Šéfredaktorka amerického portálu Responsible Statecraft (Zodpovedný štátnik) a hlavná poradkyňa Quincy Institute Kelley Beaucar Vlahos sumarizúc výsledky roku 2023 zostavila zoznam najväčších politických lúzrov a porazených v zahraničnej politike a vo svetových konfliktoch. Je zrejmé, že túto „hitparádu“ vedie Ukrajina.

Tento rok sa v zahraničnej politike niesol v znamení krvavých konfliktov, humanitárnych katastrof a smútku, ako aj politických zlyhaní a prešľapov. Pri pohľade do roku 2024 sa pozrime na najvýraznejšie z nich.

Hlavní porazení v najväčších geopolitických konfliktoch

Ukrajina

Statočnosť a vytrvalosť ukrajinského ľudu a jeho ozbrojených síl boli opakovane vyzdvihované. Ale neúspech jej protiofenzívy na jar a v lete 2023 viedol sčasti k strate dôvery, že krajina môže niekedy dúfať vo vyhnanie Rusov zo všetkých svojich území. To samozrejme nebolo cieľom len prezidenta Volodymyra Zelenského, ale aj jeho západných podporovateľov. Mnohí z týchto spojencov, vrátane mainstreamovej tlače, teraz naznačujú, že Ukrajina bude musieť nielen nájsť spôsob, ako ukončiť vojnu diplomatickou cestou, čo kritici vrátane prispievateľov nášho portálu a v Quincyho inštitúte hovorili po celý čas, ale možno bude musieť pristúpiť na územné kompromisy.

Cieľ ukrajinského členstva v NATO sa teraz javí ako vzdialený sen a od konca roka sa prílev zbraní a peňazí z Washingtonu a západných hlavných miest nesmierne spomalil. Zelenskyj, ktorý je teraz označovaný za čoraz izolovanejšieho a nerealistickejšieho vodcu, akoby upadol do nemilosti. Nanešťastie pre neho to nie je prvý prípad v dejinách zahraničnej politiky USA, keď Washington obrátil svoju priazeň inde, a to na veľkú škodu svojich bývalých vazalov.

Izrael a palestínsky ľud

Izraelská vláda, zaslepená brutálnym útokom Hamasu, pri ktorom 7. októbra zahynulo 1 200 Izraelčanov a 240 rukojemníkov bolo odvlečených, podnikla v pásme Gazy takú silnú odvetu, že premrhala veľkú časť dobrej vôle a sympatií zvyšku sveta. Izraelčanov premáha smútok a hnev, ale pochybujú, že ich vláda má po vojne plán pre Gazu. Zároveň pevne veria (aspoň podľa prieskumov verejnej mienky), že Netanjahuov režim dokáže Hamas zničiť a že utrpenie palestínskych civilistov by sa nemalo brať do úvahy.

Medzitým počet mŕtvych Palestínčanov v Gaze k tomuto týždňu výrazne prekročil 21 000. Izrael tvrdí, že zabil 7 000 bojovníkov Hamasu, ale podľa New York Times nevysvetľuje, ako k tomuto číslu dospel. To vytvorilo situáciu, v ktorej sa Izrael (a jeho podporovatelia z USA) dostávajú do čoraz väčšej izolácie, či už v OSN alebo vo verejnej mienke na celom svete. Okrem toho Palestínčania v Gaze trpia katastrofálnym hladom a nedostatkom zdravotnej starostlivosti (na severe Gazy údajne už nie sú žiadne funkčné nemocnice). Takmer 90 % obyvateľov bolo vysídlených v dôsledku izraelského vojenského bombardovania a traumatizované obyvateľstvo sužujú infekčné choroby.

Joe Biden

Tento rok sa americký prezident ocitol zahnaný do kúta hneď na dvoch hlavných frontoch. Na Ukrajine už jeho administratíva žne dôsledky svojej čiernobielej rétoriky o boji za slobodu. Biden pohrozil celosvetovými dôsledkami, ak Amerika odmietne podporovať Zelenského „tak dlho, ako to bude potrebné“. Čoraz častejšie sa ozývajú výzvy na začatie serióznych diplomatických rozhovorov s vládou, ktorú Washington nedávno prirovnal k Hitlerovej. Medzitým sa Kongres bráni poskytnúť Ukrajine ďalšie miliardy v zbraniach a hotovosti, ktoré potrebuje na prežitie.

Bidenov tím sa zdá byť nerozhodný a zraniteľný, keďže sa blíži termín volieb, ktoré budú preňho podľa očakávania kruté. Situáciu len zhoršila úplná neschopnosť administratívy obmedziť vojenské excesy izraelskej vlády v Gaze a na Západnom brehu Jordánu. Bidenova administratíva síce údajne dala Benjaminovi Netanjahuovi „jasne najavo“, že USA chcú chrániť civilistov, ale na príkaz Izraelčanov urobila všetko pre to, aby čo najviac oslabila rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN o prímerí, a dokonca ani rezolúcia o zavedení humanitárnych „páuz“ nebola do dnešného dňa uvedená do platnosti.

Biden tiež podporil dodanie všetkých zbraní, o ktoré Izraelčania požiadali, pričom „hlúpe bomby“ (nenavádzané na cieľ) americkej výroby sú dnes zodpovedné za množstvo mŕtvych a ničenie majetku v pásme Gazy. Nielenže sa na Washington hľadí ako na krajinu, ktorá nemá na Izraelčanov žiadny vplyv (napriek obrovským sumám peňazí a zbraní, ktoré tam každoročne posiela), ale vyzerá to dvojzmyselne, keď veľkohubo prednáša vyhlásenia o dodržiavaní „poriadku založeného na pravidlách“.

Porazení, ktorých sme mohli prehliadnuť…

Arménsky národ

Azerbajdžan v októbri vytlačil zo sporného územia Náhorného Karabachu každého jedného Arména – približne 100 000 ľudí. Začiatkom tohto roka sa Azerbajdžan a Arménsko zaviazali, že po desaťročiach konfliktu budú pracovať na dosiahnutí mieru. Nádeje však klesli, keď Azerbajdžan pokračoval v drvivej blokáde tovaru a humanitárnej pomoci pre Arménov v regióne. Azerbajdžanská vojenská operácia, ktorá sa začala v septembri, viedla ku konečnému obsadeniu sporného územia a vyhnaniu Arménov v priebehu niekoľkých dní do Arménska.

Obete afrického prevratu a občianskej vojny

V západnej Afrike pokračovala vlna štátnych prevratov, pričom tento rok sa uskutočnili ďalšie dva v Nigeri a Gabone. V Nigeri armáda v júli zvrhla prezidenta Mohameda Bazouma a jeho aj s rodinou umiestnila do suterénu paláca, kde zostávajú dodnes. Podľa slov Alexa Thurstona, hosťujúceho pracovníka Quincyho inštitútu, sa Niger po Burkino Fase a Mali stal ďalším „epicentrom masového násilia a vysídľovania v regióne a jednou z najhorších humanitárnych katastrof na svete“. V Gabone sa v auguste chopila moci armáda, ktorá zosadila prezidenta Aliho Bonga po tom, ako práve vyhral opätovné voľby.

Medzitým v apríli vypukla v Sudáne krvavá občianska vojna, ktorá sa čoskoro stala zástupným bojom, do ktorého boli zapojené regionálne záujmy, pričom sa Sudánci, samozrejme, ocitli v krížovej paľbe. Konflikt sa týka generála Abdela Fattaha al-Burhana (ktorý sám viedol prevrat), stojaceho proti svojmu zástupcovi a veliteľovi síl rýchleho nasadenia, generálovi Mohamedovi Hamdanovi Dagolovi, známemu ako Hemedti. Do júna si boje v hlavnom meste Chartúm vyžiadali desiatky mŕtvych, obrovské materiálne škody a exodus približne 100 000 ľudí do zahraničia. Boje nielen pokračujú, ale sa aj rozširujú, ohrozujú milióny civilistov a celú krajinu uvrhli do humanitárnej katastrofy. Zdá sa, že USA už nemajú z diplomatického hľadiska čo ponúknuť.

Švédsko

Tento severoeurópsky štát chce vstúpiť do NATO. Ale to, čo sa zdalo byť úplne samozrejmé, keďže jeho vstup bol spojený s regionálnou bezpečnosťou a jednotou Západu po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022, sa stalo obeťou medzištátnej politiky a vzájomného obviňovania. Hoci sa od momentu písania tohto článku zdá, že Švédsko je o krok bližšie k tomu, aby sa pripojilo k Fínsku ako nový člen aliancie, Turecko naďalej využíva svoj vplyv ako člen NATO, aby získalo stíhačky F-16 od USA a prinútilo Švédsko zmeniť svoje protiteroristické zákony. Maďarsko tiež neponáhľa so svojím hlasovaním a obvinilo Švédsko z toho, že hovorí „očividné lži“ o stave maďarskej demokracie.

Americkí daňoví poplatníci

Pred odchodom Kongresu na prázdniny schválil tento 886 miliárd dolárov na výdavky na obranu ako súčasť zákona o národnej obrane na rok 2023 (NDAA). Tieto finančné prostriedky sú najvyššie od druhej svetovej vojny a, ako upozorňuje William Hartung z Quincyho inštitútu, väčšinou smerujú na „nákladné, nefunkčné zbraňové systémy, ktoré nie sú vhodné na riešenie súčasných výziev“.

Okrem zvýšenia platov personálu predstavuje 3-percentné zvýšenie výdavkov oproti minulému roku prínos pre obranný priemysel (ktorý bol tento rok v dôležitej reportáži „60 minút“ obvinený z okrádania daňových poplatníkov) a členov Kongresu, ktorí ich milujú. Ako už náš portál mnohokrát informoval, rozpočet na obranu neodráža rozumnú vojenskú stratégiu, ba dokonca ani národný záujem, ale zoznam želaní dodávateľov a politikov, ktorí profitujú z financovania drahých programov, ktoré v niektorých prípadoch, ako napríklad lietadlá Osprey, vystavujú amerických vojakov reálnemu nebezpečenstvu. Aby toho nebolo málo, Pentagón stále nedokázal prejsť auditom.

A ešte títo ľudia…

Jake Sullivan

Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť napísal článok pre Foreign Affairs s názvom „Zdroje americkej moci“, ktorý má 7 000 slov a snaží sa čo najlepšie vystihnúť, ako Bidenova administratíva rieši súčasné geopolitické udalosti. Bohužiaľ, podobne ako väčšina prístupov Bieleho domu k zahraničnej politike za posledné tri roky, ani tento článok nebol v súlade so skutočnosťou.

Sullivan uznal „večné výzvy“ na Blízkom východe a uviedol, že „región je pokojnejší, než bol po desaťročia“ a že „(sme) deeskalovali napätie v Gaze a obnovili priamu diplomaciu medzi stranami“. Článok bol odoslaný do tlače 2. októbra, päť dní pred útokmi Hamasu na Izrael. „Od nikoho nemožno očakávať, že bude predvídať budúcnosť, ale esej ponúka vzácny pohľad na to, ako Spojené štáty nesprávne pochopili výbušnú situáciu na Blízkom východe,“ napísal denník New York Times, ktorý upozornil, že komentáre o tomto lapsuse boli neskôr z online vydania Foreign Affairs odstránené. Sullivan však celú jeseň zverejňoval komentáre v rovnakom zmysle.

Americkí generáli

Tento rok boli penzionovaní generáli a admiráli, ktorí sa rozplývali nad ukrajinskou protiofenzívou a zlyhaniami ruskej armády, nútení si kúsnuť do jazyka. Osobitnú pozornosť by si zaslúžili všetci títo štvorhviezdičkoví ex-generáli (Petraeus, Stavridis, Keene, McCaffrey, Hodges atď.), ktorí sa neprestajne striedajú v hlavných médiách a poskytujú chybné strategické hodnotenia, ktoré sa nikdy nekorigujú. Len sa vždy opäť objavia v ďalšom konflikte.

Malcolm Nance

Bývalý šifrant amerického námorníctva a neskôr jeden z najhlasnejších proukrajinských komentátorov vo všetkých televíznych a sociálnych médiách Malcolm Nance opustil v roku 2022 televíziu MSNBC, aby pomáhal pri výcviku Medzinárodnej dobrovoľníckej légie na Ukrajine. V početných videách a tweetoch, ktoré zachytili priaznivci Kyjeva, sa všemožne chválil svojou misiou (a spravidla sa ukazoval v uniforme, so zbraňami v rukách a údajne podával správy z vojnovej zóny).

Potom, akoby z ničoho nič, prišlo odhalenie The New York Times: ukázalo sa, že Nance „uviazol v malicherných hádkach outsiderov, ktoré len podkopávali vojenské úsilie Ukrajiny“. Odišiel z krajiny a odvtedy uverejňuje komentáre na webovej stránke Substack, ktorá je určená len pre predplatiteľov. Najnovšie sa zameral na vojnu v pásme Gazy. V októbri uskutočnil týždňovú návštevu štátov Perzského zálivu a sieť zahltila séria jeho príspevkov v štýle: „Spýtajte sa sami seba, ste naozaj za Palestínu, alebo len nenávidíte Židov?“. Kritikom Izraela, podobne ako svojho času kritikom Ukrajiny, opakovane vyčíta „krátkozrakosť, ignoranciu a latentný antisemitizmus“.