Praha 14. januára 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Vahid Salemi)
Bezpečnostný analytik Tomáš Chlebíček v rozhovore pre Security magazín zhrnul následky radu tragických udalostí na Blízkom východe a spomenul, čím Irán dokázal prekvapiť celý svet, aj keď nemal na výber. Vyjadril sa tiež aj k reakcii českej diplomacie na prebiehajúci konflikt
Bezpečnostný expert a zvláštny korešpondent magazínu MÖNCH Tomáš Chlebíček je presvedčený, že reakciu Iránu na americkú akciu predvídali, pretože Teherán v podstate nemal na výber. Išlo totiž o zachovanie prestíže na medzinárodnej aréne a pred vlastným obyvateľstvom.
Vojenský zákrok v podobe raketového útoku na americké základne však bol v určitej miere prekvapením, pretože sa očakávala predovšetkým aktivizácia organizácií v regióne bezprostredne spojených s Iránom. Ide prevažne o organizácie, na ktorých vzniku či koordinácii sa podieľal sám generál Solejmání – Hamas, Hizballáh, Hútiovia a ďalší. Expert zdôrazňuje, že z väčšiu mieru istoty môžeme očakávať v budúcnosti ich aktívne zapojenie do novej etapy konfrontácie so Spojenými štátmi, a to vo forme teroristických akcií, útokov na infraštruktúru a zvýšenie kybernetických hrozieb.
Žiadna ďalšia vojna na Blízkom východe nie je v záujme Spojených štátov, myslí si expert. Po vojenských operáciách v Afganistane, Iraku a Líbyi USA nie sú ochotné viaznuť v akomkoľvek plnohodnotnom vojenskom konflikte, zatiaľ čo Irán má isté pochopenie toho, že prípadná rozsiahla eskalácia môže ohroziť samotnú existenciu súčasného režimu.
Avšak možnosť plnohodnotnej vojny v regióne nie je vylúčená:
“To samozrejme neznamená, že súčasná eskalácia konfliktu nemôže vojnou skončiť. Ako aj poznamenal minister obrany USA Mark Esper, vojnu s Iránom síce nechceme začať, ale sme pripravení ju dokončiť. V skutočnosti tento konflikt prebieha prevažne v skrytej podobe už od samotného zrodu teokratického režimu v Teheráne (1979) s občasnými otvorenými ozbrojenými stretmi, predovšetkým na mori (1980, 1987 – 1988, 2019 – 2020),” zmienil sa Chlebíček.
Záujmy a roly amerických spojencov
Následne expert dodáva, že v súvislosti s hrozbou eskalácie konfliktu USA a Iránu rastie aj riziko pre amerických spojencov. Ako potvrdenie Chlebíček uvádza vyhrážky, ktoré predniesol Irán voči Spojeným arabským emirátom a Izraelu.
Stojí za zmienku aj postoj Európy voči prebiehajúcemu konfliktu. Podľa experta je hlavným problémovým bodom to, že Európa značne postráda jednotnú a koordinovanú pozíciu voči vznikajúcim konfliktom. V tejto súvislosti nebolo možné očakávať akúkoľvek podstatnú reakciu ani od českej diplomacie. Je potrebné si uvedomiť, že Európa je stále závislá na Blízkom východe, a to predovšetkým v energetickej oblasti. Vzhľadom k tejto skutočnosti je úplne jasné, že Európa sa musí viac usilovať o presadenie a obranu vlastných záujmov v tomto regióne.