Praha 20. júna 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Horst Faas,Nick Ut)

Sputnik sa spýtal na názor dvoch známych poslancov na návrh zmeny zákona, aby sa 21. august stal v kalendári významným dňom ako Pamätný deň obetí invázie a následnej okupácie vojskami Varšavskej zmluvy

Poslanci všetkých poslaneckých klubov okrem KSČM navrhujú, aby sa 21. august stal v kalendári významným dňom ako Pamätný deň obetí invázie a následnej okupácie vojskami Varšavskej zmluvy.

Pod návrh novely zákona o štátnych sviatkoch sa podpísalo 90 poslancov. Prišiel s ním poslanec za kresťanských demokratov Ján Mihola. Návrh by mal byť tiež istou odpoveďou na ruskú novelu zákona o veteránoch, ktorými by sa podľa ruských komunistických poslancov, nie ale ruskej vlády, mali stať aj účastníci augustových udalostí z roku 1968 v Československu. Asi by sa dalo povedať: vy nám zákon, tak my vám tiež odpovieme zákonom.

Na posúdenie, novelu o novom pamätnom dni dostane vláda Andreja Babiša. Potom bude jasné, čo ďalej. Zastavenie demokratizačných procesov pražskej jari a sám 21. august 1968 je zásadnou kapitolou českých a slovenských dejín. Dnes poznáme hrdinov tej doby i politikov, ktorí vo vypätých udalostiach sklamali. Vina za augustovú intervenciu sa ale nesmie prenášať na súčasné národy a politikov. Je nutné pripomenúť, že všetky štáty, ktorých vojská vpadli do Československa, sa ešte v roku 1989 za svoj čin ospravedlnili. Na to niektorí českí aktivisti a politici (aj slovenskí – pozn. red.) účelovo zabúdajú.

Ako už bolo vyššie uvedené, návrh zákona má v Poslaneckej snemovni svojich stúpencov a odporcov. Sputnik predo poskytol priestor obom stranám.

“Uctiť pamiatku obetí akéhokoľvek násilia je vždy správne. Nijako to pritom nemusí brániť diskusii o príčinách krízy, o pohľadoch všetkých zúčastnených strán,” uviedol pre Sputnik Jiří Kohoutek, poslanec strany Sloboda a priama demokracia – Tomio Okamura a podpredseda snemovne výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

Pán poslanec zdôrazňuje, že je potrebné ich stále kriticky vyhodnocovať a učiť sa z nich. Uctenie pamiatky je podľa jeho mienky výrazom úcty k obetiam, i bolesti nad tým, čo sa stalo. Vpád vojsk Varšavskej zmluvy veľkú väčšinu Čechoslovákov prekvapil a ranil.

“Z hrdinov, ktorí krajinu nedávno oslobodili od nemeckých a maďarských fašistov, sa cez noc stali okupanti. To je dodnes základ pretrvávajúcej rusofóbie, a preto by bola správna diskusia o historických príčinách a súvislostiach, vrátane opisu medzinárodnej situácie, kedy USA vraždili. V roku 1968 sa udial napríklad povestný masaker v dedine My Lai, kde vojaci 23. pešej divízie Armády Spojených štátov amerických povraždili až 504 neozbrojených vietnamských civilistov, vrátane žien a detí. Takže áno, sme pre pripomenutie tých, ktorí zahynuli v dôsledku invázie vojsk Varšavskej zmluvy a ťažko s okupáciou našej krajiny budeme kedy zmierení, ale nijako nám to nebráni vidieť zločiny, ktoré v ďaleko hroznejšej miere páchali v okupovaných krajinách krajiny Západu – Francúzsko, USA ale i napríklad Belgicko. Belgičania v Kongu vyvraždili až 20 miliónov ľudí a mnohokrát príšerným brutálnym spôsobom,” hovorí Jiří Kohoutek.

Svoje stanovisko Sputniku uviedol aj Jiří Valenta, poslanec Komunistickej strany Čiech a Moravy a podpredseda snemovne výboru pre európske záležitosti.

“Osobne sa mi tento návrh nepozdáva a som k nemu veľmi rezervovaný. A to najmä z dôvodu, že mi pripadá, že nevychádza z podstaty veci a nie je myslený poctivo. Navrhovateľom ide skôr než o morálne odsúdenie samotnej invázie, o ďalšie zbytočné, roztáčanie špirály studenej vojny v rámci umelo živeného antirusismu, či rusofóbie v ČR, ak chcete. A to v záujme boja proti slovanstvu za aktívneho narušovania priateľských väzieb medzi občanmi Ruska a našej krajiny. Nikto predsa dnes nepopiera, že invázia vojsk Varšavskej zmluvy bola neprijateľným zásahom do suverenity svojbytnej krajiny, avšak slovo ‘okupácia’ je už trochu silná káva. Vytváranie akýchsi asociácií s okupáciou nacistickým Nemeckom je dnes nevkusnou stratégiou niektorých národných zradcov v službách tzv. spriatelených krajín smerom na západ. Definícia pojmu okupácie znie, že ozbrojené sily síce obsadia územie alebo jeho časť druhej strany a vykonávajú tu svoje právomoci. A ja si osobne nie som istý, že by v Československu tej doby vykonával ústavné a exekutívne právomoci niekto iný ako česká vláda a český parlament,” hovorí.

Pán poslanec sa podelil o osobnú záležitosť, ktorá ho viaže k 21. augustu 1968. “Moja matka v roku 1970 kvôli explicitne prejavenom nesúhlase s inváziou opustila rady KSČ a niektoré ústrky zo strany politického systému sme tak v rodine mohli zažiť na vlastnej koži. Ale za tento stav nemohol nikto iný ako skostnatení ideoví aparátnici u nás, ktorých je ale v každom politickom systéme bohužiaľ vždy veľa. A dnešná doba nie je rozhodne výnimkou,” hovorí Valenta.

Poslanecký klub KSČM uviedol, že návrh nepodporí. Môže klub ešte prehodnotiť svoju pozíciu? “Samozrejme, o každom relevantnom návrhu vždy na našom poslaneckom klube intenzívne rokujeme. Akýkoľvek prístup či názor prehodnotiť je možné, nie však pod neznášanlivým tlakom antislovanských a antiruským fanatikov, ale iba a len za prispenia nových, relevantných a objektívnych informácií. Aj z tohto dôvodu sa domnievam, že poslanecký klub KSČM spomínaný návrh nepodporí a svoje rozhodnutie nezmení. Osobne sa pri hlasovaní v snemovni zdržím. A to úplne v súlade so svojím najlepším vedomím a svedomím,” hovorí Valenta.