Môj profil 
Predplatné
“Chcel to kúpiť jeden významný slovenský futbalista a vybudovať tam futbalovú školu. Mal už pripravené všetky projekty, rozpočet vyše jedného milióna eur z vlastných zdrojov, nakoniec to však stroskotalo na pamiatkaroch, ktorí mali neúmerné požiadavky. Preto od zámeru ustúpil,” vysvetlil pre agentúru SITA jeden z majiteľov kaštieľa Marek Blinka. V súčasnosti tak kaštieľ ponúka na predaj realitná kancelária za 149-tisíc eur.
Blinka nechce nechať kaštieľ chátrať a čaká na príslušnú výzvu z eurofondov. Rekonštrukciu z vlastných finančných zdrojov by nezvládol. Hoci požiadavky pamiatkarov rešpektuje, mrzí ho, že kompromis sa nepodarilo nájsť. “Je to veľká škoda, pracovali sme na tom niekoľko mesiacov, najmä starosta, ktorý sa snažil vyjsť v ústrety, a vyzeralo to nádejne. Teraz už mohol byť komplex pod strechou,” zhodnotil.
Ako vysvetlila vedúca popradského pracoviska Krajského pamiatkového úradu Prešov Iveta Bujnová, pri plánovanej obnove kaštieľa, ale aj akejkoľvek pamiatky, musia byť zachované jej pamiatkové hodnoty, pre ktoré bol objekt zapísaný ako národná kultúrna pamiatka. “V tomto konkrétnom prípade sme požadovali zachovať historickú časť krovu, aj s prípustným novým obytným využitím, ale potencionálny kupec kaštieľa plánoval objekt navýšiť o jedno nadzemné podlažie, ktoré by bolo čiastočne zakomponované do nového podkrovia. Keďže historická konštrukcia krovu kaštieľa je preukázateľnou pamiatkovou hodnotou, výmena krovu bola a je neprípustná. Kaštieľ mal byť využitý pre potreby penziónu s kapacitou približne 30 lôžok, čo do súčasného objemu kaštieľa nie je možné umiestniť,” uviedla pre SITA Bujnová s tým, že pamiatkari ponúkali možnosť realizácie dostavby ku kaštieľu, potencionálny kupec s ňou však nesúhlasil. Zároveň pripomenula, že pamiatkari nemôžu z niektorých požiadaviek ustúpiť, pretože takýto kompromis by mohol viesť k zániku zachovaného predmetu ochrany pamiatky. Už v prípravnej fáze obnovy pamiatky je však podľa nej dôležitá komunikácia s jej majiteľom, pri ktorej sa pamiatkari snažia usmerňovať, čo je v prípade obnovy prípustné a čo nie. “Aj v konkrétnom prípade kaštieľa vo Vlkovej sme s jeho vlastníkmi riešili len absenciu vykonávania základnej údržby stavby a jej bezprostredného okolia pred potrebnou stavebnou obnovou kaštieľa. Pamiatkari nemôžu vlastníka pamiatky prinútiť stavbu obnovovať, oprávnení sú vlastníkovi nariadiť len vykonanie nevyhnutných opatrení, aby nedochádzalo k jej ohrozeniu,” dodala.
Starosta Vlkovej Peter Bendík sa o nevydarenej investícii nemal chuť vyjadrovať. “Obec chcela pomôcť, projektu sa intenzívne venovala. Prácu v kaštieli mohlo nájsť desať ľudí, čo je veľkou pomocou pri takej slabej zamestnanosti, akú tu máme. Rekonštrukcia pamiatky by prispela aj k rozvoju obce. Žiaľ, pamiatkový úrad dal stanovisko, aké dal, a z kaštieľa je opäť Šípková Ruženka,” skonštatoval pre SITA. Teší ho, že zatiaľ sa obci podarilo cez eurofondy zrevitalizovať aspoň časť starého anglického parku oproti kaštieľu s rozlohou 3,5 hektára.
Pôvodne renesančná stavba je empírovo upravená. V druhej polovici 19. storočia bola k dvojpodlažnej budove pristavená bočná prízemná budova. V kaštieli žila v minulosti rodina Wielandovcov, ktorá pochádzala z Nemecka. V januári 1945 počas druhej svetovej vojny sa kaštieľ stal sídlom štábu Československého armádneho zboru, v marci bol majetok Wielandovcov znárodnený. Neskôr boli v budove kancelárie štátnych majetkov, učňovská stredná škola poľnohospodárska a do roku 2002 aj obecný úrad. Marek Blinka vlastní kaštieľ spolu s bratom od leta 2012. “Kaštieľ sme kúpili z dôvodu zaujímavej stavby a krásneho prostredia,” vysvetlil v minulosti. Podľa starostu Bendíka síce obec v minulosti mala možnosť budovu odkúpiť, nemala však na to potrebné finančné prostriedky.
.JPG)
