Môj profil 
Predplatné
“Takýto prieskum robili systematicky, vo viacerých krajinách. Napríklad podiel rasovo čistých Čechov bol približne o desať percent vyšší než v prípade Slovenska,” dodal. Na otázku, ako robili nacisti prieskumy tohto typu, Hradecký vysvetlil, že na základe tabuliek porovnávali fyzické znaky jednotlivých osôb, ako sú tvar lebky, tvár, nos, oči či uši.
Ľudia počas SNP nepovstali proti štátu, ale charakteru daného štátu
Aj podľa historika Ivana Kamenca by víťazstvo Nemecka vo vojne znamenalo pre Slovákov katastrofu. “Nacisti nepovažovali slovanské národy a teda ani Slovákov za árijskú rasu. Ešte vo februári 1943 vznikli dokumenty, aj tu v Bratislave, kde sa hovorilo o tom, ako bude so Slovákmi zaobchádzané po druhej svetovej vojne. Po víťaznej druhej svetovej vojne. Vôbec sa nepočítalo so slovenským štátom, ani so slovenským národom. Je tam expressis verbis napísané, že Slováci, čo sú schopní asimilácie, to sa malo robiť pomocou tunajšej nemeckej menšiny, budú asimilovaní. A tí, čo nie sú schopní asimilácie, budú vyvezení na východ,” povedal.
Hradecký v tejto súvislosti upozornil, že napriek čiastkovým úspechom slovenského štátu išlo v prvom rade o nedemokratický a rasistický štátny útvar. “Je objektívne, že v rokoch 1938 až 1945 došlo k rozvoju slovenskej kultúry a hospodárstva, boli na to vytvorené podmienky. Napokon kultúrny rozvoj nadväzoval na korene postavené ešte za predmníchovskej republiky. Na druhej strane, treba hovoriť, aký bol charakter tohto štátu a aký bol jeho obsah a zaradenie v Hitlerovej tzv. novej Európe,” upozornil Hradecký.
Podobne ako Kamenec, ani Hradecký nepovažuje Slovenské národné povstanie (SNP) za vystúpenie proti slovenskej štátnosti. “Ľudia nepovstali proti štátu, ale charakteru daného štátu. A to, že povstali naprieč politickým spektrom, od demokratov, komunistov, od občianskeho odboja cez vojenský, od katolíkov, evanjelikov, ateistov, Židov, to svedčí o tom, že sa ľudia nestotožnili s charakterom tohto štátu a so svojou budúcnosťou v ňom,” tvrdí Hradecký. Dodal, že povstanie zasiahlo 50 percent územia Slovenska, na ktorom žili dve tretiny jeho obyvateľov. “To nebola žiadna občianska vojna. Bojovalo sa proti vonkajšiemu agresorovi, teda nemeckej armáde, ktorá obsadzovala územie. To bol základný podnet vyhlásenia povstania. Keďže nemecké vojská začali obsadzovať územie Slovenska, na základe toho bolo vyhlásené Slovenské národné povstanie. Preto je to národné povstanie a preto slovenské,” uzatvoril Hradecký.
mž
.JPG)
.jpg)
