Svet 10. septembra (HSP/WRN/Foto:cj)

Február 2014

Vo februári sa verejnosť dozvedela, že na svete je omnoho viac vedcov, ktorí prislúchajú k náboženskej skupine, než vedcov-ateistov. Americká asociácia pre pokrok vedy (AAAS) zverejnila predbežné výsledky výskumu o náboženských komunitách a vede, pričom zistila, že len 25% vedcov sa považuje za ateistov, agnostikov, resp. nenáboženských. Až 75% vedcov sa identifikuje s nejakou náboženskou skupinou, čo potvrdilo súčasný trend, kedy si čoraz viac ľudí uvedomuje, že veda a viera sú vzájomne kompatibilné.  

Ďalšia výskumná správa v tom istom mesiaci odhalila prudký nárast náboženskej afiliácie po páde ateistického ZSSR. V roku 1991 sa len 31% Rusov považovalo za pravoslávnych kresťanov, ale v roku 2008 sa toto percento vyšplhalo až na 72%. Zo žien tvorí tento podiel až 81%. Prakticky to znamená, že desiatky miliónov Rusov, ktorí boli kedysi ateistami, resp. neprislúchali k žiadnemu náboženstvu, začali veriť v Boha. Súčasný trend v Rusku a v oficiálne ateistickej Číne smeruje k viere v Boha a čoraz viac ľudí sa odkláňa od ateizmu. Predpokladá sa, že do roku 2030 bude mať Čína najväčšiu kresťanskú komunitu na svete počtom 250 miliónov kresťanov. 

Máj 2014

Začiatkom mája Najvyšší súd v Spojených štátoch rozhodol, že otváracie modlitby na zasadaniach či konferenciách sú v súlade s ústavou. Justice Kennedy napísal: „zahrnutie krátkych slávnostných modlitieb ako súčasť väčšej akcie v občianskom ponímaní naznačuje, že účel a účinok takejto modlitby je uznanie náboženského vodcu a inštitúcie, ktorú reprezentuje a nie diskriminácia, či nútenie neveriacich.“ Rozhodnutie súdu legalizovalo modlitbu na vládnej úrovni a uznalo kľúčovú úlohu, ktorú zohráva náboženstvo v životoch zákonodarcov. Ateisti tak nechtiac otvorili dvere k opätovnému posúdeniu prípadu Engel vs. Vitale, kedy súd v podstate rozhodol, že modlitba na školách nie je v súlade s ústavou.

Koncom mája odvolávací súd rozhodol, v neprospech organizácie „The Freedom from religion“ (sloboda od náboženstva) a deklaroval, že slová „In God We Trust“ (veríme v Boha) na americkej mene sú legálne. Toto motto má americký dolár vo svojom dizajne už od roku 1955, kedy americký kongres zareagoval na militantnosť štátneho ateizmu Sovietskeho zväzu tým, že za konečnú autoritu, darcu ľudských práv človeku označil Boha a nie mylného a slabého človeka. Súd rozhodol, že motto na americkom dolári „nemá náboženský účel, ani nenapomáha náboženstvu, ani nekladie bremeno na neveriaceho, aby praktizoval náboženstvo“. Konečným výsledkom bolo, že mestské rady po celej Amerike hlasujú, aby motto „In God We Trust“ bolo znázornené aj v zasadacích miestnostiach, na všetkých oficiálnych dokumentoch a na budovách súdu. Ak by ateisti nevzniesli požiadavku stiahnuť toto motto z dizajnu americkej meny, pravdepodobne by sa nespustila „biblická záplavová vlna“ hesla „In God we trust“ po celom národe. Hádam jednou z najväčších irónií je fakt, že organizácia Freedom from religion, ktorej misia bola prinútiť americkú vládu, aby bola menej „zapletená s Bohom“, napokon inšpirovala miestne parlamenty v krajine, aby boli ešte viac s Bohom „spojené“.   

V máji sa tiež zrodila malá facebookova skupina a organizácia the Freedom From Atheism Foundation (Sloboda od ateizmu, FFAF), ktorá mala byť odpoveďou na tú predošlú. V súčasnosti naberá na ohromnej popularite a snaží sa riešiť problémy s militantným a štátnym ateizmom, podporuje obete nepriateľských ateistov a chráni a obraňuje náboženskú slobodu. Od jej vzniku a od času, kedy sa o tejto skupine objavil prvý článok v The Christian Post, organizácia sa rozšírila a získala stovky tisíc stúpencov a momentálne má svoju vlastnú vzdelávaciu stránku www.ffafintl.org, kampaň a iné aktivity.

Jún 2014

Jún tohto roku bol zasa zaplavený morom štúdií dokazujúcich, že náboženstvo je pre človeka prospešnejšie než žiadne náboženstvo. Štúdia, ktorú si objednala BBC, zistila, že ľudia, ktorí sa identifikujú s náboženstvom, sú dobročinnejší. Podľa nej na charitu prispieva 66% „nenáboženských“ ľudí, zatiaľčo spomedzi veriacich je to 80%. Hoci sa táto štúdia týkala Veľkej Británie, potvrdila staršiu štúdiu z USA roku 2007, ktorá dokázala, že veriaci ľudia v USA viac prispievajú na charitu, spomedzi nich je omnoho viac dobrovoľníkov, sú aktívnejší vo svojom okolí a komunite a viac sa zúčastňujú volieb než tí čo neveria.

Rovnako v júni, štúdia, ktorú viedla Univerzita v štáte Mississippi, došla k záveru, že náboženstvo pôsobí na deti blahodárne. Podľa Melindy Weinerovej z Live Science „deti, ktorých rodičia pravidelne navštevujú náboženské bohoslužby a rozprávajú svojim deťom o náboženstve, majú lepšiu sebakontrolu, sebaovládanie, lepšie sociálne zručnosti a prístup k učeniu než deti, ktorých rodičia sú neveriaci.“ Vychovávanie dieťaťa v nenáboženskom prostredí dokonca vyústilo k prejavom dieťaťa ako nešťastné a s nespolupracujúce, čo pokorilo hádam najznámejšieho ateistu Richarda Dawkinsa a jeho nepremyslené tvrdenie, že „vychovávanie detí v náboženstve je detským zneužívaním“.

Náboženstvo je dobré nielen pre deti, ale prináša taktiež benefity chorým. Štúdia, ktorá vyšla v žurnále Liver Transplantation, preukázala, že veriaci pacienti žijú dlhšie než pacienti, ktorí neveria. Pacienti, ktorí sa utiekali „k Božej pomoci“ a mali vyšší stupeň náboženského vnímania, „žili po transplantácii dlhšie, než pacienti s nízkou religiozitou“. Tri roky po transplantácii umieralo len 7% veriacich, zatiaľčo spomedzi neveriacich ich bolo až 20%.

Júl 2014

Začiatkom júla dostali samozvaní ateisti azda najzdrvujúcejšiu správu. Do pochybností sa totiž dostalo samotné označenie „ateista“. Viacero dôkazov priviedlo kognitívnych vedcov k záveru, že ateisti pravdepodobne ani nejestvujú. Nury Vittachi, ktorý prispieva do žurnálu Science 2.0, poznamenal: „viacero disciplín dokazuje, že to, čomu veríte, nie je rozhodnutím, ktoré robíte sami za seba. O našej fundamentálnej viere rozhoduje omnoho hlbší level vedomia.“ To viedlo zarytého ateistu Grahama Lawtona k ironickej poznámke: „Zatiaľčo väčšina ateistov má obrovskú záľubu vo vede, niečo mi hovorí, že oni sami tak skoro nedôjdu k vedeckému záveru.“

Najnovšie, koncom júla americkí ateisti prehrali v prípade „9/11 Ground Zero Cross case“, v ktorom žiadali, aby bol kríž z pozostatkov oceľovej konštrukcie padnutých dvojičiek odstránený. Sudcovia však rozhodli jednohlasne a prehlásili: „rozumný pozorovateľ vidí primárny efekt tohto kríža uprostred stoviek iných (predovšetkým sekulárnych) pozostalých artefaktov ako historickú úplnosť a nie ako propagovanie náboženstva“. Milióny návštevníkov každoročne okrem iného vidia pozostatky priečnych nosníkov, ktoré vytvárajú kríž, ako symbol nádeje.

Udalosti roka 2014 boli, metaforicky povedané, akoby ochutnávkou pekla pre mnohých ateistov.