Reflexia Vyšehradskej štvorky (V4) očami občanov týchto krajín

Recenzia publikácie Inštitútu pre verejné otázky (IVO): Oľga Gyárfášová, Grigorij Mesežnikov – V 4 v názoroch verejnosti: skúsenosti a výzvy

23. 09. 2021 | Zo zahraničia | 7 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke zľava český premiér Andrej Babiš, maďarský premiér Viktor Orbán, slovinský premiér Janez Janša, slovenský premiér Eduard Heger a poľský premiér Mateusz Morawiecki

Bratislava 22. septembra 2021 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

▶ ❚❚ ↻

Výskumy verejnej mienky boli realizované v období marec – apríl 2021. Výberové vzorky mali tisíc respondentov v každej krajine, zber dát realizovala agentúra Focus v Českej republike, v Slovenskej republike. V Maďarskej republike a v Poľskej republike to zase bola agentúra IMAS.

Vo februári 2021 uplynulo tridsať rokov od založenia regionálneho zoskupenia postsocialistických krajín v strednej Európe. A práve pri tejto príležitosti Inštitút pre verejné otázky spracoval publikáciu Oľgy Gyárfášovej a Grigorija Mesežnikova – V 4 v názoroch verejnosti: skúsenosti a výzvy s cieľom zmapovať názory občanov krajín Vyšehradskej štvorky na toto regionálne zoskupenie. Táto iniciatíva mala vyplniť bezpečnostno-politické vákuum po zániku Varšavskej zmluvy a zároveň sa mala stať zoskupením krajín, ktoré budú v rámci Európy efektívnejšie presadzovať svoje záujmy. Už v roku 1993 sa pôvodná Vyšehradská trojka (V3) – Maďarsko, Poľsko a Česko – transformovala na Vyšehradskú štvorku, čo bolo vynútené rozdelením Česká a Slovenskej Federatívnej republiky. No a práve v období po roku 1994 nastala v integračnom úsilí krajín Vyšehradskej štvorky diferenciácia. V roku 1999 sa trojica krajín Česko, Maďarsko a Poľsko integrovali do NATO a Slovensko kvôli vnútropolitickým okolnostiam v tejto vlne chýbalo. Po voľbách v roku 1998 sa však vývoj na Slovensku dostal na úroveň ostatných krajín Vyšehradskej štvorky a nakoniec v roku 2004 boli všetky štyri krajiny integrované do Európskej únie spolu.

V priebehu rokov zoskupenie krajín Vyšehradskej štvorky vo viacerých prípadoch postupovalo koordinovane s cieľom zvýšiť svoj vplyv na zásadné rozhodnutia Európskej únie. Jednotným postoj sa napríklad reprezentovali krajiny V4 v roku 2015 pri utečeneckej kríze, kde boli svorne odporcami spoločného riešenia migračnej politiky, rozumej povinných migračných kvót. Na rozdiel od otázky migrácie, keď V4 vystupovala voči Európskej únii ako celok hovoriaci jednotným hlasom, pri výhradách Bruselu voči Maďarsku a Poľsku pri problémoch ich vnútropolitického vývoja, predovšetkým v oblasti právneho štátu, nezávislosti médií a vývoja občianskej spoločnosti, už V4 spoločne nevystupovala. Vyšehradská štvorka sa si zakladá najmä na spolupráci v rovine politickej, záujmy jednotlivých krajín V4 však nie sú identické, preto dohoda nie je vždy stopercentná a občas sa stáva, že nad spoločným postupom zvíťazí národný egoizmu, respektíve, presadzovanie národno-štátnych záujmov nad koordináciou spoločných politík v rámci Európskej únie.

Závery výskumu Inštitútu pre verejné otázky nakoniec rezultovali do nasledujúcich výsledkov. Najvyššie povedomie verejnosti o Vyšehradskej štvorke a vyšehradskej spolupráci je v Maďarskej republike, kde atakuje hranicu 70 % a, naopak, najnižšie povedomie v občianskej spoločnosti o V4 je v Poľskej republike, kde dosahuje sotva 49 %. V Slovenskej republike má povedomie o existencii V4 65 % občanov a v Českej republike 52 %, čo sa blíži k hodnotám Poľska. Zaujímavé je, že povedomie o existencii a funkčnosti Vyšehradského zoskupenia rastie, najmarkantnejšie sa to prejavilo v Maďarsku, kde od roku 2015 vzrástlo z 26 % na 69 %, čo je 2,5 násobok. Nepochybne leví podiel na tom má maďarský premiér Viktor Orbán.

Za najzásadnejší prínos Vyšehradskej štvorky pokladajú občania tohto regionálneho zoskupenia ekonomickú a obchodnú spoluprácu. Na druhom mieste je to rozvoj turizmu, ďalej spoluprácu v oblasti bezpečnosti a medzi Maďarskom a Slovenskom je to predovšetkým rozvoj cezhraničnej infraštruktúry.

Isté disproporcie medzi krajinami V 4 možno nájsť vo vnímaní pozitív či negatív členstva v Európskej únii. Kým v Poľsku vníma členstvo v Európskej únii pozitívne 68 % ľudí, v euroskeptickom Česku je to len 41 %. Veľmi podobný pozitívny vzťah k Európskej únii zaznamenal výskum medzi občanmi Slovenska 57 % a Maďarska 59 %. Z kontextu V4 vyčnieva len Česko, kde Európsku úniu vníma výrazne negatívne až 30 % respondentov.

Isté špecifiká medzi občanmi krajín V4 má aj vnímanie členstva v NATO. Jednoznačne najpozitívnejšie vníma túto skutočnosť Poľsko, až 73 % občanov, na opačnej škále je Slovensko, kde členstvo vníma pozitívne len 38 % občanov. V Českej republike členstvo v NATO podporuje tesne nadpolovičná väčšina občanov – 52 %, naopak, v Maďarsku sa hodnoty podpory 69 % približujú tým poľským.

Výskum skúmal aj sociálny kapitál, teda akúsi spriaznenosť medzi krajinami V4 a podľa očakávania najväčšiu blízkosť a sympatie prejavujú voči sebe občania Slovenska a Česka a, naopak, najväčšie napätie je podľa očakávaní medzi Maďarmi a Slovákmi.

Krajiny V4 vykazujú značné disproporcie aj v postoji k USA. Je logické, že tieto výsledky významne korelujú s hodnotami dôvery k NATO. Preto podľa očakávaní najpriaznivejšou z krajín V 4 je v tomto ohľade Poľsko, kde USA dôveruje až 51 % respondentov. Naopak, najmenej je to na Slovensku – len 19% . Na druhej strane najväčšia nedôvera z krajín V4 voči Rusku je v Poľsku a, naopak, najväčšia dôvera voči Rusku je na Slovensku.

Dôležitou súčasťou výskumu bolo zisťovanie intenzity vzájomných kontaktov – turistických a kultúrnych – medzi obyvateľmi jednotlivých krajín Vyšehradskej skupiny. Najintenzívnejšie sú – neprekvapujúco – vzťahy medzi Českom a Slovenskom – až 9 z 10 Slovákov navštívilo Českú republiku za účelom turizmu a až 82% Čechov navštívilo Slovensko. Druhá najintenzívnejšia je slovensko-maďarská interakcia (75%). Pritom z príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku navštívilo Maďarsko až 86%. Na druhej strane najslabšou intenzitou vzájomných kontaktov sú charakterizované maďarsko-poľské vzťahy: 43% Maďarov navštívilo Poľsko a 41% Poliakov bolo v Maďarsku. Poľsko je menej častou destináciou pre obyvateľov ostatných krajín V4 a platí to aj pre návštevy Poliakov v iných krajinách V4.

Zaujímavou témou výskumu bol aj výskum dôvery občanov jednotlivých krajín Vyšehradskej štvorky voči svojim lídrom v čase koronakrízy. Z krajín vyšehradského zoskupenia najlepšie obstál maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý si počas celého obdobia zachoval väčšinovú dôveru, ktorá nikdy neklesla pod 51 %. Relatívne dobre obstál aj český premiér Andrej Babiš so 41-percentnou dôverou, a ako tak aj poľský premiér Mateusz Morawiecki s 37-percentnou dôverou. Naopak, podľa očakávaní katastrofálne prepadol slovenský premiér Igor Matovič s mizivou 28-percentnou dôverou.

Výskum IVO ukázal, že aj po viac ako tridsiatich rokoch ako regionálne politické zoskupenie má Vyšehradská štvorka svoje opodstatnenie. Aj keď štáty, ktoré ho tvoria, majú v značnej miere podobnú históriu a sú si kultúrne blízke, je možné vnímať aj viacero disproporcií. Miera dôvery v Európsku úniu je značne odlišná v silne eurooptimistickom Poľsku a, naopak, vo veľmi euroskeptickom Česku.

Značne rozdiely sú aj vo vnímaní NATO a USA, kde Poľsko je krajinou s najväčšími sympatiami k danej veľmoci, respektíve k vojensko-politickému zoskupeniu a, naopak, Slovensko je na presne opačnom pole. Zároveň sa tieto postoje priamo prejavujú aj vo vzťahu k Rusku, keď slovenskí občania sú najviac najrusofilnejší a, naopak, Poliaci sú najrusofóbnejší.

Vyšehradská štvorka vznikla v čase vojensko-politického vákua a v priebehu tridsiatich rokov menila svoje akcenty. Dnes je vnímaná predovšetkým ako regionálne zoskupenie krajín, ktorých primárnym cieľom je efektívnejšie presadzovať svoje záujmy predovšetkým voči európskym veľmociam. Niekedy je naozaj postup týchto krajín koordinovaný, napríklad ako v roku 2015, keď krajiny zaujali jednoznačný postoj v riešení migračnej krízy a zásadne odmietli kvóty na redistribúciu migrantov, neskôr sa však ukázalo, že pri kritike porušovania justičných a mediálnych slobôd už Vyšehradská štvorka nehovorí rovnakým hlasom.

Vyšehradská štvorka úspešne prežila tridsať rokov a ukazuje sa, že aj naďalej má význam. Hľadanie spoločných záujmov a ich presadzovanie je základným dôvodom pre existenciou takýchto zoskupení. Výskumný tím okrem takýchto makropohľadov išiel vo svojej analýze aj na mikroúroveň. V nej sa mu podarilo dokázať, že povedomie a identifikácia obyvateľov krajín Vyšehradskej štvorky s týmto regionálnym združením je síce v jednotlivých krajinách rôznej intenzity, ale zjavne existuje. To znamená, že spolupráca krajín má svoj zmysel a je vysoká miera pravdepodobnosti, že pretrvá aj v nasledujúcom období.

Roman Michelko

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Rusko dosiahne ciele tzv. špeciálnej vojenskej operácie – ako ruské úrady označujú vojnu proti Ukrajine – a „dovedie ju do logického konca.“