Môj profil 
Predplatné
„Vytvorenie konkurencieschopného trhu práce EÚ je už dlhé roky jedným z hlavných cieľov predstaviteľov Európskej únie. V praxi však ich riešenia často dosahujú presný opak zamýšľaného a zamestnanosti reálne viac škodia ako pomáhajú. Obzvlášť dôležité sú tiež politiky Európskej centrálnej banky. Tie totiž majú nielen priamy vplyv na zamestnanosť a výkon ekonomiky, ale tiež rozhodujú aj o tom, či členské štáty budú reformovať alebo budú aj naďalej pokračovať v škodlivých politikách. Kým sa poctivo nevyriešia tieto problémy, konkurencieschopný trh práce v Európskej únii bude aj naďalej len nesplneným snom,“ tvrdí Sulík.
Podľa neho väčšej konkurencieschopnosti trhu práce v EÚ bránia najmä 3 veci:
1) Prerozdeľovanie na podporu zamestnanosti a hospodárskeho rastu
“Tieto programy vytvárajú pracovné miesta, po ktorých na trhu v Európskej únii nie je skutočný dopyt, a teda nie sú udržateľné. Zároveň sú financované z daní podnikateľov a zamestnancov, takže o čo viac týchto neudržateľných pracovných miest vytvoria vlády a Európska únia, o to menej bude na pracovnom trhu reálne dopytovaných pracovných miest. Zamestnanci na týchto pracovných miestach tiež nezískavajú alebo strácajú reálne pracovné návyky, keďže namiesto uspokojovania podnikateľov a zákazníkov sa učia uspokojovať byrokratov,“ upozorňuje slovenský politik.
„Prerozdeľovanie škodí aj vtedy, keď jeho cieľom nie je vytváranie pracovných miest. Opäť sú zdroje smerované odtiaľ, kde boli reálne dopytované, tam, kde o ne nemajú záujem zákazníci, ale len byrokrati. Reálne tak ide v EÚ o plytvanie, v dôsledku ktorého je ekonomika chudobnejšia a vytvára menej pracovných miest,“ zdôrazňuje.
2) Škodlivé regulačné bremeno na trh práce
Škodlivé regulačné bremeno na trh práce vytvára samozrejme najpriamejšie zákonník práce, ktorý je v niektorých krajinách katastroficky rigidný. No zamestnanosti bránia aj iné regulácie, v dôsledku ktorých sú firmy menej produktívne a mnohé preto krachujú, prípadne odchádzajú do zahraničia. Jedným z najlepších príkladov sú nezmyselne prísne klimatické ciele Európskej únie,“ uvádza europoslanec vo svojom komentári.
3) Európska centrálna banka (ECB) a politiky lacných peňazí
a) Krátkodobé a strednodobé hľadisko – krajiny Európskej únie sa zadlžujú podstatne lacnejšie, a preto nemajú záujem o vykonávanie bolestivých reforiem. Koniec koncov, aj keby tie reformy mali, rýchlo by ich vo vláde vystriedali nejakí populisti (dobrým príkladom je Grécko a strana Syriza). Trh práce v EÚ tak napriek zlej ekonomickej situácii naďalej zostáva rigidný, regulačná záťaž sa podstatne neznižuje a rovnako ani vládne výdavky. Vlády tak môžu neefektívne fungovať aj naďalej bez toho, aby za to niesli zodpovednosť,“ vysvetľuje Sulík.
b) Dlhodobé hľadisko – lacné peniaze ECB, ale aj iných centrálnych bánk, prinášajú z dlhodobého hľadiska hospodárske cykly. Ekonomika v Európskej únii si tak roky užíva umelo vysokú zamestnanosť a hospodársky rast, ale je to len ilúzia. Následne prichádza kríza a spolu s ňou prepad zamestnanosti. Politiky lacných peňazí tak viac zdrojov ničia ako ich prinášajú. Koniec koncov, ako všetky iné snahy o nahrádzanie trhu centrálnym plánovaním,“ uzatvára svoj komentár slovenský europoslanec Richard Sulík.
Eugen Rusnák
.jpg)
.JPG)
