Navrhovaným zvýšením minimálnej mzdy sa podľa ministerstva hospodárstva vytvorí negatívny zásah do finančnej kondície firiem, ktorých situácia sa z dôvodu koronakrízy výrazne zhoršila. “Sme toho názoru, že akýkoľvek dodatočný nárast nákladov práce môže spôsobiť negatívny vplyv na zamestnanosť a schopnosť firiem vykonávať svoje aktivity, rovnako aj príplatky, ktoré sú naviazané na minimálnu mzdu vytvoria pre firmy dodatočné náklady,” uviedlo ministerstvo hospodárstva ako zásadnú pripomienku k návrhu na zvýšenie najnižších hrubých zárobkov na 620 eur.

Rezort hospodárstva sa tak pridal k Národnej banke Slovenska, ktorá proti zvýšeniu minimálnej mzdy argumentovala rovnakým spôsobom. “Navrhovaným zvýšením minimálnej mzdy sa vytvorí negatívny zásah do finančnej kondície firiem, ktorých ziskovosť z dôvodu koronakrízy výrazne klesne,” uviedla centrálna banka počas pripomienkového konania. Aj ďalší argument ministerstva hospodárstva je totožný s argumentom centrálnej banky. “V tomto prostredí môže akýkoľvek dodatočný nárast nákladov práce spôsobiť negatívny efekt na zamestnanosť a schopnosť firiem vykonávať svoje aktivity, rovnako príplatky naviazané na minimálnu mzdu vytvoria dodatočné náklady pre firmy,” uviedla centrálna banka. NBS preto odporúča pri zvýšení úrovne minimálnej mzdy zohľadniť len rast spotrebiteľských cien, čím by sa zachovala kúpna sila zamestnancov s najnižšími hrubými zárobkami.

Proti zvyšovaniu minimálnej mzdy na budúci rok sú všetky zamestnávateľské zväzy. “Zvyšovanie minimálnej mzdy pre rok 2021, vzhľadom na vývoj súčasnej situácie, zásadným spôsobom zhorší súčasný stav ekonomiky, ovplyvní rýchlosť a spôsob následného rozbehu podnikateľského prostredia a ďalšie smerovanie hospodárstva a ekonomiky SR v dlhodobom horizonte,” uviedla Asociácia priemyselných zväzov. Upozorňuje na to, že “zmrazenie” minimálnej mzdy na rok 2021 na úrovni 580 eur odporúčajú aj analytici Ministerstva financií SR. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) upozornila, že súčasný stav ekonomiky je veľmi nestabilný a ťažko predikovateľný najmä vzhľadom na pretrvávajúce ohrozenie spôsobené šírením ochorenia COVID-19. “Opatrenia štátu sú veľmi protichodné, kedy na jednej strane poskytuje podnikateľom štátnu pomoc a na druhej strane im navyšuje mzdové náklady navýšením minimálnej mzdy. Navyše, poskytovaná štátna pomoc nie je dostatočná už v súčasnosti, po zvýšení mzdových nákladov prostredníctvom minimálnej mzdy bude účinok poskytovanej štátnej pomoci ešte nižší,” tvrdí AZZZ.

Zásadný nesúhlas so zvýšením minimálnej mzdy vyjadrila aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). “Navrhované razantné zvýšenie sa navrhuje v absolútne nezodpovedajúcom makroekonomickom prostredí, kde je aktuálne miera poklesu slovenskej ekonomiky odhadovaná na zhruba 10 percent,” odkázali ministerstvu práce a sociálnych vecí. RÚZ upozorňuje na to, že v tomto prostredí aj podľa analýzy Inštitút finančnej politiky prevládne negatívny efekt minimálnej mzdy na zamestnanosť. “Celkový počet ohrozených pracovných miest v dôsledku tohto opatrenia dosahuje viac než 7 tisíc,” tvrdí zamestnávateľská únia. Na výšku minimálnej mzdy sú podľa RÚZ nastavené príplatky za prácu nadčas, prácu v noci a cez víkend, čo predstavuje ďalší dodatočný negatívny dopad jej zvyšovania.

Minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak navrhuje, aby sa hrubá minimálna mzda na Slovensku od začiatku budúceho roka zvýšila zo súčasných 580 eur na 620 eur. V čistom by tak zamestnanci pracujúci za minimálnu mzdu mali od začiatku budúceho roka zarábať 506 eur, čo je o 30 eur viac ako v tomto roku. Šéf rezortu práce tak reaguje vlastným návrhom na to, že sa zamestnávateľom a odborárom na spoločných rokovaniach do 15. júla tohto roka nepodarilo dohodnúť na výške minimálnej mzdy na rok 2021. Návrh novely zákona o minimálnej mzde, ktorý stanovuje najnižšie hrubé zárobky na rok 2021 na sumu 620 eur, rezort práce minulý týždeň predložil do medzirezortného pripomienkového konania. “Minimálna mzda sa bude týkať 121-tisíc 600 ľudí,” povedal minister na minulotýždňovej tlačovej besede. Títo ľudia si tak podľa neho v čistom prilepšia o 360 eur ročne.

Rezort práce chce tiež zaviesť tzv. štartovaciu hrubú minimálnu mzdu vo výške 75 % z minimálnych hrubých mesačných zárobkov, v budúcom roku by išlo o sumu 465 eur. V čistom vyjadrení by štartovacia minimálna mzda dosiahla 404 eur. Túto minimálnu mzdu môžu podľa navrhovanej novely dostávať dlhodobo nezamestnaní, ktorí sú v evidencii úradov práce viac ako jeden rok. Štartovaciu minimálnu mzdu by mohlo podľa Krajniaka počas najviac jedného roka poberať 62,6-tisíca dlhodobo nezamestnaných. Ak si tieto osoby nájdu prácu, po roku poberania štartovacej minimálnej mzdy prejdú na minimálnu mzdu vo výške 100 % minimálneho zárobku, teda na klasickú minimálnu mzdu.