V ňom sa okrem iného uvádza, že Slovensko by predĺžilo v rámci prevádzky lietadiel aj zmluvu s ruskou spoločnosťou RSK MiG. Slovenská strana pritom platí ročne desiatky miliónov eur za prevádzku ruských strojov. Ministerstvo obrany SR pôvodne zvažovalo aj možnosť, že slovenský vzdušný priestor budú monitorovať lietadlá niektorej členskej krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO).
“Ministerstvo obrany SR odporučí vláde SR pokračovať v prevádzke lietadiel MiG-29 až do doby dodania stíhacích lietadiel F-16 C/D Block 70. Tento záver vyplynul z podrobnej analýzy alternatív ochrany vzdušného priestoru Slovenskej republiky, ktorý rezort obrany spracoval a predloží ho na rokovanie vlády SR,” uvádza stanovisko ministerstva. Bezpečnostní odborníci využívanie Migov-29 dlhodobo kritizujú, pričom je podľa nich hlavným problémom ich častá poruchovosť a vysoké náklady na ich údržbu. Tento fakt priznal aj rezort obrany v dokumente, ktorým vláde SR odporúčal nákup nových lietadiel F-16.
Rezort obrany predloží kabinetu Petra Pellegriniho návrh riešenia vrátane podrobnej analýzy. Pellegrini žiadal ministra obrany Petra Gajdoša (SNS), aby mu predložil riešenie ochrany vzdušného priestoru do 15. novembra tohto roka. Nie je na teraz známe, či túto možnosť vládny kabinet odobrí. “V rámci spracovania analýzy identifikovali odborníci zo vzdušných síl a sekcie modernizácie dve možné alternatívy ochrany vzdušného priestoru. Prvou bola spolupráca s členskými krajinami NATO, ktorá by však znamenala dočasnú stratu tejto spôsobilosti. Druhou by bolo pokračovanie v prevádzke lietadiel MiG-29, a to buď spoluprácou s Poľskou republikou, alebo so spoločnosťou RSK MiG,” uvádza stanovisko.
“Na základe posúdenia uvedených možností s prihliadnutím na súčasný technický stav lietadiel MiG-29, platnej legislatívy, potreby zabezpečenia a udržania úrovne výcviku pilotov a príslušníkov pozemného personálu Vzdušných síl Ozbrojených síl SR, vychádza ako najefektívnejšie ekonomické riešenie uzavrieť novú Dodatočnú dohodu so spoločnosťou RSK MiG s platnosťou od 16. novembra 2019 do 31. decembra 2023 s možnosťou predĺženia o jeden rok,” doplnila Capáková.