Štyri stíhačky MiG-31K, ktoré sú schopné niesť Hypersonické rakety (letecké systémy Kinžal), sa zúčastnia leteckej časti vojenskej prehliadky Víťazstvo, ktorá sa má konať 9. mája na Červenom námestí. Ruským médiám to oznámil zdroj z ministerstva obrany.

A zatiaľ čo sa tlač dohaduje, či bude prehliadka odložená kvôli koronavírusu, a hovorca prezidenta RF Dmitrij Peskov hovorí, že všetko bude závisieť od epidemiologickej situácii, je čas si spomenúť, čo je to Kinžal, ktorý bol zaradený medzi 5 top ruských rakiet, na ktoré USA musia reagovať v súlade s článkom Foreign Policy s nepríjemným názvom “Is Russia ‘s Doomsday Missile Fake News?”

Pripomeňme, že tento systém predstavil vo svojom prejave k Federálnemu zhromaždeniu 1. marca 2018 ruský prezident Vladimir Putin. Prvá peruť (letecká jednotka) s “Kinžalmi” na palube nastúpila do skúšobnej bojovej služby koncom roku 2017 a v roku 2018 debutovala vo vzdušnej časti prehliadky ku Dňu víťazstva nad Červeným námestím.

Lietajúci Iskander-M

Komplex Kinžal je kombináciou odpaľovacích platforiem vo forme nosného lietadla MiG-31K a jednostupňovej aerobalistickej rakety, ktorá je svojou konštrukciou a schopnosťami blízka balistickej rakete známeho pozemného komplexu Iskander-M.

Jednoduchšie povedané, ak je raketa 9M723 od Iskander-M zavesená na nadzvukovú stíhačku MiG-31 a neuvoľní sa, dostaneme úplne novú realitu. Vo chvíli vypustenia bude mať balistická raketa už výšku asi 20 km a rýchlosť najmenej 1 500 km/h. Vďaka takejto štartovej rýchlosti získava raketa Kinžal dosah až 1200 – 1500 km a spoločne s bojovým dosahom samotného nosného lietadla – až do 2000 km, zatiaľ čo ak je vypustená z Iskander-M, útočia na vzdialenosť 500 (oficiálne) až 1000 (pravdepodobne) kilometrov.

Jedná sa samozrejme len o odhady – presné taktické a technické vlastnosti raketového systému vo verejných zdrojoch chýbajú. Mimochodom, raketa komplexu Kinžal je považovaná za Hypersonickú, pretože rýchlosť jej letu v atmosfére môže dosiahnuť 10 rýchlosťou zvuku (Machovho čísla), o čom neraz hovorilo ruské vojenské vedenie.

Komplex Kinžal možno teda zaradiť k prostriedkom stredného doletu (od 1 000 do 5 500 km). Umiestňovanie pozemných systémov tejto triedy bolo ešte nedávno zakázané, ale letecké systémy takých dosahov neboli zakázané ani Zmluvou INF ani inou dohodou medzi Ruskom a Spojenými štátmi.

Mimochodom, možno to bola práve existencia obmedzenia Zmluvy INF, ktorá vo svojej dobe slúžila ako hlavný dôvod pre začiatok vývoja komplexu Kinžal, pretože jeho možnosť útoku dáva  ozbrojeným silám úplne nové bojové možnosti.

Manévrovateľnosť a samonavádzania

Kinžal letí po typickej aerobalistickej trajektórii – tj. aj s využitím dynamického vztlaku aerodynamického trupu a s využitím voľného letu rakety, ktorá sa dala do pohybu pomocou motora v riedkych vrstvách atmosféry. Ak je príbuznosť s Iskander uvedená správne, je raketa riadená po celej dráhe letu ako pomocou aerodynamických kormidiel, tak i manévrovacích mikromotorov. Samonavádzania možno zabezpečiť vďaka v nej vstavanej rádiolokačnej hlavici. To všetko by malo rakete poskytnúť vysokú presnosť a nepredvídateľnú manévrovateľnosť, čím by vzniklo maximum ťažkostí pre protirakety a ďalšie systémy protiraketovej obrany potenciálneho nepriateľa.

Kinžaly budú mať veľmi pravdepodobne dva typy hlavíc – konvenčné a jadrové. Jadrové by sa mohli stať súčasťou strategických jadrových síl a mohli by byť používané spoločne s ďalšími ich komponentmi. Rakety s nejadrovou hlavicou môžu riešiť úlohy leteckých síl počas pozemných alebo námorných operácií, ako aj s cieľom zaistenia pobrežnej obrany.

U pozemných cieľov je všetko viac-menej jasné. Kinžaly dokážu vykonať vysoko presný úder na najdôležitejšie objekty s vopred známymi súradnicami, ako sú veliteľstvo alebo vojenské základne.

Raketa proti lietadlovej lodi

A čo na mori? Tu je možné Kinžaly použiť na boj s nepriateľskou útočnou skupinou lietadlových lodí. Samozrejme, existujú nuansy.

1. Samozrejme bude deklarovaná rýchlosť 10 Ma pozorovaná iba pri štarte, v konečnej fáze letu sa výrazne zníži v dôsledku brzdenia rakety v hustých vrstvách atmosféry, čo by ju teoreticky malo urobiť ľahším cieľom pre systém protivzdušnej obrany nepriateľskej lietadlovej lode. Tu sa však vsádza práve na tú vynikajúcu manévrovateľnosť a nízku radarovú viditeľnosť Kinžalu.

2. Nielen Kinžal však vyniká svojou manévrovateľnosťou. Treba mať na pamäti, že moderné lietadlové lode, napríklad americká USS Gerald R. Ford, dosahujúca rýchlosť viac ako 30 uzlov, môže pomerne aktívne meniť svoje miesto pôsobenia a rušiť signál pomocou prostriedkov elektronickej vojny s cieľom, aby ich samonavádzacia hlavica rakety nemohla “rozoznať “.

3. Existujú tvrdenia, že s Kinžalmi na palube stráca MiG-31K raketové zbrane a stáva sa bezbranným voči nepriateľským stíhačkám. Po prvé, teoreticky môže MiG-31K niesť obranné rakety vzduch-vzduch pod krídlom. Po druhé, nosiče Kinžalov môžu mať sprievodné lietadlá – MiG-31 alebo Su-35. Po tretie, použitie rakiet Kinžal vo väčšine možných scenárov môže byť vykonávané mimo oblasti prevádzky lietadiel potenciálneho nepriateľa. To je vysvetlené v nasledujúcom odseku.

4. Samotný Kinžal bitku s útočnou skupinou lietadlových lodí nevyhrá. Vzhľadom k vysokej bezpečnosti lietadlovej lode a lodí, ktoré ju sprevádzajú, ich komplexný útok rôznorodými silami a prostriedkami bol vždy považovaný za najúčinnejší. Väčšina ruských konvenčných protilietadlových zbraní sa používa s doletom na hranici obranného pásma útočnej skupiny lietadlových lodí. Jedná sa napríklad o raketový nosič Tu-22M3 s raketami X-22 a X-32, ponorky Projekt 949A s raketami Granit, raketové komplexy Kaliber na lodiach a ponorkách. Bonusom Kinžalov je to, že môžu udrieť spoza hraníc obrannej zóny skupiny lietadlových lodí a všeobecne môžu mať základňu vo vnútrozemí určitej krajiny.

Kde sa už v Rusku nachádzajú komplexy Kinžal?

Prvá letka MiG-31K s týmito systémami na palube je v bojovej službe na jednej zo základní Južného vojenského okruhu od decembra 2017. Myslím si, že hlavnými úlohami tejto leteckej jednotky je nácvik bojového využitia a prevádzky zariadenia komplexu v bezprostrednej blízkosti hlavných testovacích centier a polygónov vrátane Čierneho mora.

Vie sa, že existujú plány umiestniť do roku 2024 leteckú jednotku (peruť) do oblasti strednej a východnej Sibíri, 1700 kilometrov od hranice s Mongolskom.

To možno vysvetliť skutočnosťou, že nosné lietadlá MiG-31 majú okrem už spomínaného doletu a rýchlosti aj systém doplňovania paliva vo vzduchu, a preto môžu byť veľmi rýchlo presunuté z jednej leteckej základne na druhú a z jednej bojovej zóny do druhej. Tieto lietadlá sa môžu rýchlo objaviť ako nad Severným ľadovým oceánom, tak v akomkoľvek mieste na hranici s Čínou alebo na Ďalekom východe. Podobné presuny stíhacích lietadiel MiG-31 sú v posledných rokoch úplne bežnou praxou.

Pritom sa zdá byť úplne logické z hľadiska posilnenia protilodných možností hlavných ruských flotíl odovzdať po jednej leteckej jednotke s Kinžalmi k dispozícii Severnej a Tichomorskej flotile, to znamená na polostrov Kola a na Kamčatku. Okrem toho sú už tam aj tam stíhacie lietadlá MiG-31 a nemali by byť problémy s obsluhou novej techniky.

Bez konkurentov

Dovolíme si predpokladať, že takýto typ raketových systémov, ako je Kinžal, v súčasnosti nie je v prevádzke v žiadnej krajine, hoci treba povedať, že v Spojených štátoch toto miesto zaujímajú drony. Zadržiavanie rakiet Kinžal vzhľadom na súčasnú úroveň vývoja protiraketovej obrany by teoreticky malo byť najzložitejšíou úlohou aj pre popredné svetové armády.

Dmitrij Korněv