Bratislava 22. septembra 2021 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Jaroslav Novák)
Recenzia publikácie Inštitútu pre verejné otázky (IVO): Oľga Gyárfášová, Grigorij Mesežnikov – V 4 v názoroch verejnosti: skúsenosti a výzvy
Výskumy verejnej mienky boli realizované v období marec – apríl 2021. Výberové vzorky mali tisíc respondentov v každej krajine, zber dát realizovala agentúra Focus v Českej republike, v Slovenskej republike. V Maďarskej republike a v Poľskej republike to zase bola agentúra IMAS.
V priebehu rokov zoskupenie krajín Vyšehradskej štvorky vo viacerých prípadoch postupovalo koordinovane s cieľom zvýšiť svoj vplyv na zásadné rozhodnutia Európskej únie. Jednotným postoj sa napríklad reprezentovali krajiny V4 v roku 2015 pri utečeneckej kríze, kde boli svorne odporcami spoločného riešenia migračnej politiky, rozumej povinných migračných kvót. Na rozdiel od otázky migrácie, keď V4 vystupovala voči Európskej únii ako celok hovoriaci jednotným hlasom, pri výhradách Bruselu voči Maďarsku a Poľsku pri problémoch ich vnútropolitického vývoja, predovšetkým v oblasti právneho štátu, nezávislosti médií a vývoja občianskej spoločnosti, už V4 spoločne nevystupovala. Vyšehradská štvorka sa si zakladá najmä na spolupráci v rovine politickej, záujmy jednotlivých krajín V4 však nie sú identické, preto dohoda nie je vždy stopercentná a občas sa stáva, že nad spoločným postupom zvíťazí národný egoizmu, respektíve, presadzovanie národno-štátnych záujmov nad koordináciou spoločných politík v rámci Európskej únie.
Isté disproporcie medzi krajinami V 4 možno nájsť vo vnímaní pozitív či negatív členstva v Európskej únii. Kým v Poľsku vníma členstvo v Európskej únii pozitívne 68 % ľudí, v euroskeptickom Česku je to len 41 %. Veľmi podobný pozitívny vzťah k Európskej únii zaznamenal výskum medzi občanmi Slovenska 57 % a Maďarska 59 %. Z kontextu V4 vyčnieva len Česko, kde Európsku úniu vníma výrazne negatívne až 30 % respondentov.
Isté špecifiká medzi občanmi krajín V4 má aj vnímanie členstva v NATO. Jednoznačne najpozitívnejšie vníma túto skutočnosť Poľsko, až 73 % občanov, na opačnej škále je Slovensko, kde členstvo vníma pozitívne len 38 % občanov. V Českej republike členstvo v NATO podporuje tesne nadpolovičná väčšina občanov – 52 %, naopak, v Maďarsku sa hodnoty podpory 69 % približujú tým poľským.
Dôležitou súčasťou výskumu bolo zisťovanie intenzity vzájomných kontaktov – turistických a kultúrnych – medzi obyvateľmi jednotlivých krajín Vyšehradskej skupiny. Najintenzívnejšie sú – neprekvapujúco – vzťahy medzi Českom a Slovenskom – až 9 z 10 Slovákov navštívilo Českú republiku za účelom turizmu a až 82% Čechov navštívilo Slovensko. Druhá najintenzívnejšia je slovensko-maďarská interakcia (75%). Pritom z príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku navštívilo Maďarsko až 86%. Na druhej strane najslabšou intenzitou vzájomných kontaktov sú charakterizované maďarsko-poľské vzťahy: 43% Maďarov navštívilo Poľsko a 41% Poliakov bolo v Maďarsku. Poľsko je menej častou destináciou pre obyvateľov ostatných krajín V4 a platí to aj pre návštevy Poliakov v iných krajinách V4.
Výskum IVO ukázal, že aj po viac ako tridsiatich rokoch ako regionálne politické zoskupenie má Vyšehradská štvorka svoje opodstatnenie. Aj keď štáty, ktoré ho tvoria, majú v značnej miere podobnú históriu a sú si kultúrne blízke, je možné vnímať aj viacero disproporcií. Miera dôvery v Európsku úniu je značne odlišná v silne eurooptimistickom Poľsku a, naopak, vo veľmi euroskeptickom Česku.
Vyšehradská štvorka vznikla v čase vojensko-politického vákua a v priebehu tridsiatich rokov menila svoje akcenty. Dnes je vnímaná predovšetkým ako regionálne zoskupenie krajín, ktorých primárnym cieľom je efektívnejšie presadzovať svoje záujmy predovšetkým voči európskym veľmociam. Niekedy je naozaj postup týchto krajín koordinovaný, napríklad ako v roku 2015, keď krajiny zaujali jednoznačný postoj v riešení migračnej krízy a zásadne odmietli kvóty na redistribúciu migrantov, neskôr sa však ukázalo, že pri kritike porušovania justičných a mediálnych slobôd už Vyšehradská štvorka nehovorí rovnakým hlasom.
Roman Michelko