Môj profil 
Predplatné
Slovensko 14. júna 2015 (HSP/Foto: Mária Čapáková)
Skoré rána majú svoje čaro. Sú čisté, svieže, plné vtáčieho spevu, len občas vzduch prinesie ozvenu prechádzajúceho vlaku. A ranná rosa v tráve vytvára neopakovateľné obrazce. Také skoré, pokojné ráno dáva celému dňu zvláštnu atmosféru. Vždy mám z dňa viac, keď vstanem skôr. Patrím k tým „ranním ptáčatám“, čo ďalej doskáču. Možno to nejako súvisí. Mám však tú výhodu, že budiť sa skoro ráno je pre mňa prirodzené.
Aj venčiť psa skoro ráno je príjemné. Prechádzať sa po vonku a vychutnávať si atmosféru prebúdzania sveta. Alebo ísť si zabehať, po krátkom uvážení, či to dám na lačno alebo zahryznem aspoň do jablka. Prípadne len pootvárať okná a dovoliť ránu aby vstúpilo do môjho príbytku.
Ráno, keď začína nový deň, dostávame nové šance. Nasať svieži vzduch včasného rána pridá k tomu energiu a zlepší „pohľad“ na svet. Včera som niečo nestihla? Mám na to znovu dnešok. Zdalo sa mi včera niečo ťažké, neriešiteľné? Nie nadarmo sa hovorí – ráno je múdrejšie večera. Už veľakrát som ráno objavila riešenia, ktoré mi deň pred tým boli skryté. Dokonca aj v Biblii je napísané, že tomu, kto zrána hľadá múdrosť, netreba sa namáhať, bo nájde ju sedieť pri svojich dverách…
A ranný východ slnka? Pri vode alebo v horách, v prírode…aj v meste má svoje čaro. Ohnivá guľa, ktorá sa odrazu vynorí z oblohy na oblohe. Nenapísala som to zle, ono to presne tak je. Koľkokrát cestou do práce som to sledovala na oblohe nad Bratislavou a hovorila si – raz ráno si privstanem a pôjdem si to odfotiť. Tak som práve teraz zistila, že sama sebe niečo dlhujem…
Píšem o pekných ránách, ale iste sú aj daždivé, chladné, sychravé, ponorené do hmly, cez zimu mrazivé a snehové…každé z nich má atmosféru, ktorá sa dá vychutnať. Ak to dokážeme, trošku sa odosobniť od nepriazne počasia a hľadať niečo úplne iné…čo v sebe skrýva kvapka dažďa…aký jedinečný obraz namaľoval na okne mráz. Ako deti sme sa na to tešili. Práve tie maľby na skle s podpisom „mráz“ nás fascinovali a hľadali sme, na čo sa to podobá…
A od detstva mi to zostalo, presne ako to robieval otec – ráno otvoriť okno a zvedavo pozrieť, čo hovorí ráno, aký bude deň? Aj otec bol ranné vtáča, vstával ešte skôr ako skoro. Vychutnával čas… a večer nás zas skoro naháňal do postele, dúfajúc, že si osvojíme jeho zvyky. Nie všetko sa dá nadiktovať, ale ja som si z toho niečo zobrala.
Od otca som sa naučila, že vyštartovať na túru do hôr je treba skoro ráno. Koľko takých rán bolo! Nezabudnem, ako sme chystali ruksaky, jedlo, varili čaj a poďho na vlak! A potom sme v tichu lesa začali stúpať. Otec nám prízvukoval, že ak budeme ticho, môžeme vidieť srnky. Pamätám si, že aj dych som zadržiavala…a to som bola veru ešte dosť malá. Ale to, čo tieto ranné túry vo mne zanechali, ostalo niekde hlboko vryté, s poznámkou „nezabudnuteľné“.
Doprajeme si v dnešnej uponáhľanej dobe takéto skoré štarty do dňa plného dobrodružstiev? Život sa presunul skôr do iného „časového pásma“. Spať chodíme neskoro a ranné vstávanie je trápením. Nevieme dať zbohom únave a necháme sa ňou ovplyvniť až po rozhodovanie o tom, či umyjem riad dnes večer, alebo to nechám na ráno? Niekde v podvedomí tušíme, kde sa skrýva úspech…ibaže nevieme, kde je hranica dňa a noci…
Niektoré deti to v sebe majú automaticky zakódované. Budia sa skoro ráno, aby im niečo z dňa neušlo… Poznám príbeh, ráno, keď by sa ešte krásne dalo spať: „…maminka, ja chcem ísť do kuchyne.“ „Ale ja chcem ešte trošku ležkať…“ – odpovedá maminka. A ten nevinný hlások na to: „Aj ty chceš ísť do kuchyne…“ Kto si tipne, ako to dopadlo?
Po mnohých šialených výzvach, ktoré kolujú internetom je tu jedna…šialená. Privstaneš si raz ráno, aby si videl, ako sa svet zobúdza? Skôr ako sa objavia slnečné lúče? Skôr, ako vtáci spustia ranné spevy? Privstaneš si a nazrieš zvedavo za dvere, či tam sedí… múdrosť?
Mária Čapáková
Ak si chcete prečítať všetky články autorky, vložte do vyhľadávania jej meno.
.jpg)
