Bratislava 5. decembra 2022 (HSP/Foto:TASR/AP/Valery Sharifulin, Sputnik, Kremlin Pool Photo)

Toto je to, podľa POLITICO, čo potrebujete vedieť, keď vstúpia do platnosti sankcie EÚ a cenový strop na Putinov vývoz ropy

Európska únia sa konečne snaží zasiahnuť Rusko tam, kde to bolí – na príjmoch Moskvy z ropy. Musí si však dať pozor, aby pritom neublížila sebe a krehkej globálnej ekonomike, upozorňuje POLITICO.

V pondelok vstúpi do platnosti zákaz dovozu námornej ruskej ropy. Ide o jednu z najtvrdších sankcií EÚ, ktorej cieľom je znížiť príjmy z fosílnych palív, ktoré Vladimir Putin využíva na financovanie svojej invázie na Ukrajinu.

Podľa POLITICO, má Ruský vývoz ropy pre svet obrovský význam. Je tretím najväčším producentom ropy po USA a Saudskej Arábii a druhým najväčším vývozcom ropy na svete po Saudskej Arábii. V roku 2021 smerovala približne polovica tohto vývozu do Európy.

Vojna toho veľa nezmenila, pokiaľ ide o schopnosť Ruska zarábať na rope: Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu sa celkový vývoz ropy z Moskvy zatiaľ udržal a v októbri predstavoval 7,7 milióna barelov denne. To je len o 400 000 barelov denne menej ako pred vojnou. Od začiatku vojny Moskva získava desiatky miliárd dolárov z príjmov z fosílnych palív.

USA a ich európski spojenci to chcú zmeniť, pokračuje POLITICO.

Tu je to, čo potrebujete vedieť, keď Európa a celý svet vstupujú do novej a neistej fázy energetickej vojny Západu s Ruskom.

Aký je plán?

Začiatkom tohto roka EÚ schválila sankcie zakazujúce dovoz Putinovej ropy po mori. Krajiny G7 a Austrália tiež zakázali dovoz ropy. Zákaz sa časovo zhoduje so zavedením cenového stropu 60 USD na ruskú ropu dodávanú do zvyšku sveta, ktorý budú teoreticky presadzovať EÚ a G7. Vo februári 2023 potom vstúpi do platnosti nový zákaz EÚ na dovoz ruských ropných produktov – ako je benzín, nafta a letecké palivo.

Všetky tri opatrenia majú rôzne potenciálne dôsledky pre Európu, Rusko a svetové ceny ropy – a všetky predstavujú významné riziká v už aj tak nestabilnom hospodárskom a geopolitickom prostredí, myslí si POLITICO.

Čo znamená pondelňajší zákaz dodávky ropy v EÚ?

Od pondelka nebudú môcť krajiny EÚ dovážať ruskú ropu loďami, s výnimkou Bulharska, ktoré dostalo dlhší čas na splnenie zákazu.

Brusel uviedol, že do konca tohto roka sa zákaz bude vzťahovať na približne 90 % dovozu ruskej ropy do EÚ. Surová ropa je ropa v pôvodnom stave – predtým, ako bola spracovaná alebo rafinovaná na produkty, s ktorými sa väčšina ľudí stretáva vo svojom každodennom živote, ako je napríklad benzín.

Podľa IEA sa ruský vývoz do EÚ tento rok už dramaticky znížil, a to o 1,5 milióna barelov denne na celkových 3,95 milióna barelov denne do októbra. Väčšina týchto európskych dodávok bola presmerovaná do Číny a Indie.

Podľa Claudia Galimbertiho, viceprezidenta pre analýzy v spoločnosti Rystad, ktorá sa zaoberá výskumom v oblasti energetiky, by pondelňajší zákaz znamenal dokončenie tohto „presunu“ globálnych tokov ropy. „Existuje kapacita na presmerovanie takmer všetkej ropy, ktorá smeruje do Európy,“ povedal.

Ak sa tak stane, vplyv zákazu prepravy ropy z Európy po mori na globálnu cenu ropy môže byť pomerne mierny, čo znamená, že ceny benzínu pre európskych spotrebiteľov sa nemusia okamžite zvýšiť. Vlády však napriek tomu budú v najbližších dňoch pozorne sledovať ceny ropy.

V piatok sa ropa Brent predávala za 87 USD za barel, čo je o niečo menej ako jej nedávne maximum 110 USD v júni, a to v súvislosti s príznakmi spomalenia globálneho hospodárskeho rastu. Dopyt v Číne zostáva nižší, než by mohol byť, v dôsledku blokád COVID, čo stláča globálnu cenu ropy, analyzuje POLITICO.

Kam bude ropa prúdiť?

„EÚ bude dovážať ropu odinakiaľ,“ povedal Simone Tagliapietra, vedúci pracovník think tanku Bruegel. „Rusko pravdepodobne zvýši vývoz ropy do Číny a Indie, čo zníži dopyt po rope z Blízkeho východu a Európa bude naopak získavať viac ropy z Blízkeho východu a odinakiaľ. Podmienky na trhu by mali zostať dosť podobné. Nemali by sme si to všimnúť.”

Zákaz prepravy ropy po mori sa nevzťahuje na ropu, ktorá sa do Európy dostáva z Ruska prostredníctvom ropovodov. To znamená, že Maďarsko, Česká republika a Slovensko budú naďalej dostávať ruskú ropu prostredníctvom ropovodu Družba, pokračuje POLITICO.

Nemecko a Poľsko tiež dostávajú dodávky ropovodom, ale jednostranne sa zaviazali zastaviť tento dovoz do konca tohto roka. Bulharsko má vzhľadom na svoju osobitnú závislosť aj osobitnú dočasnú výnimku zo zákazu dovozu ruskej ropy po mori do konca roka 2024, dodáva POLITICO.

Ako funguje obmedzenie cien ropy?

V septembri krajiny G7 a EÚ oznámili plány na obmedzenie ceny, za ktorú sa môže obchodovať s ruskou ropou na svetovom trhu – tento plán sa má začať uplatňovať súčasne so zákazom EÚ, teda v pondelok.

Tento limit budú presadzovať krajiny G7. Urobia to tak, že zakážu svojim lodným a poisťovacím spoločnostiam pracovať na dodávkach ruskej ropy, ktoré sa predávajú za cenu vyššiu, ako je strop. O výške stropu sa dlho diskutovalo, najmä v rámci EÚ, ktorá sa v piatok nakoniec dohodla na cene 60 USD za barel. Výška limitu sa bude prehodnocovať na základe zmien na trhu s ropou.

Pri úrovni 60 USD za barel však limit zatiaľ nemusí mať skutočný vplyv na príjmy Moskvy z predaja ropy. Ruská ropa sa v súčasnosti na svetovom trhu obchoduje za nižšiu cenu – minulý týždeň to bolo približne 52 USD za barel. Preto ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil toto opatrenie za „slabé“.

„Cenový strop okolo 60 dolárov za barel, to Rusku neuškodí,“ povedal Tagliapietra. „Z geopolitického hľadiska to nie je optimálne, ale mohlo by mať zmysel, keby sme to zaviedli ako prvé a potom časom zvýšili tlak znížením limitu.”

Plavidlám mimo EÚ, ktoré porušia tento limit, budú tiež hroziť pomerne mierne sankcie: Prevádzkovatelia z EÚ ich nebudú môcť poistiť, financovať ani obsluhovať pri preprave ruskej ropy počas 90 dní. Sankcie pre plavidlá EÚ sa budú určovať podľa vnútroštátnych právnych predpisov jednotlivých krajín.

O čo teda ide?

Podľa POLITICO, bolo v skutočnosti obmedzenie G7 vždy zamýšľané ako prostriedok na zníženie príjmov Ruska z ropy bez toho, aby spôsobilo výrazné narušenie svetového trhu tým, že by účinne zablokovalo vývoz obrovského množstva ruskej ropy do sveta.

Bez tohto limitu by sankcie EÚ, ktoré vstúpili do platnosti v pondelok, bránili Rusku presmerovať svoj európsky vývoz ropy do Indie a Číny, ktoré sa spoliehajú na tankerovú dopravu sprostredkovanú poisťovňami EÚ a Británie a na ďalšie služby.

To by znamenalo riziko stiahnutia miliónov barelov ruskej ropy denne z globálneho trhu a „mimoriadne veľký problém“ pre cenu ropy, povedal Galimberti.

Horná hranica cien ropy sa teda v súčasnej podobe stala do istej miery opatrením na kontrolu inflácie, ktoré má čeliť vplyvu sankcií EÚ, rovnako ako spôsobom, ako znížiť príjmy Ruska z ropy.

Ako bude Rusko reagovať?

Podľa POLITICO, to vie len jeden človek – a ten sa nevyznačuje opatrnosťou.

Hoci Rusko pravdepodobne nájde nových odberateľov svojej ropy, nikto nepodceňuje riziko, že Putin v reakcii na to zasiahne, myslí si POLITICO.

V uplynulých týždňoch ruskí ministri opakovane pohrozili, že prestanú predávať ropu krajinám, ktoré spolupracujú s G7 na obmedzení cien. Zatiaľ nie je jasné, ako limit na vyššiu ako trhovú cenu ovplyvní reakciu Moskvy. Rusko však už zhromaždilo takzvanú tieňovú flotilu starnúcich tankerov – a urobilo pokroky pri zakladaní vlastných poskytovateľov námorného poistenia – s cieľom obísť limit, uviedla Tatiana Mitrovová z Centra pre globálnu energetickú politiku Kolumbijskej univerzity.

Mitrovová uviedla, že Rusko by mohlo „znížiť svoj vývoz a ťažbu“ v snahe zvýšiť svetovú cenu ropy a poškodiť ekonomiky svojich protivníkov.

„Ľudia predpokladajú, že zo strany Ruska by malo ísť o racionálne ekonomické správanie… Ale úprimne povedané, pri pohľade na všetko, čo sa v Rusku deje, by som to nenazvala racionálnym správaním. Ekonomické záujmy môžu byť obetované v prospech politických a vojenských cieľov,“ povedala.

Pozorne sa bude sledovať aj reakcia ostatných krajín produkujúcich ropu. „OPEC chápe, že ak bude tento mechanizmus úspešný, mohol by sa uplatniť aj v iných prípadoch – krajiny OPEC by sa samy mohli stať ďalším terčom,“ povedala Mitrová. „S týmto mechanizmom nie sú spokojné. Chcú, aby zlyhal.“

Skupina OPEC+, do ktorej patrí Saudská Arábia, ďalšie významné krajiny Blízkeho východu, Afriky, Latinskej Ameriky, Strednej Ázie a Rusko, sa stretla prakticky v nedeľu a dohodla sa, že zatiaľ nebude meniť politiku, informovala agentúra Reuters.

Galimberti uviedol, že očakáva, že hlavná skupina OPEC, na čele ktorej stojí Saudská Arábia, sa bude zatiaľ držať pri zemi. „Je tu príliš veľa neistoty. Nevieme presne, čo sa deje v Číne s blokádami. Nevieme, o koľko barelov príde Rusko.“

A čo zákaz predaja nafty?

Aj keď svet prežije najbližšie týždne bez väčších výkyvov na trhoch s ropou, ďalší veľký výbuch sankcií EÚ by mohol spôsobiť výrazný šok – pre dodávky energií v Európe aj pre globálne ceny, pokračuje POLITICO.

Zákaz EÚ na „rafinované ropné produkty“ z Ruska, ktorý nadobudne platnosť 5. februára 2023, je „najdôležitejší“, povedal Galimberti – najmä pokiaľ ide o jeden produkt: motorovú naftu.

„Európa je závislá od dovozu nafty z Ruska: 60 % pochádza z Ruska. Neexistujú žiadne jednoduché alternatívy,“ povedal. „Uprostred zimy bude potenciálny nedostatok nafty pre Európu. Nafta sa v Európe používa takmer všade, od automobilov až po priemysel a vykurovanie.“

Galimberti dodal, že na rozdiel od ropy Čína a India nevyčerpajú bývalý podiel ruského vývozu Európy, pokiaľ ide o rafinované produkty, pretože majú vlastné rafinérske sektory. „Oveľa radšej budú kupovať ropu a rafinovať ju. To bola vždy stratégia Číny a Indie. Bez ohľadu na to, aká je cena, rafinujú si ju sami.“

Čo sa stane s ruskou naftou?

Podľa POLITICO, bude možno Rusko môcť časť svojho bývalého európskeho vývozu rafinovaných produktov predávať do severnej Afriky a Turecka, ale nie v rovnakých objemoch. „To znamená, že znížia vlastnú produkciu ropy,“ povedal Galimberti. „Ropa sa musí rafinovať na ropné produkty. Ak nenájdete trh pre ropné produkty, buď ju spotrebujete sami, alebo ju uskladníte.“ Rusko však nemá kapacity na významné skladovanie, dodal Galimberti.

„Ak z trhu odoberiete približne 1 milión barelov denne, čo je podľa nás suma, ktorú Rusko stratí v dôsledku zákazu vývozu produktov, bude to veľký problém. To je približne 1 % celkového trhu. Neznie to ako veľký problém, ale všetko na trhu s ropou je založené na marginálnej ekonomike. Stačí malé množstvo, aby sa rovnováha vychýlila a ceny boli oveľa vyššie – čo je to, čo očakávame, že sa stane vo februári.“

Medzinárodná energetická agentúra (IEA) vo svojej mesačnej správe o rope za november tiež predpokladá, že ruská produkcia ropy by mohla v roku 2023 klesnúť o 1,4 milióna barelov denne – čo by mohlo zvýšiť globálne ceny. „Rozsah neistoty ešte nikdy nebol taký veľký,“ uvádza sa v správe.