Môj profil 
Predplatné
Kodaň 2. januára 2019 (HSP/Foto: AP- Jae C. Hong)
V roku 2018 štúdia dánskeho ministerstva životného prostredia a potravín prekvapila vedeckú komunitu so zisteniami, že plastové tašky môžu byť materiálom vyhovujúcejším životnému prostrediu v porovnaní s bavlnenými či dokonca aj papierovými
Je iste známe, že plast sa úplne nerozkladá, ale rozpadá sa na menšie a menšie kúsky a v prostredí môže zostať aj vyše tisícky rokov. Aj jeho výroba nie je ekologická, vyžaduje si obrovské množstvo fosílnych palív.
Všeobecne sa teda uznáva, že plasty nemajú miesto v environmentálne udržateľnom svete, a tak sa ekologickú stopu snažíme znižovať hľadaním a užívaním alternatívnych ekologických materiálov. Ale štúdia publikovaná holandskou agentúrou EPA ešte vo februári 2018 naznačuje, že ani takto sme podľa všetkého nenašli dobré riešenie.
Štúdia, o ktorej písala aj stránka green-books.org, analyzovala cyklus výroby, použitia a likvidácie rôznych materiálov na výrobu vrecúšok na potraviny nachádzajúcich sa v dánskych supermarketoch.
Na materiáloch vrátane LDPE (polyetylénu s nízkou hustotou), RPET (recyklovaného polyetyléntereftalátu), polyesteru, biopolyméru, bavlny a kompozitu sa testovali rôzne environmentálne ukazovatele, ako sú vplyv klímy, vplyv ozónu, toxicita pre ľudí a životné prostredie a využitie vody.
V štúdii hodnotili celý životný cyklus tašiek, počnúc ich výrobou, používaním až po koniec ich životnosti, kedy sa modelovali tri kľúčové scenáre: spaľovanie, recyklácia a opätovné použitie. Cieľom bolo ukázať, koľkokrát by sa mal materiál opätovne použiť na kompenzáciu negatívnych dôsledkov jeho znečistenia životného prostredia.
Zistil sa prekvapivý fakt, že LPSE (ľahký plast používaný pre mnoho nákupných tašiek) mal najmenší vplyv na životné prostredie a bavlna, naopak, najvyšší.
Aj reportáž webu tvnoviny.sk poukazuje na daný výsledok, vysvetľujúc, že aj s výrobou bavlny je spojené veľké množstvo emisií, pretože je náročná na vodu, či hnojivá. Bavlnená taška má “vyššiu hmotnosť, je náročnejšia na prepravu ako plastová, pričom na výrobu jednej plastovej tašky treba zanedbateľné množstvo ropy”. Na výrobu papierovej tašky treba drevo.
Štúdia však nezohľadňuje vplyv opätovného použitia. Jestvuje totiž všeobecná mienka, že v priebehu roka sa jedna bavlnená taška použije viackrát pred tým, než sa rozpadne, plastové sa odhodia ako nepoužiteľné v oveľa vyššom počte.
Existujú aj vplyvy na životné prostredie, ktoré štúdia nezohľadňuje vôbec. Napríklad znečistenie svetového oceána, kde je plast jasne na prvom mieste, v každoročnom objeme okolo 8 miliónov ton. Údajne len v južnej časti Tichého oceána zaberá plochu väčšiu ako Mexiko. Takže uvedený fakt spochybňuje záver, že plast je pre kupujúcich najviac ekologický materiál.
.JPG)
