Ročné náklady, na jedného väzňa v Guantáname, dosahujú “astronomické” hodnoty

USA, 5. mája (HSP/RT/Foto:rt.com)

Údržba väznice Guantánamo stojí ročne viac ako 150 mil. dolárov, čo naznačuje, že ide o jedno z najdrahších väzení na svete. A hladovka, v zajateckom tábore, ani zďaleka nekončí.

Udalosti, ktoré sprevádzajú hladovku väzňov v Guantáname

Zajatecký tábor sa nachádza na americkej námornej základni na Kube, náklady na jedného väzňa sú viac ako 900.000 dolárov ročne, pre porovnanie – v iných väzniciach sú náklady na jedného väzňa od 60.000 do 70.000 dolárov. Umiestnenie tábora je vysoko nad zemou s maximálnym dohľadom. So zadržanými 166 väzňami, Guantánamo každý rok pohltí 150 miliónov dolárov.

„To… môže byť to, čo konečne zapríčiní uzavretie väznice. Myslím si, že náklady sú astronomické, pokiaľ ich porovnáte s tým, čo by stálo uväznenie niekoho v Spojených štátoch,“ pre agentúru Reuters vyjadril svoj názor Ken Gude, náčelník štábu a viceprezident liberálneho Centra pre americký rozvoj.

Náklady na údržbu tábora viedli Obamu k opakovaniu nutnosti uzavrieť väznicu počas obdobia prezidentovania republikána Gerogea W. Busha, následne však nedokázal splniť svoj pôvodný volebný sľub uzavrieť väznicu do jedného roka od nástupu do úradu.

Astronomické náklady tábora sú dôsledkom lokality nápravného zariadenia a krehkých medzinárodných väzieb medzi Kubou a Amerikou, to znamená, že potraviny, stavebné materiály a ďalší tovar musia byť dodávané zvonku.

Debata o výdavkoch väznice dosiahla vrchol v priebehu rozpočtových bitiek medzi Obamom a republikánmi, ktorí dominujú Snemovni poslancov. Boli zavedené široko rozsiahle škrty vo výdavkoch a „konfiškovanie“ 190 miliónov.

900.000 dolárov ročne na náklady jedného väzňa sa rovnajú sume, ktorá by bola pridelená takmer siedmym štátom na pomoc pri službách domácej donášky jedla pre seniorov, píše agentúra Reuters. 129 497 pre každý štát preplávalo konfiškáciou.

„Nikto nie je zvlášť naklonený Guantánamu, ale nikto ešte neprišiel s lepším praktickým riešením,“ spozoroval republikánsky poradca Snemovne reprezentantov zbrojného výboru.

Právnici väzňov tvrdia, že zo 166 zadržaných, sa v súčasnosti 130 zúčastňuje masovej hladovky. Oficiálne správy tvrdia, že k akcii sa ich pripojilo 100.

Štrajk sa začal okolo 6. februára a jeho príčinou boli prehliadky Koránu u zadržaných – čo je vnímané ako náboženské znesvätenie – rovnako ako prehľadanie a zhabanie iných osobných vecí, tvrdia právnici štrajkujúcich. Neskôr protest hladovky prerástol na neurčito.

Oslabenie väzňov viedlo orgány k nútenému podávaniu jedla nosnou dutinou – praktiky, ktoré boli začiatkom tohto týždňa odsúdené Radou OSN pre ľudské práva, ako forma mučenia.

„Ak je toto vnímané ako mučenie alebo neľudské zaobchádzanie – čo je tento prípad, pretože je to bolestivé – potom je to zakázané medzinárodným právom,“ pre AFP sa v stredu vyjadril Ruper Coville, hovorca najvyššieho komisára OSN pre ľudské práva.

Americkí činitelia sami vyslovili nesúhlas spôsobu, akým je väzenie spravované.

„Naša pracovná skupina bola jednomyseľná – jednoducho neveríme, že v Amerike zákony, etika a hodnoty neupravujú neobmedzené zadržanie veci a nedovolenie súdneho procesu – vyhlásenie obvinenia proti osobe – prostredníctvom riadneho procesu,“ povedal pre RT, veľvyslanec James Jones.

Neskôr uviedol, že nie je dôvod zadržiavať viac ako polovicu uväznených.

„V skutočnosti sme stíhali za podobné prípady iné krajiny, ktoré nenasledujú to, čo hovoríme, aby robili, ale my nenasledujeme a nepraktizujeme to, čo verejne hlásame,“ povedal.

zf