Radivojevič ukončil kariéru: “Najviac ma mrzí olympiáda vo Vancouveri”

Trenčín 21. marca 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)

Slovenský hokejový útočník Branko Radivojevič v stredu definitívne ukončil svoju bohatú kariéru. Dvojnásobný medailista z MS sa s ňou nerozlúčil najšťastnejšie, keď ako kapitán Trenčína vypadol vo štvrťfinále play off Tipsport Ligy s Nitrou: “Premietla sa mi celá kariéra, no nič, urobíme za tým bodku a od zajtra sa začína nový život”

Tridsaťosemročný krídelník uvažoval o konci už vlani po nevydarenom finále ligy, rozhodol sa pokračovať, no teraz už definitívne zavesí korčule na klinec. “Keď poviem, že to bol môj posledný zápas, tak bol posledný. Ja som si kariéru veľmi užil, som rád, že som ju mohol ukončiť doma v Trenčíne, ale už aj telo hovorí, že stačí. Mám tri deti a je čas sa im venovať. Škoda, že nebol ten posledný zápas aj víťazný, ale čo už,” povedal po stredajšej domácej prehre s Nitrou 0:2, ktorá znamenala koniec série pomerom 2:4.

Radivojevič odštartoval kariéru práve v Trenčíne, ešte v juniorských rokoch zamieril do zámoria a presadil sa v NHL. V drafte v roku 1999 si ho vybralo z 93. miesta Colorado, no za “lavíny” nikdy nehral. Prvé zápasy v profilige zbieral vo Phoenixe, potom nasledovali zastávky vo Philadelphii a Minnesote. Celkovo odohral v základnej časti NHL 399 duelov, v ktorých nazbieral 120 bodov (52+68), v 31 zápasoch play off pridal dva góly a asistenciu.

Po návrate do Európy dlho brázdil klziská KHL, tri sezóny absolvoval v Liberci a posledné dve v kariére opäť v Trenčíne. Nechýbalo veľa, aby s ním získal titul: “Z dvoch sezón v Trenčíne som mal veľmi dobrý pocit. Tá prvá bola úžasná, keď sme došli až do siedmeho zápasu finále s Bystricou. Škoda, že to tam nevyšlo, už som mohol byť na dôchodku. Ale neľutujem ani túto sezónu. Veľmi ďakujem aj fanúšikom, celú sezónu boli úžasní.”

Najväčšie úspechy dosiahol v reprezentácii, s ktorou získal bronz a striebro na MS v rokoch 2003 a 2012 zhodne v Helsinkách: “Reprezentácia bola najviac, jedine čo ma mrzí, je, že nám nevyšiel ten bronz na olympiáde vo Vancouveri, kde nám chýbalo len 20 minút. Veľmi si vážim aj titul v Liberci, ktorý bol môj jediný klubový.”

Radivojeviča teraz čaká doliečovanie zranení po náročnej sezóne a oddych, no na hokej nezanevrie a mal by prestúpiť na funkcionársku dráhu: “Určite by som chcel zostať pri Dukle a neviem si predstaviť, že by som úplne odišiel z hokeja. Prebehnú nejaké rokovania a v najbližšej dobe to rozlúskneme.”