Moskva/Peking 21. augusta 2017 (HSP/pravda/Foto:srceen shot pravda)
Ruský vojenský analytik Leonid Ivašov publikoval na portáli pravda informácie o reorgranizácii čínskych pozemných síl
O tejto reforme už hovoril v novembri 2015 čínsky prezident Si Tien Pching, dnes sa táto reforma stala skutočnosťou. V počiatočnom štádiu prišlo k odvolaniu 26 vysokých veliteľov vo všetkých vojenských skupinách pozemných síl Čínskej ľudovej armády. Číňania znížili počet vojakov pozemnej armády o 300 000 mužov, zreorganizovali aj vojenské zoskupenia, namiesto 18 skupín už dnes existuje len 13 skupín pozemných vojsk. Reforma pozemných vojsk bude pokračovať ešte tri roky.
Ruský vojenský analytik Leonid Ivašov publikoval na portáli pravda informácie o reogranizácii čínskych pozemných síl
Podľa Ivašova prichádza k týmto zmenám v čínskej armáde na základe vyostrenia teritorálnych a ekonomických rozporov v Ázíjsko-tichooceánskom regióne. Geopolitická situácia vo svete sa kardinálne mení a to vyvoláva aj zmeny v koncepcii čínskych ozbrojených síl. V minulosti Číňania vždy považovali pozemné sily za základ svojej armády, námorníctvo malo druhotný význam. Dnes sa však situácia mení, pretože hlavným súperom Číny už nie je ZSSR, India či Pakistan, ale hlavným súperom sa stali USA a Japonsko.
To že Číňania stiahli 300 tisíc mužov z pozemnej armády neznamená, že nebudú zvyšovať početné stavy v letectve a námorníctve. Práve naopak. Reforma ozbrojených síl Číny ráta s kvalitatívnym a kvantitatívnym rozmachom práve letectva a námorníctva. Podľa Ivašova uvedených 300 tisíc mužov slúžilo najmä v pracovno-technických divíziách, ktoré pomáhali čínskemu hospodárstvu. Dnes už takáto pomoc nie je nutná, čínska ekonomika sa transformovala a stojí na vlastných nohách.
Podľa Ivašova Čína vráža obrovské peniaze do rozvoja letectva, kozmického programu, námorníctva. Číňania stavajú niekoľko atómových ponoriek vyzbrojených balistickými raketami, chystajú sa postaviť flotilu lietadlových lodí a k tomu sa pripravujú k vstupu na Mesiac. Každý mesiac vypustia niekoľko vojenských družíc. Čínska strategická doktrína ráta s kontrolou strategických komunikácii nielen v Juhočínskom mori, ale aj v Paname, Gibraltare či Sueze. Aby Číňania dokázali tieto svoje strategické predstavy presadiť, potrebujú silné a bojaschopné námorníctvo.
Ivašov sa venoval aj odvolaniam viacerých vysokých dôstojníkov a ich náhradu inými dôstojníkmi čínskych ozbrojených síl. Ivašov sa nevyjadroval k možnosti že by mohlo ísť o politické čistky, uviedol len, že v 21. storočí potrebuje Čína mladých a perspektívnych dôstojníkov, ktorí dokážu riešiť aj úlohy a odolávať psychickému tlaku, ktoré starší dôstojníci už riešiť nedokážu.
Pozornosť Leonid Ivašov venoval aj čínskej Národnej Garde, o ktorej mnohí tvrdili, že nakoniec sa kvôli reformám priblíži viac k policajným jednotkám. Ukazuje sa, že opak je pravdou, Národná Garda získala vyššie právomoci a podľa niektorých odborníkov už svojím štatútom a právomocami pripomína rímsku “Pretoriánsku gardu”.
11.6°C
Piatok 
Pondelok 
12.2°C
Piatok 
.jpg)
.jpg)
