“Opatrne, hlavne renováciu neuponáhľajte!,” píšu Macronovi svetoví experti k Notre-Dame

Bratislava 27. mája 2019 (HSP/Foto:TASR/AP-Thibault Camus)

Po poškodení strechy a veže Notre Dame, v dôsledku aprílového požiaru, sa architekti začali predbiehať v inovatívnych návrhoch na prestavbu chrámu. Francúzsky prezident Emmanuel Macrona dokonca verejne vyhlásil, že chrám bude opravený už do piatich rokov. Pamiatkari ale upozorňujú, že sa netreba uponáhľať. Informuje portál Lidovky

Koncom apríla 1188 vedcov, architektov a pamiatkarov z celého sveta upozornilo: “Opatrne, hlavne renováciu neuponáhľajte!” Ich petíciu zverejnil denník Le Figaro. Medzi signatármi bol tiež odborník z Česka, historik umenia z Masarykovej univerzity, Ivan Foletti, ktorý vyštudoval dejiny umenia vo švajčiarskom Lausanne.

Odborníci napísali Macronovi, že rekonštrukcia tejto katedrály “je výzvou, ktorá presahuje všetky politické mandáty aj generácie”.

Macrona tiež vyzvali, aby nemenil zákony o pamiatkovej starostlivosti a finálne rozhodnutie o pamiatke prenechal profesionálom. Výzvu podpísal aj Nicolas Milovanovic či Cécile Scailliérez (šéfkurátori Louvru), ale aj množstvo ďalších riaditeľov špičkových múzeí.

Foletti označuje gotickú katedrálu, ktorá vznikala od polovice 12. storočia, za “dôležitú pre francúzsku národnú identitu”, ktorá má význam aj pre ateistov.

K požiaru sa Foletti stavia pragmaticky. “Katedrály horia často, dejiny sú takýchto prípadov plné. Nájdeme mnoho dostavieb – a to aj z 19. storočia,” hovorí vedec. Podľa Folettiho sa pri renovácii ponúkajú dva možné prístupy. Po prvé, ísť cestou obnovy do akoby pôvodného stavu alebo citlivou inováciou.

Súčasné návrhy, ho vyslovene nenadchli. “Rozhodne by to nemalo ísť cestou typu, bazén na streche ‘, ale žijeme v meniacom sa svete, tak prečo sa nezamyslieť nad netradičným, ale citlivým riešením,” myslí si Foletti.

Architektonická firma Ulfa Mejergrena (UMA) totiž prišla s plánom na vytvorenie bazéna v tvare kríža pokrývajúceho celú strešnú oblasť. Na bazén by malo dohliadať 12 apoštolov, ktorých sa podarilo pred ohňom ochrániť, keďže boli kvôli reštaurovaniu z budovy odstránení už skôr. „Katedrála podľa nášho názoru nie je izolovaným ostrovom v mestskej štruktúre; patrí mestu a ľuďom,“ dodala UMA. (viac v článku)

Aký typ renovácie by osobne preferoval presne nevie. “Je to zložitá otázka, pretože oba varianty – návrat do pôvodného stavu aj čiastočné pozmenenie – majú svoje opodstatnenie. Je dôležité zamyslieť sa aj nad ich zmyslom: v prvom prípade sa jedná o pokus o navrátenie času, čo je však nemožné, v tom druhom o prijatí toho, že veci, dokonca aj katedrály, sú pominuteľné a ľudstvo sa s tým musí vyrovnať.”

Osobne by sa asi viac priklonil k druhému variantu, citlivému zásahu, ktorý nenaruší historickú mestskú krajinu Paríža.

Ani všetci podpísaní odborníci sa na presnom postupe nevedia zhodnúť. Ale súhlasia s tým, že by malo dôjsť k hĺbkovej analýze.