Môj profil 
Predplatné
Analytici označujú rozdelenie Československa za jediné zmysluplné riešenie. “V oboch krajinách panovalo v závere existencie federácie napätie ohľadom ďalších ekonomických reforiem a na Slovensku navyše silneli tendencie k získaniu úplnej samostatnosti,” priblížil analytik českej ČSOB banky Petr Dufek. “Rozvod” oboch krajín bol podľa jeho slov veľkorysý z obidvoch strán, čo umožnilo vznik nadštandardne dobrých vzťahov medzi obidvomi štátmi.
Rozdelenie Československa tak prinieslo pre obe hospodárstva určité pozitíva. “Pre ČR bolo pozitívne to, že mohla pokračovať v nastúpenom trende reforiem bez federálnych obmedzení, či už tých legislatívnych, alebo finančných. Pre Slovensko zase vidím výhodu v tom, že si začalo žiť na svoj účet a vydalo sa na cestu podľa vlastnej vôle,” vymenoval Dufek s tým, že krajiny sa neskôr opäť zišli v Európskej únii (EÚ). “Slovensko sa rozhodlo zafixovať kurz koruny a prijať euro. ČR si zvolila cestu nominálnej konvergencie spojenej s posilňovaním meny a väčšiu flexibilitu menovej politiky,” priblížil vývoj Dufek.
Z ekonomického hľadiska sa obidvom štátom v súčasnosti darí. Popri raste hrubého domáceho produktu však obe krajiny zažili v minulosti aj spomalenie. Zdrojom ekonomického rastu Česka aj Slovenska po rozdelení bol podľa analytika inštitútu Iness Radovana Ďuranu jednoznačne prechod na trhové plánovanie ekonomiky. “V prípade obidvoch krajín to bol určite prechod od neefektívneho centrálneho plánovania na trhové riadenie ekonomiky alebo na súkromné vlastníctvo, ktoré prirodzene vedie k efektívnejšiemu hospodáreniu so vzácnymi zdrojmi,” myslí si Ďurana. Zároveň je presvedčený, že obidvom ekonomikám výrazne pomohol prísun zahraničného kapitálu predovšetkým v minulom desaťročí. “Slovensko je od zahraničného kapitálu výrazne závislé a väčšina investícií sa uskutočnila práve vďaka zdrojom zo zahraničia,” priblížil Ďurana.
Medzi Slovenskom a Českou republikou však stále existujú ekonomické rozdiely, ktoré majú aj historický pôvod. “Česká ekonomika už pred 2. svetovou vojnou bola priemyselnou krajinou, zatiaľ čo Slovensko bolo výrazne poľnohospodárskou krajinou a zavádzanie priemyslu a automatizácie na Slovensku je otázka až druhej polovice 20. storočia,” vysvetlil Ďurana.
Slovensko tak za Českom zaostáva napríklad v miere nezamestnanosti. Dufek poznamenal, že Česko nikdy nemalo problém s vysokou nezamestnanosťou, pre Slovensko však predstavuje štrukturálny problém. Podľa neho sa ale bude dať odstrániť vďaka investíciám. “Taký ten zásadný rozdiel medzi Českom a Slovenskom sa dá identifikovať podľa toho, koľko Slovákov pracuje v Čechách a koľko Čechov pracuje na Slovensku. Je to výrazný nepomer v prospech ČR,” poznamenal Ďurana s tým, že tento jav možno pozorovať aj na počte mladých ľudí študujúcich v Česku. “Česko je atraktívnejšou ekonomikou pre mnohých študentov aj pracujúcich,” doplnil.
Z pohľadu životnej úrovne jednotlivých štátov tiež vedie Česko. “Pokiaľ ide o mzdy či životnú úroveň, stále je ČR na tom o niečo lepšie a desiatky tisíc občanov SR pracujúcich v Česku to len potvrdzujú. Ak sa pozrieme na priemerné mzdy, tak v ČR sú asi o 17 % vyššie než na Slovensku a súčasne cenová úroveň je o niekoľko percent nižšia ako v SR,” uzavrel Dufek.
V súčasnosti sa ekonomiky oboch krajín spoliehajú predovšetkým na priemysel, najmä automobilový. “Podobne sú na tom obidve krajiny aj z pohľadu zahraničného obchodu. Ako malé otvorené ekonomiky sa musia spoliehať na export, predovšetkým do krajín Európskej únie. Súčasne si zachovávajú i vysokú mieru integrácie a vzájomne patria medzi významných obchodných partnerov,” podotkol Dufek.
.JPG)
.jpg)
