Luštica 3. júna 2018 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik/Stringer)
V roku 1999, niekoľko dní pred skončením agresie NATO proti Juhoslávii, lietadlá amerického letectva A-10 dvakrát bombardovali mys Azra na čiernohorskom poloostrove Luštica. Bomby obsahovali ochudobnený urán. Bolo zhodených viac než 300 takých bômb.
Pokiaľ sa však vláda Srbska nakoniec rozhodla zorganizovať špeciálnu komisiu pre vyšetrenie následkov bombardovania NATO, potom v Čiernej Hore, nováčikov v severoatlantickom bloku, nikto nechce hovoriť o ničivých výsledkoch tejto operácie.
A aj keď je Luštica príkladom najdôkladnejšie vyčisteného územia, podľa čiernohorského novinára Igora Damjanoviče, ktorý veľa rokov študuje následky agresie NATO, to neznamená, že neexistuje žiadne riziko pre zdravie občanov. V rozhovore pre Sputnik pripomenul, že merania ukázali úroveň žiarenia 350-krát vyššieho, než je norma.
Purifikácia územia Luštica bola dokončená niekoľko mesiacov po operácii Aliancie. Podľa slov Damjanoviča je to veľmi nákladný a zložitý proces, ktorý je efektívny len čiastočne. „Práce zahŕňajú odstránenie niekoľkých vrstiev pôdy, ich skladovanie na špeciálne vybudovaných miestach a výplň vytvorených dutín,” vysvetľuje Damjanovič.
Medzitým podľa odborníkov purifikácia územia nevylučuje všetky riziká. Zostáva tiež rádioaktívny prach, ktorý cestuje desiatkami kilometrov vzduchom a má trvalý negatívny vplyv na vodné zdroje, flóru a faunu.
V tomto zmysle, vyhlasuje Damjanovič, túžba čiernohorských úradov umlčať problém a skryť pravdu pred obyvateľstvov nie je menším zločinom než samotné bombardovanie.
„O tom, nakoľko je bezmedzný cynizmus NATO a miestnych skorumpovaných vládnych orgánov, svedčí špeciálna inštrukcia pre vojakov Aliancie v Kosove. V nej sa písalo, že v prípade nachádzania sa v rozsahu 500 metrov od tanku, auta alebo budovy zasiahnutej bombou s ochudobneným uránom, je zapotreby nosiť ochrannú masku, pretože vdýchnutie častíc uránového prachu môže spôsobiť až za niekoľko rokov zdravotné komplikácie alebo dokonca rakovinu u budúceho potomstva,” povedal Damjanovič.
Je zaujímavé, že sa Čierna Hora v roku 1991 vyhlásila za ekologický štát, ale aj tak nechce hovoriť o dôsledkoch ekologických zločinov.