“Američania majú mať právo na komerčné prieskumy, ťažbu a využitie prírodných zdrojov v ďalekom vesmíre v súlade s patričným zákonodarstvom. Vesmír je zákonodarná a fyzicky jedinečná doména ľudskej činnosti, a Spojené štáty ho nepokladajú za všeobecné vlastníctvo,” uvádza sa v tlačovej správe Bieleho domu, ktorá vyhlasuje právo Spojených štátov na ťažbu kozmických zdrojov.

Dokument vyvolal kritiku zo strany Ruska. Námestník generálneho riaditeľa Roskosmosu pre medzinárodnú spoluprácu Sergej Saveljeva uviedol, že v histórii už boli príklady, kedy sa jedna krajina rozhodla začať obsadzovať územia vo svojom záujme. Podľa Roskosmosu navyše tieto “agresívne plány faktického záberu územia iných planét len ​​ťažko podnieti krajiny k plodnej spolupráci”.

Overená taktika: Ten, kto prišiel prvý, je majiteľom zdrojov

Sputnik sa obrátil na dvoch ruských expertov, aby zhodnotili novú vesmírnu stratégiu Spojených štátov. Podľa vedeckého riaditeľa Inštitútu pre vesmírnu politiku Ivana Moisejeva je krok Donalda Trumpa v súlade s predchádzajúcou politikou Spojených štátov. Rovnakú taktiku podľa neho využili Američania aj pri osvojení Aljašky. Aj keď podľa Moisejeva nie je americký prezident odborníkom na vesmír, je pokračovateľom predchádzajúcich tradícií, povedal.

“Trump v zásade nie je veľkým odborníkom na vesmír, ale riadi sa americkou tradíciou. Príkladom je Aljaška, kde sa odohrala zlatá horúčka. Vtedy ten, kto prišiel prvý, kto stavil, ako sa hovorí, bol majiteľom. Teraz sa opakuje to isté, ale v mierke kozmu,” poznamenal vedec.

Oleg Glazunov, expert Asociácie vojenských politológov a docent Katedry politológie a sociológie Ruskej ekonomickej univerzity Plechanova, sa domnieva, že vyhlásenie Donalda Trumpa nesúvisí s aktuálnym dianím ani s tým, čo sa odohráva vo svete. Podľa odborníka má zámer prezidenta USA predovšetkým symbolický význam.

“Vrátiť človeka na Mesiac je jeden zo strategických plánov Trumpa vo vesmíre. Je skôr symbolický než praktický. Trump už v minulom roku stanovil cieľ pre NASA, aby vyslala človeka na Mesiac do roku 2024. Mohli by sme to chápať tak, že počíta so svojím znovuzvolením v tomto roku. Rok 2024 pre neho bude posledným v tomto predsedníctve, a teda vyvrcholenie jeho osemročného úradovania bude spočívať v tom, že po prvýkrát od roku 1972 pošle človeka na Mesiac,” povedal politológ.

Plány na Mesiac mali USA aj skôr

Aj predchodcovia Trumpa sa vracali k otázke výskumu vo vesmíre. Najmä bývalý prezident George W. Bush v roku 2004 oznámil, že Spojené štáty začali rozsiahly a podrobný program Súhvezdie, ktorého cieľom bolo do roku 2020 vytvoriť nové rakety a kozmické lode s posádkou pre založenie prvej mesačnej základne. Program bol však po piatich rokoch zrušený jeho nástupcom prezidentom Barackom Obamom.

NASA minulý rok v rámci Mesačného výskumného programu ARTEMIS vybrala jedenásť spoločností, ktoré začali vývoj a výrobu prototypov kozmických lodí pre pristátie človeka na Mesiaci. Pristátie prvej ženy a následne aj mužov v rámci tohto projektu na Mesiac sa očakáva v roku 2024, stála misia na Mesiaci by mala vzniknúť v roku 2028.

Ďalším dôvodom pre zvolený termín Trumpovho vyhlásenie môže byť snaha o upokojenie obyvateľstva za doby koronavírusu. Politológ sa domnieva, že prezident tým chce podporiť svojich spoluobčanov a ukázať, že okrem pandémie existujú aj iné záležitosti. Podľa neho je možné, že to Spojené štáty využívajú pre rozptýlenie pozornosti, a tiež aby ukázali obyvateľstvu, že ide všetko podľa plánu a chystajú sa ďalej skúmať vesmír.

Iným variantom by podľa politológa bola skutočnosť, že USA už majú nové technológie, o ktorých zatiaľ nevieme, a teraz budú schopní vyslať na Mesiac vysoko kapacitné vesmírnu loď umožnujú výskum a obývanie planéty prvými ľuďmi.

Pravidlá komerčného využitia vesmíru

Podľa vedeckého riaditeľa Inštitútu pre vesmírnu politiku Moisejeva možno zámer amerického prezidenta naplniť až za pol storočie, a to predovšetkým kvôli technológiám. “Komerčné využitie zdrojov na Mesiaci je možné až za 50 rokov. Ak rozpočet USA uživí svoje obchodné spoločnosti, potom budú vyvíjať technológie vhodné na použitie na Mesiaci,” uviedol odborník a zdôraznil, že Američania sa danej problematike venovali už od roku 1967, kedy vznikla príležitosť komerčného využitia spojenie a bola podpísaná zmluva o činnosti vo vesmíre.

Dohoda o zásadách činnosti štátov pri prieskume a využívaní vesmíru, vrátane Mesiaca a iných nebeských telies, bola prijatá uznesením Valného zhromaždenia č. 2222 (XXI) Organizácie Spojených národov 19. decembra 1966. Samotná zmluva bola podpísaná medzi Sovietskym zväzom, Veľkú Britániu a Spojenými štáty 27. januára roku 1967.

Тáto zmluva má zásadný rys – prerokováva činnosť len jednotlivých štátov vo vesmíre. K tomu Moisejev poznamenal: “Pretože zmluva stanovuje, že štátne privlastnenie je zakázané, je povolené súkromné ​​privlastnenie. Preto akákoľvek súkromná spoločnosť, ktorá poletí na Mesiac, môže urobiť oveľa viac, než Spojené štáty americké. To znamená, že si môže privlastniť parcelu mesiaca, na ktorej pristála.”

Podľa politológa Glazunova sa skôr alebo neskôr bude komerčné využitie vesmíru rozvíjať a nedá sa tomu zabrániť a nemožno to ani zakázať. Tvrdí tiež, že akonáhle sa naskytnú možnosti, všetko sa rýchlo zrealizuje. Preto by expert očakával pragmatický prístup zo strany vedenia Ruska a Číny v podobe vypracovania súboru medzinárodných dokumentov a pravidiel výskumu vesmíru, ktoré budú platiť ako nielen pre Spojené štáty a západoeurópske štáty, ale aj pre ostatné krajiny sveta.

“Samozrejme musíte, jednoducho povedané, držať krok s dobou. Trump tým stanovuje trend, ale vzdávať sa toho trendu nemá zmysel, pretože všetko k tomu v zásade smeruje,” povedal politológ.

Výskumný program na Mesiaci

Aktívny prieskum Mesiaca odštartoval koncom päťdesiatych rokov za pomocou sond. Šesť kozmických sond zo Sovietskeho zväzu a USA sa striedavo pokúšali vstúpiť na orbitu Mesiaca. Nakoniec sa to podarilo sovietskej sonde Luna-2 v roku 1959 a v tom istom roku bola odfotená odvrátená strana Mesiaca. Potom v roku 1966 nasledovalo aj prvé mäkké pristátie sovietskej lunárny sondy Luna-9, ktorá odvysielala prvé fotky nebeského telesa z inej planéty.

Úspešnej pilotovanej misii Spojených štátov pod názvom Apollo predchádzal výskum Mesiaca pomocou štyroch programov kozmických sond v priebehu 60. rokov. V júli roku 1968 tri americkí kozmonauti ako prvý pristáli na povrchu Mesiaca a v nasledujúcom roku odobrali vzorky regolitu. Sovietsky pilotovaný program na čele s kozmonautom Leonov nebol nakoniec naplnený. Posledná šiesta pilotovaná misia na prirodzenú družicu Zeme sa odohrala v roku 1972.

Výskum lunárneho gruntu vykonal Sovietsky zväz v roku 1970, a to za pomoci prvého diaľkovo ovládaného samohybného vozidla Lunochod-1. Za 10 mesiacov práce vykonal stroj odhady priechodnosti lunárny pôdy, spracoval vlastnosti mesačného povrchu (regolitu) a vykonal chemickú analýzu v rôznych bodoch. Výskum aktívne pokračoval až do roku 1976.

Súdobý výskum Mesiaca po dlhej pauze iniciovala Čína, ktorá svoj kozmický program odštartovala v roku 2003. Prvá čínska kozmická sonda Čchang-e 1 svoju misií začala v roku 2007 a po nej nasledovala v roku 2019 Čchang-e 2. Kozmický program Číny podnietil záujem o obnovenie expedícií na Mesiac medzi štátmi Európy, ale záujem znovu prejavili tiež USA, India, Japonsko a Rusko.

Čím je Mesiac bohatý?

Vedci v súčasnosti rozlišujú dva typy nerastných surovín, ktoré chcú ťažiť z hlbín Mesiaca. Do prvej skupiny patria zdroje, ktoré možno využívať bezprostredne v ťažobných lokalitách. Napríklad vodné zdroje a jej štrukturálne komponenty. Druhým sú minerály, ktoré budú transportované na zemský povrch, uvádza portál geomix.ru. K tejto skupine patrí plynné hmoty a vzácne druhy kovov, ktorým je hélium-3, ktoré v sa budúcnosti môže stať dôležitým zdrojom energie pre termojadrovu fúziu.

Podľa Glazunova nie je ťažba minerálnych zdrojov, vrátane ropy a plynu, na Mesiaci v túto chvíľu možná. “Zatiaľ k tomu nemáme technické vybavenie. Na Mesiaci nie sú misie. Aby sme mohli ťažiť ropu, plyn a minerály, je najprv potrebné postaviť misie, aby mohli Mesiac obývať, mali všetky potrebné zdroje a boli zdravé. Zatiaľ na Mesiaci nie je žiadna misie. Samozrejme tam môžete zabezpečovať ťažbu iba za pomocou lunárnych Roverov alebo iných technických prostriedkov,” upozornil politológ. K tomu expert ďalej doplnil, že na to, aby sa človek prispôsobil životu na Mesiaci, potrebuje čas.

Podľa odborníka je navyše načasovanie vyhlásenia Trumpa dosť nezvyčajné, pretože v súčasnej dobe je svet na prahu veľkej hospodárskej krízy, ktorá postihne väčšinu krajín. Preto Glazunov o celom zámere hovorí tak, že je to v najbližších rokoch ťažko realizovateľné. “Stále viac to pripomína romány Julesa Verna. Domnievam sa, že to bude reálne v najbližších 20 rokoch. Pre uskutočnenie zámeru sú predovšetkým potrebné technológie,” vyhlásil na záver politológ Oleg Glazunov.

Tatjana Naronskaja