ vyhovel) – došlo k zmene, ktorá neskôr viedla k situácii, s ktorou sťažovateľ vyjadril nespokojnosť v ústavnej sťažnosti, vidiac v nej neprípustný zásah do svojich základných práv …

K porušeniu základných práv sťažovateľa malo dôjsť zaistením počítača ako celku, ktoré v podstate viedlo k zaisteniu údajov nesúvisiacich s vyšetrovanou trestnou činnosťou … Podľa názoru ústavného súdu je správna špecifikácia kľúčových slov pre úspešný výber a následné získanie relevantných počítačových údajov z výpočtovej techniky nástrojom, ktorý dostatočne eliminuje neoprávnený zásah do ústavou garantovaného práva na ochranu súkromia tretích osôb, aj keď vznik takéhoto zásahu, samozrejme, nemožno absolútne vylúčiť. V danom prípade orgány činné v trestnom konaní prijali potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany základných práv sťažovateľa, jeho klientov a ďalších osôb a v spojení so zabezpečením zničenia alebo vrátenia nerelevantných zaistených údajov treba takýto postup považovať za ústavne súladný.

Okrem toho výkon [príkazu] [Úradu špeciálnej prokuratúry] z 21. októbra 2020 nebol ako taký vykonaný počas prehliadky iných priestorov, keďže príslušníci orgánov činných v trestnom konaní nevyberali údaje z počítača a počítač bol plne zabezpečený … k spokojnosti žalobcu, aby sa zabránilo prístupu k údajom v ňom obsiahnutým. Vzhľadom na to, že nedošlo k vykonaniu príkazu [Úradu špeciálnej prokuratúry] na zabezpečenie a odovzdanie údajov z počítača, nemožno to považovať za neprípustný zásah do základných práv sťažovateľa.

…

Pokiaľ ide o poznámku sťažovateľa, že mu nebol doručený príkaz na vykonanie domovej prehliadky… a protokol o zaistení…, ústavný súd konštatuje, že domová prehliadka bola vykonaná bez príkazu na vykonanie domovej prehliadky, čo vyplýva z protokolu o vykonaní tohto procesného úkonu. Je teda zrejmé, že požadovaný príkaz mu nemohol byť doručený, pretože chýbal.”

39. Ústavný súd dospel k záveru, že v dôsledku postupu Úradu špeciálnej prokuratúry alebo ním vydaného príkazu na zatknutie nemohlo dôjsť k neakceptovateľnému porušeniu základných práv, ktorých sa sťažovateľ dovoláva.

40. Dňa 2. augusta 2021 znalec predložil svoj znalecký posudok, ktorý obsahoval analýzu pracovného počítača žalobcu a podrobne sa zaoberal vyhľadávaním kľúčových slov. Z obsahu správy vyplynulo, že znalec pri skúmaní pracovného počítača sťažovateľa prekročil rozsah kľúčových slov uvedených v príkaze na zaistenie a vydanie počítačových údajov, pričom jedným z nich bolo priezvisko sťažovateľa, čo viedlo k skúmaniu počítačových údajov, ktoré nesúviseli s trestným konaním vedeným proti sťažovateľovi. Zdá sa, že sťažovateľ, jeho právny zástupca a/alebo zástupca Slovenskej advokátskej komory neboli zapojení do vyhľadávania podľa kľúčových slov, keďže vnútroštátne právo takúto možnosť neupravovalo.

41. Dňa 9. novembra 2021 ústavný súd (IV. ÚS 565/2021) odmietol druhú ústavnú sťažnosť sťažovateľa podanú 9. júna 2021, v ktorej sťažovateľ namietal postup Úradu špeciálnej prokuratúry pri ustanovení znalca v jeho veci a pri jeho vyžiadaní na doplnenie posudku.

42. V liste zo 14. marca 2022 sťažovateľ informoval Súdny dvor, že jeho pracovný počítač mu bol vrátený 21. januára 2022. Vo svojom liste sťažovateľ tiež zopakoval, že podstatou jeho žiadosti bol zásah orgánov verejnej moci spočívajúci v prehliadke jeho advokátskej kancelárie bez príkazu na prehliadku a v zaistení jeho pracovného počítača. Sťažovateľ ďalej uviedol, že spôsob, akým znalec vykonal svoje znalecké skúmanie, zasiahol do práva sťažovateľa na súkromie, ako aj do profesijného tajomstva vo vzťahu k jeho klientom.

43. Dňa 30. marca 2023 bola sťažovateľka oficiálne obvinená z trestného činu zasahovania do nezávislosti súdov podľa článku 342 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona. Trestné konanie proti nemu stále prebieha.

PRÍSLUŠNÝ PRÁVNY RÁMEC A PRAX

TRESTNÝ PORIADOK (PLATNÝ V PRÍSLUŠNOM ČASE)

44. Článok 90 § 1 definoval podmienky zabezpečenia a odovzdania počítačových údajov. Okrem iného stanovil, že ak je zaistenie uložených počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov uložených prostredníctvom počítačového systému potrebné na objasnenie skutočností potrebných pre trestné konanie, príkaz môže vydať predseda senátu alebo pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor. Príkaz musel byť podložený skutkovými okolnosťami prípadu a mohol byť vydaný proti , ktorá má takéto údaje v držbe alebo nad nimi má kontrolu, alebo proti poskytovateľovi takýchto služieb. Príkazom sa mohlo okrem iného nariadiť vytvorenie a uchovanie kópie takýchto údajov a ich odovzdanie na účely trestného konania.

45. Článok 93 stanovil, že správy o opatreniach prijatých podľa článkov 89 a 90 musia obsahovať presný opis odovzdaných predmetov, poskytnutých predmetov alebo počítačových údajov, ktoré umožnia ich identifikáciu. Okrem toho osobám, ktoré odovzdali veci alebo počítačové údaje, ktorým boli zaistené veci alebo počítačové údaje alebo ktoré odovzdali veci alebo počítačové údaje, musel orgán, ktorý vykonal príslušné opatrenie, poskytnúť písomné potvrdenie alebo rovnopis príslušnej správy. Orgán, ktorý prevzal kontrolu nad predmetmi alebo počítačovými údajmi, musel písomne informovať osoby, ktorých predmety alebo počítačové údaje boli zaistené.

46. V článku 101 boli vymedzené podmienky, za ktorých sa mohli vykonávať prehliadky nebytových priestorov a pozemkov. Podľa článku 101 § 1 mohla byť prehliadka nariadená na základe príkazu vydaného predsedom senátu alebo pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátorom alebo policajtom so súhlasom prokurátora. Príkaz musel byť vydaný písomne, musel v ňom byť uvedený dôvod prehliadky a musel byť doručený vlastníkovi alebo užívateľovi priestorov alebo ich zamestnancovi v čase prehliadky, a ak to nebolo možné, do dvadsiatich štyroch hodín po odstránení prekážky doručenia. Podľa článku 101 § 2 musel prehliadku bezodkladne vykonať orgán, ktorý ju nariadil, alebo policajt konajúci na základe jeho pokynov.

47. V článku 101 ods. 3 sa uvádzajú situácie, v ktorých možno vykonať prehliadku bez predchádzajúceho povolenia. Uvádzalo sa v ňom, že policajt môže vykonať prehliadku bez príkazu alebo súhlasu uvedeného v článku 101 § 1 len vtedy, ak príkaz alebo súhlas nemožno získať vopred a vec neznesie odklad, alebo ak ide o osobu, ktorá bola pristihnutá pri páchaní trestného činu alebo na ktorú bol vydaný zatykač, alebo ktorá je stíhaná a skrýva sa v daných priestoroch. Polícia však musela bezodkladne informovať orgán oprávnený vydať zatykač alebo súhlas uvedený v článku 101 ods. 1.

48. V článku 105 sú vymedzené podmienky vykonávania prehliadok a vstupov do obydlí, nebytových priestorov a na pozemky.

PRÁVO

I. ROZSAH PÔSOBNOSTI PRÍPADU

49. Vo svojej odpovedi na pripomienky vlády, ktorá bola doručená Súdu 27. decembra 2023, sťažovateľ poukázal na rozhodnutie ústavného súdu z 9. novembra 2021, ktorým bola zamietnutá jeho druhá ústavná sťažnosť týkajúca sa postupu Úradu špeciálnej prokuratúry pri ustanovení znalca v sťažovateľovej veci a požiadal ho o doplnenie jeho posudku (pozri vyššie uvedený odsek41 ). Poznamenal tiež, že v čase predloženia jeho žiadosti bol počítač stále v držbe vnútroštátnych orgánov. Okrem toho mu bolo rozhodnutie ústavného súdu doručené 24. novembra 2021, teda deň po predložení žiadosti. Nakoniec poznamenal, že vláda vo svojich pripomienkach “[predostrela] argumenty týkajúce sa porušenia hmotných práv zaručených článkom 8 Dohovoru, ktoré boli v podstate vznesené v druhej ústavnej sťažnosti”. Prípad by sa preto mal posudzovať aj z hľadiska argumentov vznesených v druhej ústavnej sťažnosti.

50. Vláda v odpovedi uviedla, že vec možno preskúmať len v rozsahu argumentov sťažovateľa uvedených v jeho prvej ústavnej sťažnosti. Opierajúc sa o pravidlo 47 § 7 Rokovacieho poriadku Súdu poznamenali, že sťažovateľ vo svojom podaní zo 14. marca 2022 neposkytol žiadne informácie týkajúce sa jeho druhej ústavnej sťažnosti; skutočnosť, že rozhodnutie ústavného súdu mu bolo oznámené jeden deň po predložení sťažnosti a že jeho podanie zo 14. marca 2022 bolo Súdu predložené v štvormesačnej lehote po tomto oznámení, nemala žiadnu relevanciu. Vláda jasne uviedla, že sa vyjadrila k tvrdeniam sťažovateľa v jeho liste zo 14. marca 2022, ale nie k “porušeniam, ktoré [sťažovateľ] namietal v druhej ústavnej sťažnosti, ako to vyplýva z dojmu sťažovateľa, keďže [neboli] … informovaní o podaní druhej ústavnej sťažnosti …”.

51. Súd opakuje, že tvrdenia predložené po uplynutí šesťmesačnej[1] lehoty na podanie sťažnosti môže Súd preskúmať len vtedy, ak predstavujú právne podania týkajúce sa pôvodných sťažností alebo ich konkrétnych aspektov, ktoré boli predložené v rámci tejto lehoty (pozri Communauté genevoise d’action syndicale (CGAS) proti Švajčiarsku [GC], č. 21881/20, § 82, 27. novembra 2023).

Súd poznamenáva, že sťažovateľ predložil túto sťažnosť 23. novembra 2021, čo je v lehote šiestich mesiacov od rozhodnutia ústavného súdu z 25. mája 2021 (pozri vyššie uvedený odsek37 ) o jeho prvej ústavnej sťažnosti, v ktorej sa sťažoval na postup NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry v súvislosti s prehliadkou jeho advokátskej kancelárie a zaistením jeho pracovného počítača (pozri vyššie uvedený odsek33 ).

52. Prvky súvisiace s ustanovením znalca v sťažovateľovom prípade z hľadiska otázky podľa článku 8 Dohovoru sťažovateľ prvýkrát vzniesol vo svojich pripomienkach k prijateľnosti a podstate predložených Súdu 27. decembra 2023 (pozri vyššie uvedený odsek49 ). Predstavujú teda novú sťažnosť týkajúcu sa odlišnej veci podľa citovaného ustanovenia, a nie rozpracovanie alebo objasnenie pôvodnej sťažnosti sťažovateľa, ku ktorej sa strany vyjadrili. Súd sa preto domnieva, že sa teraz nemôže zaoberať touto otázkou v kontexte tohto prípadu (pozri Radomilja a ďalší proti Chorvátsku [GC], č. 37685/10 a 22768/12, §§ 122 a 129, 20. marca 2018).

II. ÚDAJNÉ PORUŠENIE ČLÁNKU 8 DOHOVORU

53. Sťažovateľ, odvolávajúc sa na advokátsku mlčanlivosť, namietal, že prehliadkou jeho advokátskej kancelárie a zaistením jeho pracovného počítača boli porušené jeho práva podľa článku 8 Dohovoru, ktorý znie takto:

“1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

2. Orgán verejnej moci nesmie zasahovať do výkonu tohto práva okrem zásahov, ktoré sú v súlade so zákonom a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti alebo hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.”

A. Prípustnosť

54. Súd poznamenáva, že sťažnosť nie je zjavne nepodložená ani neprijateľná z iných dôvodov uvedených v článku 35 Dohovoru. Musí byť preto vyhlásená za prijateľnú.

B. Zásluhy

1. Vyjadrenia strán

(a) Žiadateľ

55. Sťažovateľ tvrdil, že postup vnútroštátnych orgánov nebol v súlade so zákonom, pretože v súvislosti s prehliadkou jeho advokátskej kancelárie, zaistením počítačových údajov a následným postupom vyšetrovacích orgánov neexistovala podľa vnútroštátneho práva účinná ochrana pred svojvoľným zásahom.

56. Pripustil, že jeho prítomnosť a prítomnosť jeho právneho zástupcu a zástupcu Slovenskej advokátskej komory počas prehliadky možno zohľadniť ako faktor, ktorý mu umožnil účinne kontrolovať rozsah prehliadky, ale že táto skutočnosť sama osebe nepostačuje, ak neexistuje predchádzajúce povolenie súdu a následná účinná súdna kontrola. V tejto súvislosti poukázal na to, že on a zástupca Slovenskej advokátskej komory dôsledne tvrdili, že prehliadka bola v rozpore s vnútroštátnym právom, keďže neboli splnené podmienky na jej vykonanie bez príkazu podľa § 103 ods. 3 Trestného poriadku. Ich argumenty však boli len vzaté na vedomie a v prehliadke sa pokračovalo.

57. Žalobca tvrdil, že trestné stíhanie sa začalo 20. augusta 2019, čo vyvolalo značné pochybnosti o tom, či vyšetrovateľ nemohol požiadať o príkaz pred vykonaním prehliadky. Okrem toho podľa vnútroštátneho práva nebola k dispozícii žiadna okamžitá súdna kontrola post factum, keďže jeho sťažnosť podľa článku 210 Trestného poriadku bola adresovaná prokurátorovi a ústavný súd ju odložil na ďalšie štádiá trestného konania, čo podľa jeho názoru nepredstavovalo účinné procesné záruky v jeho prípade.

58. Žiadateľ ďalej tvrdil, že vnútroštátne právo a prax mu neposkytli účinnú ochranu, pokiaľ ide o zaistenie počítačových údajov a následný postup vyšetrovacích orgánov. Nespochybnil však skutočnosť, že zaistenie údajov sa môže vykonať, ak existuje dôvodné podozrenie, že sa nájde niečo relevantné pre trestné konanie.

59. Žalobca pripustil, že na konci prehliadky navrhol, aby sa pracovný počítač vzal celý. Zdôraznil však, že tak urobil na základe vyhlásenia prokurátora, že mu bude v krátkom čase vrátený.

60. Žiadateľ ďalej uviedol, že vnútroštátne právo nestanovuje povinnosť oddeliť nosiče údajov používané pri poskytovaní právnych služieb s cieľom uľahčiť proces triedenia. Okrem toho podľa vnútroštátneho práva neexistovala možnosť, aby bol on alebo jeho zástupca prítomný pri vyhľadávaní kľúčových slov. Vnútroštátne právo neposkytovalo ani žiadne usmernenie, ako by sa mali riešiť prípadné spory medzi vyšetrovacími orgánmi a dotknutým advokátom o kľúčové slová, ktoré sa majú použiť, alebo o iné metódy filtrovania elektronického obsahu. Okrem toho, keďže proti vyšetrovacím činnostiam nebolo možné podať opravný prostriedok na súdny orgán, z vnútroštátneho práva nevyplývalo, že materiály, v súvislosti s ktorými sa spochybňovala uplatniteľnosť právnickej profesijnej mlčanlivosti, nebudú vyšetrovacím orgánom sprístupnené skôr, ako vnútroštátne súdy budú mať možnosť vykonať konkrétnu a podrobnú analýzu veci a – ak to bude potrebné – nariadiť vrátenie alebo zničenie zaistených nosičov údajov a ich skopírovaného obsahu.

61. Sťažovateľ tiež poukázal na to, že ústavný súd poukázal na vyjadrenie prokurátora, že nesúvisiace údaje budú zničené alebo vrátené, napriek tomu, že takéto zničenie nemalo oporu vo vnútroštátnom práve a do ukončenia znaleckého skúmania neboli žiadne údaje zničené ani vrátené. Sťažovateľ dospel k záveru, že vnútroštátne právo neobsahovalo procesné záruky týkajúce sa osobitne ochrany advokátskej mlčanlivosti, a preto nebolo v súlade so zákonom podľa článku 8 ods. 2 dohovoru.

(b) Vláda

62. Vláda uviedla, že príkaz na prehliadku nemohol byť získaný vopred, pretože skutočné miesto výkonu právnickej praxe sťažovateľa sa stalo známym až po jeho zatknutí. Pred zatknutím sťažovateľa orgány činné v trestnom konaní vedeli, že sa zdržiava v mieste svojho trvalého bydliska, ktoré bolo zároveň sídlom jeho advokátskej kancelárie. Podľa vlády orgány činné v trestnom konaní prijali všetky potrebné právne predpoklady na zabezpečenie potrebných počítačových údajov v sídle advokátskej kancelárie sťažovateľa, ale ich presnú špecifikáciu nebolo možné poskytnúť, pretože podliehali vnútroštátnemu právu, ktoré vyžadovalo ich utajenie. Orgány činné v trestnom konaní nemali dôvod predpokladať, že sídlo advokátskej kancelárie nie je totožné s jej skutočným sídlom. Žalobcu pred jeho zatknutím nekontrolovali, a preto nemali vedomosť o tom, že nevykonával advokáciu v sídle, v ktorom bol zapísaný.

63. Až po vstupe do domu sťažovateľa sa od neho strážcovia zákona dozvedeli, že vykonával advokátsku prax na svojej druhej adrese, kde sa nachádzal aj jeho počítač. Preto, aby zabránili zničeniu dôkazov alebo ukrytiu predmetného zariadenia, príslušníci orgánov činných v trestnom konaní bezodkladne navštívili advokátsku kanceláriu žalobcu na vedľajšej adrese. Vláda uviedla, že neexistoval žiadny iný legitímny spôsob, ako by mohli strážcovia zákona spoľahlivo overiť, či sa v kancelárii nenachádza niekto iný alebo či sa počítačové údaje nedajú vymazať na diaľku. Vec preto nebolo možné odkladať, a preto polícia pristúpila k vstupu do priestorov a ich prehliadke. O prehliadke advokátskej kancelárie bol okamžite informovaný prokurátor, ako to vyžaduje článok 101 § 3 Trestného poriadku.

64. Vláda ďalej tvrdila, že príkaz na zaistenie a vydanie počítačových údajov bol vydaný podľa článku 90 ods. 1 písm. b) a e) Trestného poriadku. Príkaz bol vydaný písomne, boli v ňom uvedené zariadenia a nosiče, z ktorých sa mali počítačové údaje získať, konkrétne údaje, ktoré sa mali získať, vrátane vymedzených kľúčových slov, ktoré mali údaje obsahovať, a bol odôvodnený.

65. Uviedli tiež, že prehliadka advokátskej kancelárie žalobcu a zaistenie jeho počítača sledovali legitímny účel, a to predchádzanie trestnej činnosti. V prípade Vodári sa objavili vážne podozrenia z manipulácie súdnych konaní a korupcie v súdnictve. Vzhľadom na cieľ vyšetrovanej trestnej činnosti sa zabezpečenie počítačových údajov prehliadkou advokátskej kancelárie a zaistenie počítača sťažovateľa javilo ako jediný prostriedok na dosiahnutie zamýšľaného cieľa. Účelom prehliadky advokátskej kancelárie a zaistenia jeho počítača bolo získať údaje uložené v predmetnom počítači. Prehliadka bola vykonaná v advokátskej kancelárii a počas prehliadky neboli zaistené žiadne iné dôkazy.

66. Vláda okrem toho tvrdila, že ako je uvedené v príkaze, orgány činné v trestnom konaní mali v úmysle zaistiť len určité počítačové údaje opísané v príkaze pomocou kľúčových slov. Zaistenie teda nemalo zahŕňať celý obsah počítača sťažovateľa, ako to bolo jasne uvedené v texte. Vzhľadom na veľkú veľkosť pevného disku však znalec nemohol použiť uvedené opatrenie počas prehliadky advokátskej kancelárie, čo si vyžiadalo zaistenie počítača. V tejto súvislosti vláda poznamenala, že počas prehliadky sťažovateľ aj jeho právny zástupca trvali na tom, aby bol počítač odobratý a plne zabezpečený.

67. Po zaistení počítača sťažovateľa vyšetrovateľ v žiadosti zo 6. novembra 2000 požiadal znalca o doplnenie jeho znaleckého skúmania, okrem iného o jeho preskúmanie. Vo svojej žiadosti vyšetrovateľ zopakoval kľúčové slová, ktoré boli predtým uvedené v príkaze na prehliadku. Podľa vyjadrenia vyšetrovateľa však znalec nielenže nesprávne postupoval pri skúmaní počítača sťažovateľa, ale nesprávne použil aj kľúčové slová určené na znalecké skúmanie iných zariadení zaistených v priebehu príslušného trestného konania. V dôsledku nesprávneho postupu znalca boli do jeho posudku zahrnuté údaje, ktoré vyšetrovateľ nepožadoval. Vyšetrovateľ to zistil až po doručení posudku, teda keď už bol vypracovaný, a preto už nemohol objektívne korigovať správanie znalca a nemohol svojvoľne meniť znalecký posudok.

68. Vláda v tejto súvislosti poznamenala, že znalec pri výkone znaleckého skúmania nevystupuje ako orgán verejnej moci, ale ako nezávislý subjekt, ktorý je len poverený štátom vykonávať činnosti v súlade so zákonom o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Podľa tohto zákona musí znalec vykonávať znaleckú činnosť riadnym spôsobom a za škody, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s výkonom znaleckej činnosti, zodpovedal na základe poistenia zodpovednosti. Prípadný spor, ktorý mohol vzniknúť, bol súkromnoprávnej povahy a mohol ho riešiť vnútroštátny súd na základe žaloby o náhradu škody podanej žalobcom.

69. Okrem toho vláda pripustila, že počítač sťažovateľa bol uchovávaný dlhšie, ako orgány činné v trestnom konaní pôvodne odhadovali. Toto oneskorenie bolo spôsobené tým, že ustanovený znalec vykonal skúmanie viacerých zabezpečených zariadení patriacich rôznym obvineným osobám, ktoré objektívne trvalo dlhšie.

70. Vláda napokon uviedla, že sťažovateľ mal k dispozícii účinnú záruku ochrany svojich práv – žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa podľa článku 210 Trestného poriadku, ktorú skutočne využil. Prokurátorka preskúmala napadnutý postup vyšetrovateľa a vysvetlila, prečo považovala tento postup za zákonný.

71. Vláda dospela k záveru, že vnútroštátne právne predpisy a prax poskytli sťažovateľovi účinnú záruku proti svojvoľnému zásahu do jeho práv podľa článku 8 Dohovoru.

2. Posúdenie Súdneho dvora

(a) Predbežná poznámka

72. Súdny dvor na úvod poznamenáva, že účastníci konania rozdielne opísali udalosti, ktoré predchádzali prehliadke advokátskej kancelárie žalobcu (pozri body13 a14 vyššie). Súd považuje za vhodné vychádzať z vládnej verzie udalostí, ktorú sťažovateľ vo svojich pripomienkach v odpovedi na pripomienky vlády nespochybnil.

(b) Všeobecné zásady

73. Podľa ustálenej judikatúry Súdu predstavujú prehliadky a zaistenia vykonané v priestoroch advokátskej kancelárie zásah do práv chránených článkom 8 Dohovoru (pozri Niemetz proti Nemecku, 16. decembra 1992, §§ 29-33, séria A č. 251-B; Roemen a Schmit proti Luxembursku, č. 51772/99, § 64, ECHR 2003-IV; Wieser a Bicos Beteiligungen GmbH proti Rakúsku, č. 74336/01, § 43, ECHR 2007; André a ďalší proti Francúzsku, č. 18603/03, § 37, 24. júla 2008; Xavier Da Silveira proti Francúzsku, č. 43757/05, § 32, 21. januára 2010; Heino proti Fínsku, č. 56720/09, § 33, 15. februára 2011; Golovan proti Ukrajine, č. 41716/06, § 51, 5. júla 2012; Močuļskis proti Lotyšsku, č. 71064/12, §§ 40-41, 17. decembra 2020; a Särgava proti Estónsku, č. 698/19, § 85, 16. novembra 2021).

74. Súd poznamenáva, že v porovnateľných prípadoch skúmal, či vnútroštátne právne predpisy a prax poskytovali primerané a dostatočné záruky proti zneužitiu a svojvôli (pozri okrem iného Miailhe proti Francúzsku (č. 1), 25. februára 1993, § 37, séria A č. 256-C; Funke proti Francúzsku, 25. februára 1993, § 56, séria A č. 256-A; Crémieux proti Francúzsku, 25. februára 1993, § 39, séria A č. 256-B; Ste Colas Est a ďalší proti Francúzsku, č. 37971/97, § 48, 16. apríla 2002; a Wieser a Bicos Beteiligungen GmbH, už citované, § 57). Súd tiež rozhodol, že tieto záruky zahŕňajú existenciu “účinnej kontroly” opatrení, ktoré sú v rozpore s článkom 8 dohovoru (pozri Lambert proti Francúzsku, 24. augusta 1998, § 34, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-V).

75. Okrem toho Súd opätovne zdôrazňuje význam osobitných procesných záruk, pokiaľ ide o ochranu dôvernosti výmeny informácií medzi advokátmi a ich klientmi, ako aj profesijného tajomstva (pozri okrem iného Särgava, už citovaný, § 88; Sommer proti Nemecku, č. 73607/13, § 56, 27. apríla 2017; a Michaud proti Francúzsku, č. 12323/11, § 130, ECHR 2012). Zdôrazňuje, že podľa článku 8 dohovoru má korešpondencia medzi advokátom a jeho klientom a všeobecnejšie všetky formy komunikácie medzi nimi, bez ohľadu na ich účel, privilegované postavenie, pokiaľ ide o ich dôvernosť (pozri Sérvulo & Associados – Sociedade de Advogados, RL a iní proti Portugalsku, č. 277013/10, § 77, 3. september 2015; Niemietz, už citovaný, § 32; a Campbell proti Spojenému kráľovstvu, 25. marec 1992, § 46 – 48, séria A č. 233). Okrem toho prikladá osobitný význam riziku porušenia právnickej profesijnej mlčanlivosti, keďže je základom vzťahu dôvery medzi advokátom a klientom (pozri Xavier Da Silveira, § 36, a André a ďalší, § 41, obe citované vyššie) a môže ovplyvniť riadny výkon spravodlivosti (pozri Sérvulo & Associados – Sociedade de Advogados, RL a ďalší, § 77; André a ďalší, § 41; Wieser a Bicos Beteiligungen GmbH, §§ 65-66; a Niemietz, § 37, všetky citované vyššie).

76. V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že dohovor nezakazuje ukladať advokátom určité povinnosti, ktoré sa môžu týkať ich vzťahov s klientmi. Ide najmä o prípady, keď sa nájdu dôveryhodné dôkazy o účasti advokáta na trestnom čine alebo v súvislosti s úsilím o boj proti určitým praktikám. Z tohto dôvodu je však nevyhnutné stanoviť prísny rámec pre takéto opatrenia, keďže advokáti majú dôležité postavenie v rámci výkonu spravodlivosti a na základe ich úlohy sprostredkovateľa medzi stranami sporu a súdmi ich možno označiť za úradníkov zákona (pozri rozsudok Särgava, už citovaný, § 89, s ďalším odkazom). Súd opakovane rozhodol, že keďže prenasledovanie a prenasledovanie príslušníkov právnických profesií zasahuje do samotného jadra systému dohovoru, prehliadky priestorov advokátov by mali podliehať obzvlášť prísnej kontrole (pozri Heino, už citovaný, § 43 s ďalšími odkazmi), čo predpokladá prítomnosť a účinnú účasť nezávislého kvalifikovaného pozorovateľa (pozri Golovan, už citovaný, §§ 62 – 63 s ďalšími odkazmi). Konkrétnejšie, takýto pozorovateľ musí mať navyše právnickú kvalifikáciu, aby sa mohol účinne zúčastniť na konaní, a musí byť oprávnený zabrániť akémukoľvek zásahu do služobného tajomstva advokáta, v ktorého kancelárii sa vykonáva prehliadka (pozri tamtiež, § 63 s ďalšími odkazmi).

77. Súd musí napokon zohľadniť rozsah možných dôsledkov na prácu a povesť hľadanej osoby (pozri Camenzind proti Švajčiarsku, 16. decembra 1997, § 45, Zbierka 1997-VIII; Buck proti Nemecku, č. 41604/98, § 45, ECHR 2005-IV; Smirnov proti Rusku, č. 71362/01, § 44, 7. júna 2007; Wieser a Bicos Beteiligungen GmbH, už citovaný, § 57; Iliya Stefanov proti Bulharsku, č. 65755/01, § 38, 22. mája 2008; Aleksanyan proti Rusku, č. 46468/06, § 214, 22. december 2008; a Kolesnichenko proti Rusku, č. 19856/04, § 31, 9. apríl 2009).

(c) Uplatnenie všeobecných zásad na tento prípad

(i) Existencia rušenia

78. Súd na úvod poznamenáva, že vláda nespochybnila, že prehliadka advokátskej kancelárie sťažovateľa a zadržiavanie jeho pracovného počítača po dobu takmer pätnástich mesiacov spadajú do rozsahu pôsobnosti článku 8 Dohovoru a že predstavovali zásah štátu do práva sťažovateľa na rešpektovanie jeho súkromného života, obydlia a korešpondencie. Súd nevidí dôvod, aby rozhodol inak.

79. Takýto zásah porušuje toto ustanovenie, pokiaľ nie je v súlade so zákonom, nesleduje jeden alebo viacero legitímnych cieľov uvedených v článku 8 ods. 2 a nie je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie príslušného cieľa alebo cieľov.

(ii) Existencia právneho základu a procesných záruk vo vnútroštátnom práve

80. Súd opakuje, že podľa jeho ustálenej judikatúry výraz “v súlade so zákonom” vyžaduje, aby predmetné opatrenie malo základ vo vnútroštátnom práve (a nie aby bolo len praxou bez konkrétneho právneho základu, pozri Heglas proti Českej republike, č. 5935/02, § 74, 1. marec 2007). Opatrenie musí byť tiež zlučiteľné s princípom právneho štátu, ktorý je výslovne uvedený v preambule dohovoru a je neoddeliteľnou súčasťou predmetu a účelu článku 8 (pozri najmä Bykov proti Rusku [GC], č. 4378/02, § 76, 10. marec 2009; Saber, už citovaný, § 50; Kruslin proti Francúzsku, 24. apríl 1990, §§ 30 a 32, séria A č. 176-A; a Huvig proti Francúzsku, 24. apríl 1990, §§ 29 a 31, séria A č. 176-B). Právo preto musí byť prístupné dotknutej osobe a predvídateľné, pokiaľ ide o jeho účinky (pozri Roman Zakharov v. Russi a [GC], no. 47143/06, § 228, ECHR 2015, a Rotaru proti Rumunsku [GC], č. 28341/95, § 52, ECHR 2000-V).

81. Pokiaľ ide o okolnosti tohto prípadu, Súd konštatuje, že prehliadka advokátskej kancelárie sťažovateľa bola vykonaná bez predchádzajúceho príkazu na prehliadku nebytových priestorov v súlade s výnimkou naliehavosti podľa článku 101 ods. 3 Trestného poriadku v relevantnom čase (pozri bod47 vyššie), na zabezpečenie počítačových údajov z elektronických zariadení patriacich alebo používaných sťažovateľom na základe príkazu na tento účel vydaného prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry 21. októbra 2020 podľa článku 90 § 1 písm. b) a e) Trestného poriadku (pozri body9 a41 vyššie). Súd preto konštatuje, že zásah spočívajúci v prehliadke a zaistení mal určitý formálny základ vo vnútroštátnom práve.

82. Súd usúdil, že v prípadoch, keď vnútroštátne právne predpisy nestanovujú predbežnú súdnu kontrolu zákonnosti a nevyhnutnosti vyšetrovacieho opatrenia, musia byť zavedené iné záruky (pozri Modestou proti Grécku, č. 51693/13, § 48, 16. marca 2017). Rozhodol tiež, že absencia predchádzajúceho príkazu môže byť vyvážená dostupnosťou účinnej a dôsledne vykonanej súdnej kontroly ex post factum zákonnosti a odôvodnenosti príkazu na prehliadku (pozri Heino, už citovaný, § 45; Gutsanovi v. Bulgaria, no. 567270/09, § 222, 15. októbra 2013; Modestou, už citovaný, § 49; a Bostan proti Moldavskej republike, č. 52507/09, § 25, 8. decembra 2020). V tejto súvislosti pripomína, že bez ohľadu na priestor na voľnú úvahu, ktorý zmluvným štátom v tejto oblasti priznáva, musí byť obzvlášť ostražitý v prípadoch, keď sú orgány podľa vnútroštátneho práva oprávnené nariadiť a vykonať prehliadku bez súdneho príkazu, ako je tomu v tomto prípade. Ak majú byť jednotlivci chránení pred svojvoľným zasahovaním orgánov do práv zaručených článkom 8, je potrebný právny rámec a veľmi prísne obmedzenia takýchto právomocí (pozri Gutsanovi, už citovaný, § 220, s ďalšími odkazmi).

83. Súdny dvor uznáva, že prehliadka vykonaná v tomto prípade bola sprevádzaná určitými formálnymi procesnými zárukami. Vykonalo ju päť príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní vrátane forenzného technika za prítomnosti nezávislého pozorovateľa, experta na elektroniku (pozri vyššie uvedený odsek16 ) a zástupcu Slovenskej advokátskej komory (pozri vyššie uvedené odseky17 a21 ). Počas celej prehliadky bol prítomný aj žiadateľ a jeho právny zástupca. Okrem toho z dokumentov, ktoré má Súd k dispozícii, vyplýva, že prokurátor bol o prehliadke informovaný príslušníkmi orgánov činných v trestnom konaní telefonicky (pozri odsek30 vyššie). Zostáva však nejasné, aká rozsiahla bola ich komunikácia a či sa uskutočnila pred prehliadkou, počas nej alebo po jej skončení. V každom prípade sa zdá, že išlo o formálne oznámenie, ako to vyžaduje článok 101 § 3 Trestného poriadku platného v príslušnom čase. Sťažovateľ napadol prehliadku svojej advokátskej kancelárie vo svojej sťažnosti prokurátorovi podľa článku 210 Trestného poriadku, ale ako už bolo uvedené, odpoveď prokurátora sa neodvolávala na žiadne relevantné okolnosti, ktoré by odôvodňovali neodkladný zásah v advokátskej kancelárii sťažovateľa (pozri odsek32 vyššie).

84. Súdny dvor konštatuje, že v relevantnom čase na Slovensku neexistovalo bezprostredné súdne preskúmanie ex post factum zákonnosti a odôvodnenosti prehliadok nebytových priestorov, ako sú advokátske kancelárie. Dozor nad zákonnosťou a účinnú ochranu pred svojvoľným zásahom do práv sťažovateľa podľa článku 8 Dohovoru zabezpečoval prokurátor v prípravnom konaní a súdy po podaní obžaloby. Súd sa však domnieva, že podľa slovenského práva prokurátor nemá nezávislé postavenie porovnateľné s nezávislým súdom v zmysle článku 6 Dohovoru. Navyše, akákoľvek možnosť sťažovateľa napadnúť trestný rozkaz alebo akýkoľvek aspekt jeho vykonania v trestnom konaní proti nemu by sa týkala ochrany jeho práva na spravodlivý proces pri rozhodovaní o trestnom obvinení proti nemu, čo nie je predmetom tohto prípadu, ale nemala by priamy vplyv na jeho práva chránené nezávisle podľa článku 8 Dohovoru (pozri Plechlo proti Slovensku, č. 18593/19, § 46, 26. októbra 2023). Systém súdneho schvaľovania ex post factum je v súčasnosti upravený v § 101 ods. 2 Trestného poriadku v znení zákona č. 40/2024, ktorý nadobudol účinnosť 15. marca 2024 .[2]

85. Pri prehliadke advokátskej kancelárie žalobcu bol zaistený jeho pracovný počítač, ktorý podľa neho obsahoval spisy klientov, ktoré neboli relevantné pre trestné konanie proti nemu. V tejto súvislosti Súd poznamenáva, že prítomnosť zástupcu Slovenskej advokátskej komory počas prehliadky, ktorý mal nepochybne potrebnú právnickú kvalifikáciu na účinnú účasť v konaní a ktorý bol viazaný advokátskou mlčanlivosťou na zabezpečenie ochrany dôverných materiálov a práv tretích osôb (pozri Golovan, citovaný vyššie, § 63, s ďalšími odkazmi), bol čisto symbolický a formálny, keďže podľa ustanovení Trestného poriadku platných v rozhodnom čase nebol oprávnený akokoľvek zasahovať do prehliadky advokátskej kancelárie a zaistenia pracovného počítača sťažovateľa s cieľom zabezpečiť praktickú a účinnú ochranu dôverných informácií v ňom obsiahnutých, na ktoré sa pravdepodobne vzťahuje advokátske tajomstvo .[3]

86. Príslušníci orgánov činných v trestnom konaní zaistili celý pracovný počítač sťažovateľa napriek tomu, že účelom prehliadky jeho advokátskej kancelárie bolo zaistenie počítačových údajov v zmysle príkazu prokurátora na tento účel z 21. októbra 2020. Podľa názoru Súdu je irelevantné, že sťažovateľ a jeho právny zástupca žiadali, aby bol počítač zabezpečený bez akýchkoľvek zásahov, keďže príslušníci orgánov činných v trestnom konaní si boli dobre vedomí, že sťažovateľ je právnik, a je úlohou štátu zabezpečiť prísny rámec pre vykonanie takýchto prehliadok (pozri André a ďalší, už citovaný, § 42).

87. Znalec potom analyzoval počítačové údaje na základe kľúčových slov uvedených v príkaze prokurátora (pozri bod9 vyššie). Napriek opačnému tvrdeniu vlády neexistujú informácie, ktoré by odôvodňovali záver, že v počítači sťažovateľa boli sprístupnené len relevantné informácie. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v relevantnom čase vnútroštátne právo nestanovovalo žiadny postup, ktorý by zabezpečil, že materiály nesúvisiace s prebiehajúcim trestným konaním a podliehajúce právnickej profesijnej mlčanlivosti budú uchované (porovnaj a porovnaj Wieser a Bicos Beteiligungen GmbH, citované vyššie, §§ 62-63, pokiaľ ide o záruky stanovené zákonom, a Wolland proti Nórsku, č. 39731/12, §§ 38 a 63, 17. mája 2018).

88. Súdny dvor dodáva, že nedostatky slovenského právneho systému v oblasti ochrany počítačových údajov, na ktoré sa vzťahuje ochrana právnického tajomstva, v tomto prípade dokazuje chyba, ktorej sa dopustil znalec vymenovaný štátom, aby konal v rámci trestného konania vedeného proti sťažovateľovi. Táto chyba sa prejavila vo výsledkoch jeho skúmania, ktoré podľa vlády nebolo možné opraviť, čo malo za následok, že sťažovateľ musel znášať dôsledky. Napokon sa Súd domnieva, že pracovná vyťaženosť znalca, na ktorú sa odvoláva vláda, nemôže hodnoverne vysvetliť, prečo bol sťažovateľovi po takmer pätnástich mesiacoch vrátený jeho pracovný počítač, čo malo nevyhnutne negatívne dôsledky na jeho prácu advokáta (pozri mutatis mutandis, Q a R proti Slovinsku, č. 19938/20, § 79, 8. február 2022, s ďalšími odkazmi).

89. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Súdny dvor domnieva, že aj keď v slovenskom práve existoval všeobecný základ pre napadnuté opatrenie, sťažovateľovi v tomto prípade neboli poskytnuté dostatočné záruky pre jeho právo na rešpektovanie súkromného života a obydlia pred alebo po vykonaní prehliadky a zaistenia. Za týchto okolností Súd konštatuje, že zásah do jeho práva na rešpektovanie súkromného života a domova nebol “v súlade so zákonom”, ako to vyžaduje článok 8 ods. 2 Dohovoru. Po vyvodení tohto záveru nie je potrebné, aby Súd skúmal splnenie ostatných požiadaviek podľa tohto ustanovenia.

90. Súd preto konštatuje, že došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru.

III. UPLATŇOVANIE ČLÁNKU 41 DOHOVORU

91. Článok 41 dohovoru stanovuje:

“Ak Súd zistí, že došlo k porušeniu Dohovoru alebo jeho protokolov, a ak vnútorné právo dotknutej Vysokej zmluvnej strany umožňuje len čiastočné odškodnenie, Súd v prípade potreby poskytne poškodenej strane spravodlivé zadosťučinenie.”

A. Poškodenie

92. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur (EUR).

93. Vláda považovala toto tvrdenie za prehnané a žiadala, aby Súd v prípade, že zistí porušenie Dohovoru, priznal sťažovateľovi primerané odškodnenie.

94. Súdny dvor na základe spravodlivosti priznáva žalobcovi 10 000 EUR ako náhradu nemajetkovej ujmy a prípadnú daň.

B. Náklady a výdavky

95. Sťažovateľ si tiež nárokoval 7 000 EUR na náhradu nákladov a výdavkov, ktoré mu vznikli pred vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom.

96. Vláda tvrdila, že žiadateľ nedoložil, že túto sumu skutočne zaplatil.

97. Podľa judikatúry Súdneho dvora má žalobca nárok na náhradu nákladov a výdavkov len vtedy, ak sa preukáže, že boli skutočne a nevyhnutne vynaložené a sú primerané čo do výšky. V prejednávanej veci Súd prvého stupňa vzhľadom na dokumenty, ktoré má k dispozícii, a na vyššie uvedené kritériá považuje za primerané priznať sumu 3 125 eur pokrývajúcu náklady vo všetkých položkách, zvýšenú o prípadnú daň, ktorá môže byť žalobcovi vyrubená.

Z TÝCHTO DÔVODOV SÚD JEDNOMYSEĽNE,

1. Žaloba sa vyhlasuje za prípustnú;

2. Rozhodol, že došlo k porušeniu článku 8 dohovoru;

3. Podrží

(a) že žalovaný štát je povinný zaplatiť sťažovateľovi do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v súlade s článkom 44 ods. 2 dohovoru tieto sumy podľa sadzby platnej v deň vyrovnania:

(i) 10 000 EUR (desaťtisíc eur) plus prípadná daň za nemajetkovú ujmu;

(ii) 3 125 EUR (tritisíc stodvadsaťpäť eur) plus prípadná daň, ktorá môže byť žiadateľovi vyrubená ako náhrada nákladov a výdavkov;

(b) že od uplynutia uvedených troch mesiacov až do vyrovnania sa z uvedených súm platí jednoduchý úrok vo výške hraničnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky počas obdobia omeškania plus tri percentuálne body;

4. Vo zvyšnej časti sa návrh žalobcov na spravodlivé zadosťučinenie zamieta.

Vyhotovené v anglickom jazyku a písomne oznámené 3. apríla 2025 v súlade s článkom 77 ods. 2 a 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

Ilse Freiwirth Ivana Jelić
Registrátor Predseda

JUDr. Peter Šamko

sudca Krajského súdu v Bratislave

Článok pôvodne vyšiel na portáli pravnelisty.sk