Praha 17. januára 2017 (HSP/Foto:YouTube)

Multikulturalizmus bol pre Švédsko veľmi dobrý, krajina bola drsná a nudná, bolo to ako korenie. Avšak ak jedlo presolíte, tak tá soľ v tom jedle nie je dobrá, hovorí česká spisovateľka a novinárka žijúca vo Švédsku, Kateřina Janouchová

Švédsko oddávna patrilo k exemplárnym krajinám. Pôsobilo ako štát s vysokou úrovňou sociálnej politiky a rovnosti ľudí. Ako však tvrdí česká spisovateľka a novinárka aktuálne žijúca vo Švédsku, Kateřina Janouchová, krajina v súčasnosti stratila postavenie jedného zo štátov, ktoré mali byť vzorom pre celý svet.

“Donedávna sa toto postavenie zhoršilo. Posledných 5 rokov sa to začalo nakláňať a asi pred rokom, keď bola táto migračná kríza, prišiel veľký nával ľudí, na ktorý Švédsko nebolo pripravené. Švédsko malo vždy spočiatku veľké ambície a chcelo pomôcť každému, kto uteká pred vojnou. Avšak týchto ľudí bolo veľa a krajina jednoducho nebola pripravená zaviesť do praxe švédsky systém, aby sa všetci ľudia mali rovnako dobre. Tento systém, ktorý je základom krajiny, preto stroskotal,” začala rozhovor Janouchová.

Ako tvrdí česká spisovateľka, na vine sú politici, ktorí spravili zlé rozhodnutie, na ktoré neboli pripravení. Vysvitli tak nové otázky, na ktoré Švédsko nebolo pripravené a nedokázalo ich riešiť. Ako príklad uvádza kriminalitu a fakt, že väčšina z imigrantov sú nelegálni imigranti bez dokladov, ktorí sa navyše vydávajú za deti, teda tvrdia, že ich vek je menej ako 18 rokov. Potom sa k nim musí Švédsko správať ako k deťom, čiže ich musia umiestňovať do zariadení so skutočnými deťmi. Ide o obyčajnú vypočítavosť ilegálnych migrantov.

“Ako je ale možné, že sa títo ilegálni prisťahovalci vo veku 20-30 rokov môžu vydávať za deti?”, pýta sa moderátor. “To je však ten problém, kvôli ktorému sa celý svet pozerá na Švédsko s pohoršením. Ide o obrovskú nezodpovednosť voči skutočným deťom, ktoré túto pomoc štátu naozaj potrebujú,” odpovedá mu Janouchová. To vedie k tomu, že deti sú obťažované a dokonca aj znásilňované týmito ilegálnymi prisťahovalcami, ktorých krajina údajne prevzala až 30.000.

Podľa Janouchovej je hlavným problémom integrácie fakt, že utečencov je obrovská masa. Tí potom nemajú snahu sa integrovať medzi pôvodných obyvateľov Švédska. Obrovská masa prisťahovalcov potom celkovo mení švédsku kultúru, na čo podľa nej nie je nikto pripravený.

Migranti vyhľadávajú Švédsko, pretože pašeráci im ho prezentujú ako krajinu, kde o nich bude postarané. “Toto je však falošný obraz. Švédsko finančne nedokáže uživiť neobmedzený počet migrantov a prostriedky sa taktiež jedného dňa minú. To jednoducho znamená, že migrantom nemôžu platiť toľko, koľko im bolo sľúbené. Taktiež je pravdou, že nie je ľahké dostať politický azyl – žiadateľ musí dokázať, prečo a z akých dôvodov o nich žiada a tieto dôvody musia byť opodstatnené. Mnoho mladých imigrantov je preto sklamaných,” hovorí Janouchová.

Ak však utečenec bude úspešný v dokazovaní a nakoniec dostane politický azyl, má právo do krajiny zavolať celú svoju rodinu. Preto rodiny vysielajú jedno zo svojich detí do krajiny, zaplatia za to nemalé peniaze pašerákom. Ide o takzvané kotvy, ako povedala Janouchová. Tu však prichádza sklamanie, pretože Švédsko jednoducho nemá neobmedzené kapacity.

“Mám známych v policajnom zbore a pravdou je, že švédski policajti končia, nemajú už viac silu. Navyše majú zlé platy, ktoré im nestoja za to ohrozenie. Utečenci totiž po nich hádžu kamene a krajina ich nechráni. Miganti dokonca hádžu kamene aj na hasičov, záchranárov. Takzvané no-go zóny sú realitou a ovládajú ich kriminálne gangy. Ide hlavne o mladých utečencov, ktorí podpaľujú autá a konajú iné výtržnosti. Ide o akúsi paralelnú spoločnosť,” opísala situáciu v krajine Janouchová.

Na otázku moderátora, čo s tým chce krajina spraviť, Janouchová povedala: “O tom sa aktívne hovorí, ale nikto nevie, ako sa tento stav bude kontrolovať. Čím ďalej tým hlasnejšia je kritika politikov, že sa boja, sú slabí a nemajú silu bojovať. Dokonca sa boja aj ľudia a majú zlý pocit. Je veľa Švédov, ktorí sú veľmi znepokojení týmto vývojom.”

Na počiatku krízy bolo Švédsko bolo pohoršené krajinami Vyšehradskej štvorky. Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko totiž kategoricky odmietali prijať migrantov. Švédi otvorene a hlasno kritizovali hranice, maďarského premiéra Orbána nazývali fašistom a ostatné vlády krajín V4 nazývali krutými a rasistickými.

“Švédi boli veľmi proti. Švédsko totiž očakávalo, že ak príjmu toľko utečencov, EÚ bude solidárna, ale ukázalo sa, že ostatné krajiny toto nechcú. Čiže Švédsko a Nemecko boli osamotené, čo bolo problémom, pretože Švédi chceli ukázať, akí sú dobrí ľudia, pretože k sebe berú všetkých utečencov. Ale s odstupom času sa ukázalo, že švédska politika nie je dobrá ani pre krajinu ani pre utečencov, pretože im nedokážu poskytnúť životné podmienky, ktoré by chceli. A to je veľmi nezodpovedné. Teraz sa ľudia pozerajú na východnú Európu a hovoria si, že možno to nebolo tak zlé, že nikoho nevzali,” povedala Janouchová.

Vo Švédsku sa budú v septembri 2018 konať parlamentné voľby. Avšak už v tomto roku 2017 začínajú kongresy politických strán, napríklad sociálnych demokratov, ktorí sú aktuálne vo vláde, kde ukážu svoje vládny programy. Bude preto zaujímave sledovať vývoj, či sa mentalita švédskych politikov po tomto negatívnom vývoji zmenila alebo sa k moci dostanú úplne iné politické hnutia, ktoré boli proti prijímaniu obrovského počtu migrantov už zo začiatku.

Celý rozhovor s Kateřinou Janouchovou si pozrite vo videu tu: