Komentár: Je Kaliňák “koňom na prácu” alebo na ukazovanie?

Bratislava 9. júla (HSP, TASR / Foto: TASR)

Je zaujímavé sledovať, ako majú politické strany problémy s demokraciou a všetkým, čo by zobralo moc stranám a vložilo ju tam, kam podľa ústavy patrí: do rúk občanov. Po sabotovaní úsilia opozície o posilnenie roly referenda v politickom živote, prichádza teraz Kaliňák so “zaujímavými” argumentami proti Matovičovej iniciatíve o posilnenie (krúžkov)   preferenčných hlasov občanov  pri voľbách do Národnej rady SR. 

Namiesto uznania úsilia o posilnenie demokratickej procedúry na Slovensku, vidí podpredseda vlády a minister vnútra SR Robert Kaliňák (Smer-SD) len nevýhody.. Argumentuje tým, že takáto zmena by mohla zmeniť charakter politiky. Jednotliví predstavitelia by boli viac motivovaní vystupovať v médiách a zviditeľňovať sa na verejnosti ako odvádzať skutočnú prácu.

“Hlas dostáva strana a strana určuje aj to, že niekto je, ako sa hovorí ‘kôň na ukazovanie a niekto je ‘kôň na prácu’. Tí, ktorí toho viacej odrobia, majú menej mediálnych výstupov a sú automaticky znevýhodnení napriek tomu, že práce odviedli omnoho viac. To nie je úplne fér. To by smerovalo k tomu, že čím viac peňazí investujem do kampane, tým mám väčšiu šancu získať viac hlasov,” poukázal minister. Ostáva sa teda pýtať, čím je vlastne Kaliňák. Správnou tvárou na plagáty alebo správnym človekom na ministerstvo. 

Štyristoosemdesiatpäťtisíc päťstodeväťdesiatštyri

485 594 – to je presný počet preferenčných hlasov, ktoré získal v posledných parlamentných voľbách, ide o druhý najväčší počet hlasov po Róbertovi Ficovi. Podľa logiky jeho slov by teda ani pán Fico, ani on sám nemali zastávať posty v exekutíve, ale na Slovensko by sa mali pekne usmievať aj naďalej iba z obálok novín, obrazoviek televízií a bilboardov. Alebo by sa obaja páni Róbertovia takejto konzekvencii bránili? 

Nuž, potom nech si chlapsky priznajú, že niekto môže byť aj známy aj dobrý pracant a to teda nie je dôvod proti posilneniu úlohy preferenčných hlasov, a že ich skutočný dôvod odporu proti “krúžkom” je bližší k faktum že čím silnejší občan, tým silnejší poslanec a čím silnejší poslanec, tým slabšia politická strana a jej moc. 

V súčasnosti sa takzvané volebné krúžky berú do úvahy pri rozdeľovaní mandátov iba v prípade, ak kandidát získal aspoň tri percentá z celkového počtu hlasov, ktoré dostala jeho strana. V opačnom prípade rozhoduje poradie kandidátov na volebnej listine. Preferenčné hlasy naposledy pomohli napríklad štvorici z hnutia OĽaNO, aby sa dostali z konca kandidátky na jej čelo, ale aj Danielovi Lipšicovi (nezaradený), ktorý tesne predbehol svojho vtedajšieho straníckeho šéfa Jána Figeľa (KDH).