Bratislava 1. decembra 2016 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Necelý rok po voľbách sa nemennou charakteristikou diskusií našej slniečkarskej pravice, respektíve bratislavskej kaviarne stáva jej extrémna frustrovanosť. Paradoxne však ani vládna koalícia nie je v žiadnej oslnivej kondícii, problém je však v tom, že ani prípadné predčasné voľby by za daných okolností nepriniesli zmenu. Karty sú rozdané tak, že prítomnosť Kotelbovej Ľudovej strany Naše Slovensko v parlamente prakticky vylučuje akúkoľvek koalíciu bez účasti Smeru.

Najväčší problém tkvie v tom, že opozícia stagnuje. Má schopnosť osloviť len svojich skalných a pri súčasnom personálnom zložení v podstate už atakuje svoj preferenčný strop. V boji o lídra opozície sa definitívne „vyblokoval“ Matovič. Jeho večne krvavé oči, inkvizítorské praktiky, falošnosť…  sú doslova darom z nebies pre Fica a spol. Pri akomkoľvek rozhodovaní o nejakej budúcej koalícii bude prítomnosť Matoviča takmer neprekonateľnou prekážkou. Nakoniec, jeho povolebné  správanie už rezultovalo do jasného trendu stabilného poklesu preferencií jeho strany minimálne na úroveň troch až štyroch percent.

Na druhej strane sa ukázalo, že ani SaS nebude rásť do neba. Sulík sa svojou politikou definitívne zdiskreditoval v očiach bratislavskej kaviarne. Autentickí bratislavskí liberáli ho považujú  za rovnakého liberála asi ako predsedu ruskej  Liberálno-demokratickej strany Žirinovského. Status posledných liberálnych mohykánov v strane zachraňuje disidentské duo Poliačik – Nicholsonová, ale viac-menej sa len čaká, kedy samy odídu alebo, lepšie povedané, kedy budú odídení.

A tak tušiac politické vákuum, roztrhlo sa vrece s novými politickými projektmi, ktoré ho majú zaplniť. O krajne skarikovanom pokuse trenčianskeho primátora Rybníčka založiť stranu a o jeho zúfalom projekte Tosca (výstižnejšie by asi bolo pomenovanie Troska) som už písal, rovnako ako o projekte Prosperujúce Slovensko. Prianie, aby Kiska priamo vstúpil do straníckej politiky ostane ešte dlho len zbožným prianím, a tak sa v ostatnom čase čoraz väčšia pozornosť venuje Beblavému a jeho poslaneckej partii.

Beblavý začal svoju najnovšiu politickú históriu písať, keď na protest proti vstupu Siete do koalície so Smerom vystúpil zo strany. Jeho príklad nasledovali ďalšie dve poslankyne Simona Petrík a Katarína Macháčková. K protistraníckej rebélii sa prihlásila aj prvá náhradníčka, nečlenka strany a expertka na školstvo Zuzana Zimenová, ktorá až dosiaľ pôsobila ako asistentka poslankyne Macháčkovej. Tá sa po Procházkovom vzdaní sa mandátu stala koncom novembra novou poslankyňou, pričom jasne deklarovala, že koalícia s jej hlasom počítať nemôže. V súvislosti s tým, že pôsobí ako poradkyňa súčasného ministra školstva Plavčana, je to síce značne schizofrénny postoj, ale slovenská politika už zažila všeličo, takže snaha niečo v nej logicky pochopiť, je len strácaním času.

Po svojom odchode zo Siete Beblavý odmietol viacero ponúk vstúpiť do  poslaneckých  klubov, napríklad  SaS alebo OĽaNO. Odmietnutie Matoviča  mu iste nespôsobilo  žiadnou dilemu, keďže ten ho, ostatne asi ako takmer každého v našej politike, viackrát a dôkladne pourážal. Iste nebolo ťažké odmietnuť ani Sulíka, ktorého politika je všetko možné, len nie liberálna. Beblavý teda pôsobil ako veľmi aktívny nezávislý poslanec, pričom však nikdy nevylúčil, že mieni aj naďalej zotrvať v politike. A keďže strán, ktoré by ako tak vyhovovali jeho politickému profilu na Slovensku niet, nepriamo naznačil vznik vlastného  politického projektu.

Ako však vieme, úspešnosť takýchto projektov stojí a padá na ich financovaní (aj keď to, samozrejme, nie je jediná a niekedy ani najhlavnejšia podmienka) a aj keď Beblavý  je relatívne zámožný, na financovanie strany by mu jeho osobné prostriedky určite nestačili. To však už zdá sa nie je problém. Túto ťarchu na seba zobral jeden zo spoluzakladateľov ESETU Anton Zajac, inak spoluvlastník Denníka N, ktorý kvôli tejto okolnosti sám aktívne do politiky vstúpiť nemôže, zakazuje mu to akcionárska zmluva.

Dnes je však veľmi ťažké predpokladať, ako sa bude ďalej vyvíjať nový politický projekt  – V mojom mene, nad ktorým Beblavý a spol. intenzívne rozmýšľajú. Isté je jedno, jeho najbližší okruh budú tvoriť odídenci zo Siete, respektíve poslankyne, ktoré boli za túto stranu zvolené –  Petrík, Macháčková a dnes už aj Zimenová, ale potom odmietli vstup strany do koalície so Smerom.

Ak teda bude Beblavý robiť tlačovku, na ktorej bude oficiálne predstavovať svoj nový subjekt, na rozdiel od Rybníčka nebude sám, nebude teda pôsobiť ako strana jedného muža. Samozrejme, je otázne, či je Beblavý – v podstate ako introvertný intelektuál – tou najvhodnejšou osobou na lídra novej politickej strany, či a v akej miere má vôbec schopnosť osloviť širšie masy, takže scenáre sú otvorené. Nakoniec je možno oveľa pravdepodobnejšie, že bude posilou Štefunkovho politického startupu Prosperujúce Slovensko, kde posilní jej pravicové krídlo.  To však ukáže až ďalší vývoj.

Politológ Roman Michelko

Text vyšiel aj v SNN