Môj profil 
Predplatné
Europoslanec Ivan Štefanec (KDH) v súvislosti s koronakrízou spomenul zriadenie Európskeho fondu obnovy, ktorý považuje za najväčšou investíciu v dejinách. „Schválili sme ho preto, aby sa naša ekonomika nielen spamätala z krízy, ale sa aj posunula ďalej. Je to historická šanca pre rozvoj digitálnej ekonomiky, zelených technológií a udržateľných reforiem pre budúcnosť Slovenska,“ povedal Štefanec.
Význam plánu obnovy zdôrazňuje aj Róbert Hajšel (Smer-SD). „Kríza sa vďaka čoskoro schválenému európskeho plánu obnovy stala obrovskou šancou reštartovať našu ekonomiku. Aj pod tlakom europarlamentu prišla Európska komisia s návrhom pomoci, ktorú Slovensko ešte nikdy nezažilo a zrejme ani už nezažije,“ zdôraznil. Vladimír Bilčík (Spolu) v súvislosti s fondom zdôraznil, že ide o európsky Marshallov plán. „Europoslanci zareagovali na pandémiu rýchlo a už v marci sme schválili európsku finančnú podporu vo výške dvoch miliárd eur na pomoc pre Slovensko,“ povedal.
Miroslav Číž (Smer-SD) zase v súvislosti s pandémiou ocenil schopnosť EP v relatívne krátkom čase prispôsobiť a pretransformovať svoje pracovné procesy tak, že poslanci boli po celý čas schopní aktívne sa zapájať na legislatívnom procese EÚ.
Niektorí slovenskí europoslanci takisto zdôrazňujú význam opatrení prijatých v oblasti ochrany životného prostredia. „Vyhlásili sme stav klimatickej núdze, zastavil som návrhy, ktoré by ublížili včelám, bojoval som za ochranu opeľovačov pred pesticídmi, posunuli sme sa v boji proti nelegálnemu obchodu so šteňatami a zaviedli nesmierne dôležité pravidlá pre zelené investície. Stovky miliárd eur verejných aj súkromných financií v zelených projektoch tak budú investované zodpovedne,“ povedal Martin Hojsík (PS). Jeho kolega Michal Wiezik (Spolu) zdôraznil, že do EP prišiel so zámerom riešiť otázky ochrany životného prostredia, biodiverzity a lesov. „A po roku riešim otázky ochrany životného prostredia, biodiverzity a lesov,“ uviedol.
Poslanci sa za uplynulý rok venovali aj problematike sociálnych vecí. Peter Pollák (OĽaNO) v tejto súvislosti konštatuje, že rozdiely medzi bohatými a chudobnými regiónmi v EÚ sa prehlbujú. „V najchudobnejších regiónoch žije ešte stále množstvo ľudí, bez dobre platenej práce, kde deti nemajú prístup ku kvalitnému vzdelaniu, kde ľudia nemajú prístup k pitnej vode, či kanalizácii,“ povedal.
Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) bola po svojom nástupe do EP zvolená za predsedníčku Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). V tejto súvislosti zdôraznila, že jej to umožnilo napríklad ovplyvniť zmenu v distribúcii Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby, aby sa pomoc k najzraniteľnejším dostala bez rizika infikovania. „Za veľmi dôležitý úspech považujem aj zastavenie indexácie rodinných prídavkov v Rakúsku, čo síce nebola len moja zásluha, no intenzívne som vyvíjala tlak na EK, aby s konaním pohli, spustila som na túto tému v spolupráci so slovenskými opatrovateľkami kampaň – ignorované deti,“ dodala.
.jpg)
.jpg)
