Podľa šéfa liberálov môže výsledok amerických volieb priniesť zmenu k lepšiemu. Viac o amerických voľbách a o ich vplyve na ďalší vývoj vo svete hovorili v nedeľnej diskusnej relácii RTVS „O 5 minút 12“ europoslanci Richard Sulík, Eduard Kukan a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky František Šebej.

Martin Strižinec: Pán Sulík, vy ste to predpovedali, vy ste si tipli správne, že Trump vyhrá americké voľby. Je to zmena k horšiemu či k lepšiemu?

Richard Sulík: Nevieme úplne presne, čo od neho môžeme čakať, lebo Hillary Clintonová je známa svetovej verejnosti, bola 4 roky ministerkou zahraničných vecí. Od nej vieme úplne presne, čo môžeme čakať, ale ja si teda nemyslím, že by to bolo skvelé. U Donalda Trumpa pokiaľ splní svoje predvolebné sľuby, tak si myslím, že je to zmena výrazne k lepšiemu.

Martin Strižinec: Myslíte nejaké konkrétne body?

Richard Sulík: Jasné, jeho opatrenia v boji proti korupcii, proti ilegálnym migrantom. Napríklad celkom vítam, že dohoda TTIP bude zastavená a že sa začne znova rokovať, lebo mne sa tam napríklad ochrana investorov tiež nepozdávala. Robili sa strašne veľké tajnosti okolo toho. Ja som sa už v minulosti vyjadril, že mám o tom čoskoro hlasovať a ani neviem presne, čo tam je. Jednoducho nech sa to už celé zastaví a nech sa urobí jednoduchá nová dohoda o voľnom obchode, ktorá bude spočívať najmä v tom, že sa zrušia vzájomné clá. Na to vám stačí jedna A4. Táto dohoda má 300 strán plus ďalších 1600 strán sprievodnej dokumentácie.

Martin Strižinec: V čom pre vás spočíva pozitívnosť zmeny, ktorú prináša víťazstvo Donalda Trumpa v amerických voľbách?

Richard Sulík: Jeho konkrétne opatrenia, ktoré pred voľbami navrhoval. Napríklad, že bude požadovať, aby keď sa má prijať nová federálna regulácia, aby sa dve iné zrušili. To je niečo, čo by Európska únia nutne potrebovala, keď sa príjme nová smernica, nech sa dve staré zrušia. Alebo chce navrhnúť ústavný dodatok, aby počet funkčných období členov Kongresu bol nejakým spôsobom obmedzený. To nie sú zlé veci, keď je obmedzený prezident na dve funkčné obdobia, tak minimálne je dobré diskutovať.

Martin Strižinec: Máte pocit, že bojujeme o liberálnu demokraciu v jej podstate alebo v čom je pointa v tej filozofickej rovine.

Richard Sulík: Demokratické voľby musia byť skutočným strašiakom pre establišment. Zažili sme to v prípade Brexitu, tam skrátka všetci múdri tvrdili, že: „Briti, pekne tu zostaňte , bude vám horšie, keď odídete,“ a oni si jednoducho spravili čo chceli. Teraz sme to videli v Amerike, uvidíme, ako dopadnú voľby vo Francúzsku. Tipujem, že v Rakúsku vyhrá prezidentský kandidát Hoffer. To všetko sú voľby proti establišmentu, lebo ten sa jednoducho dávno vzdialil od toho, čo ľudia chcú.

A dnes, keď niekto počúva ľudí, čo chcú, tak je populista. Keď bráni národné záujmy, tak je nacionalista. Establišment si tu vymyslel celý rad nadávok, xenofób, extrémista, populista. Asi myslí, že oni budú diktovať ľuďom, čo je dobré. Ľudia to evidentne odmietajú. Odmietli to aj v prípade Ameriky. A teraz súhlasím s pánom Kukanom, že celý Trumpov program je súbor vnútropolitických opatrení. Ale napríklad, keď som pred tým vravel, že od Clintonovej vieme, čo môžeme čakať, lebo už ju poznáme, no tak intervencia do Líbye napríklad. Líbya je dnes už neexistujúci štát, je to len akési bývalé územie štátu. Cez Líbyu prúdi množstvo migrantov do Európy a môžeme sa medziiným poďakovať aj pani Clintonovej, ktorá v tom čase bola ministerkou zahraničných vecí.

V tom je ďaleko milší Donald Trump, ktorý sa jednoducho nebude hrať na takého svetového policajta. A to, čo vravel František Šebej, že Sloboda v západnom svete, to je bezpochyby cenná hodnota, určite to treba chrániť, ale myslím si, že je to garantované najmä NATO. A Trump v amerických voľbách nepovedal, že ide vystúpiť z NATO, akurát sa vyjadril, že keď sa členské krajiny raz zaviazali, že budú dávať 2 % HDP na obranu, tak to požaduje. S tým sa dá len súhlasiť, aj keď Slovensko bude musieť zvýšiť svoje výdaje na obranu.

Krym je porušenie medzinárodného práva, len by sme nemali mať dvojitý meter. Čo je Kosovo, Irak, kde chýbal mandát OSN? Máte množstvo intervencií, kde bolo porušené medzinárodné právo a tam sa tvárime, že je to ok, lebo je to boj za demokraciu. A samotná situácia na Ukrajine, ja som teda presvedčený, že to vzniklo preto, lebo Európska únia úplne nezmyselne tlačila na to, že chce podpísať s Ukrajinou asociačnú dohodu a súčasťou tejto dohody musí byť článok o tom, že Ukrajina nepodpíše dohodu o voľnom obchode s Ruskom. Tak na jednej strane sme za voľný obchod, ja si myslím, to je dobré, keď krajiny medzi sebou obchodujú, lebo potom nevedú vojny, a potom Európska únia chce zakázať Ukrajine podpísať dohodu o voľnom obchode s Ruskom. Takto vlastne vznikli konflikty, to mohlo prebiehať úplne inak. Ale ešte k tej liberálnej demokracii. Ono neexistuje žiadna definícia tohto pojmu. Moja skúsenosť je, že na západe je to skôr socializmus, čo tam rozumejú ľudia pod liberálnou demokraciou. Ale keď si pozrieme Trumpov predvolebný program, napríklad chce zvýšiť slobodu rodičom, keď sa budú rozhodovať, kam dajú svoje deti do školy. Tým, že majú byť všetky školy rovnako financované.

To máme napríklad aj my SaS v programe. Alebo napríklad chce znížiť dane. Veď to sú opatrenia, ktoré znižujú mieru slobody. Ak pod liberálnou demokraciou rozumieme zvyšovanie miery slobody jednotlivca, tak jeho program skôr tú mieru zvyšuje ako znižuje. Ešte k Budapeštianskej dohode, ona nebola ratifikovaná, bola podpísaná, ale parlamenty ju mali následne ratifikovať. A k tomu nedošlo. Nechcem teraz obhajovať, že Putin si zobral Ukrajinu, len konštatujem, že bola tu Budapeštianska dohoda. Štyri krajiny ju podpísali, Rusko, Ukrajina, Amerika a Británia, ale následne mala táto dohoda byť v parlamentoch ratifikovaná a nebola. A posledná vec, ja sa teda Trumpa neobávam. On zas nie je úplne voľný vo svojom konaní. Trump je zrejme po amerických voľbách najsilnejší muž sveta, ale nemá dostatočné právomoci na to, aby si len tak povedal: „Zajtra to všetko pomením.“ Sú tam 4 faktory, ktoré ho budú obmedzovať:

1. Jeho vlastná strana – budú mu tam píliť uši, aby skrátka držal nejaký program atď.
2. Je tam Kongres- aj keď republikánsky, ale ten Kongres mu musí schváliť nejaké zákony, keď chce, aby platili.
3. Je tam Senát, ktorý tiež má určitý vplyv.

A netreba podceňovať administratívu. To sú tisíce úradníkov, kde sú už vytvorené nejaké väzby, nastavené nejaké procesy. Takže Trump nebude až tak voľný vo svojom konaní a mieru voľnosti, ktorú má, využije v prospech predvolebného programu, tak si myslím, bude to dobre.

Martin Strižinec: Pán Sulík, vy vidíte šance aj na ukončenie vojny v Sýrii.

Richard Sulík: Vojnu v Sýrii považujem do veľkej miery za tzv. „proxy vojnu“, nejakú zástupnú, kde za nimi bojujú nejaké mocnosti. A myslím si, že keď sa Rusko a Amerika dohodnú na ukončení tejto vojny a pritlačia na Turecko, aby jednoducho spolupracovali a nie povedzme s Islamským štátom obchodovali, tak vojna v Sýrii skončí veľmi rýchlo. A vojnu v Sýrii vnímam ako najväčší zahranično-politický problém Európy. A to preto, lebo odtiaľ prúdi veľké množstvo utečencov a s tým si musíme nejako dať rady. Európa nie je dostatočne silná a mocná, aby ukončila vojnu v Sýrii, hlavne, keď ju tam ona priamo nevedie. Ale som presvedčený, keď sa Amerika s Ruskom na tom dohodnú, tak vojna v Sýrii skončí veľmi rýchlo.

Martin Strižinec: A existuje podľa vás teraz väčšia šanca, že sa Amerika s Ruskom na tom dohodnú?

Richard Sulík: Áno, teraz keď Trump vyhral americké voľby a vyjadril sa, že s Putinom bude hľadať partnerstvo. Ja tam nevidím priame riziká. Súhlasím, že situácia v Sýrii je omnoho komplikovanejšia, preto som aj povedal, že je tam proxy vojna, ale nepovedal som, že Ameriky a Ruska, ale povedzme, že mocnejších krajín. Tiež neviem presne, kto sa tam angažuje, ale je evidentné, že tam má viacero krajín svoje záujmy a ich háji. Ale napriek tomu si myslím, že keď Amerika s Ruskom sa dohodnú na ukončení, to neznamená, že dajú ruky preč od Sýrie, ale napríklad Amerika má vplyv na Saudskú Arábiu, veď od nich kupujú množstvo ropy, sú tam nejaké vzťahy, majú tam základne. Amerika jednoducho vie vyvinúť úsilie a keď to bude úsilie totožné s ruským, tak tvrdím, že vojna skončí skôr. A posledná vec v súvislosti s migrantmi. Sýria nie je rozhodne jediný problém, rozbombardovaná Líbya je tiež veľký problém, ale ja som povedal niečo iné, že vojna v Sýrii je najväčší zahranično-politický problém v Európskej únii.

Súhlasím s tým, že jednotná európska armáda je v nedohľadne. Otázka je, či to má zmysel, keď sme v NATO. Pár rokov dozadu chcela Európa postaviť aspoň nejaké jednotky rýchleho nasadenia, z toho tiež nič nebolo. Ale také malé svetielko vidím v diaľke, to je spoločná ochrana hraníc. Agentúra Frontex, ktorá bola do migračnej krízy s veľmi malý rozpočtom a v podstate len s úlohou, že majú monitorovať hranice, nie chrániť. Agentúra Frontex sa v tejto dobre pretvára, aj sa premenovala (Európska agentúra pohraničnej a pobrežnej stráže), má násobne vyšší rozpočet, už bude mať aj vyššie sily, napríklad to by mohol byť prvý krok, že Európa dokáže aspoň chrániť svoje hranice, lebo momentálne nedokáže ani len to. Ale NATO je to, čo nám garantuje mier.

Európu odteraz čaká päť pomerne významných udalostí. To je referendum v Taliansku, prezidentské voľby v Rakúsku a parlamentné voľby v Nemecku, Holandsku a Francúzsku. V Nemecku je strana Alternative für Deutschland (AfD). Tých teda pozorujem a nemôžem povedať, že keby sa hneď dostali k moci, čo sa nedostanú, že z Nemecka sa stane autoritatívny režim. AfD je strana, ktorá sa plne hlási k demokratickým princípom. Ale voliči dajú tomu establišmentu tzv. „Denkzettel“, aby sa zobudili. Keď vo Francúzsku je prezident ako Hollande, čo je totálne neschopný kus chlapa, ktorý tam už dávno nemal byť, tak potom sa nečudujme, že ľudia sú naštvaní a budú voliť Marine Le Pen. Potom sa možno spojí celé politické spektrum proti nej a ešte ju môžu poraziť. V amerických voľbách sa to už nepodarilo. V Banskobystrickom kraji sa to tiež nepodarilo. Niekedy si ľudia povedia: „Choďte kade ľahšie, strčte si vaše odporúčania za klobúk.“ Toto je skrátka budíček, aby sa politici zobudili.

Video si môžete pozrieť TU.