Bratislava 31. októbra 2018 (HSP/Foto: HSP)
Na potrebe dialógu všetkých zainteresovaných strán, regulácii, ale aj odmietnutí zákazov zhodli účastníci bratislavskej konferencie „Quo vadis hazard?“, ktorú zorganizovalo občianske združenie Aliancia za čistú hru – Clarify a nezisková organizácia Trojlístok
Odbornú diskusiu organizátori načasovali pred druhým čítaním zákona o hazardných hrách v parlamente s apelom, aby sa poslanci vyvarovali populizmu. Prítomní boli okrem predstaviteľov občianskej spoločnosti aj odborníci z oblasti psychológie, psychiatrie, histórie, ako aj zástupcovia zábavného priemyslu.
Riaditeľ Aliancie Rafael Rafaj vyzdvihol medzi pozitívami novej legislatívy prísnosť a adresnú reguláciu hazardu s prvkami ochrany zraniteľných skupín. Štát podľa neho konečne začal riešiť aj online hazard. Súčasne upozornil na dôležitosť hodinárskej jemnosti liberalizácie tak, aby ľudia radšej volili bezpečné a garantované prostredie pred čiernym trhom, v ktorom na nich číhajú značné riziká.
Napriek kladom zákona riaditeľ Aliancie kritizoval skutočnosť, že štát stále nemá nový, moderný a na dynamické trendy reagujúcu dokument – Koncepciu štátnej politiky, a to nielen pre oblasť hazardu, ale aj digitálnych závislostí s komplexným viacrezortným prístupom a prevenciou najmä mládeže.
Združeniu prekáža aj nedostatočné zvyšovanie minimálneho kvóra počtu prístrojov v herniach ako nástroja na ďalšiu redukciu počtu herní. „Pätnásť prístrojov sme žiadali pred dvomi rokmi, dnes dozrel čas zvýšiť latku na aspoň dvadsať a v kasínach na päťdesiat. Máme za sebou úspešnú misiu pripomienkovania zákonov“, uviedol. „V minulosti sme sa pričinili o odstránenie automatov z pubov a kaviarní, teraz si rezort financií osvojil náš princíp jedna herňa – jeden prevádzkovateľ“, dodal Rafaj.
Podľa aktivistu Tomáša Szmrecsányiho rezort financií mohol využiť aj ďalší návrh Aliancie na adresnú reguláciu v obciach ako alternatívu k zákazom, ktoré podstatu neriešia, lebo hráči sa presunú zo zatvorených herní na online. Samosprávy by mohli adresnejšie regulovať bez toho, aby išli do extrému zákazov. Podľa jeho tento stav nahráva populistom a fanatikom.
Dodal, že hazard nikdy nebol a nemal by byť pre všetkých. „Je už tradíciou, že pred voľbami reč je len o hraní na výherných automatoch a o herniach. Nie je tomu inak ani v súčasnosti. Nikto z antihazardných aktivistov či politikov však nehovorí o škodlivosti iných typoch hazardných hier, ktoré taktiež generujú závislých hráčov. Aj preto odmietame zneužívanie hazardu na vytĺkanie politického kapitál,“ upozornil Szmrecsányi.
Liberalizáciu online priestoru privítal riaditeľ Asociácie stávkových spoločností Peter Papanek. Podľa neho to prispeje k zatraktívneniu ponuky, čím sa zabezpečí, že hráči nepôjdu hrať na nelegálne webstránky. Profitovať z toho bude aj štát, lebo zníži únik daní, keďže už dnes utečie mimo štátnej kasy mnoho miliónov eur. Zároveň odmietol mýtus, že štát otvorením trhu príde o „zlaté vajce“, teda že štátna firma TIPOS stratí doterajší monopol a že rezort liberalizuje online prostredie len v prospech istých súkromných spoločností. „Je to v záujme štátu, ktorý bude mať väčší príjem, a v záujme ochrany hráčov, ktorí budú pod kontrolou a neskončia na nelegálnom trhu, kde sa dnes každá štvrtá stávka realizuje v nelegálnom prostredí,“ dodal Papanek.
V podobnom duchu sa vyjadril aj český expert na online hazardné hry Ján Řehola. Zdôraznil potrebu racionálnej regulácie, lebo jedine taká zabezpečí účasť serióznych firiem na trhu, širšiu a atraktívnejšiu ponuku pre hráčov a obmedzenie úniku miliónov eur mimo štátny rozpočet. „Príliš prísna regulácia len posilňuje čierny trh v online prostredí,“ zhrnul skúsenosti z Českej republiky.
Na konferencii rezonovali aj skúsenosti z terapeutickej a terénnej práce s postihnutými gablermi. Podľa šéfky neziskovej organizácie Trojlístok Gabriely Šostákovej štát aj samosprávy by mali viac pomáhať neziskovému sektoru. Navrhla, aby sa v zákone určil podiel financií z príjmu štátneho rozpočtu a príjmov obcí z hazardu na sanáciu negatívnej stopy, ktorú hazard zanecháva najmä na rodinách ľudí, ktorí mu prepadli.
Zástupcovia občianskej spoločnosti sa zhodli, že na Slovensku chýba komplexný manažment riešenia problematiky nielen na úrovni rezortu financií, ale aj školstva, zdravotníctva a sociálnych vecí a prepojenie na prax a samosprávu. Kristína Poláková z Trojlístku upozornila aj na negatívne trendy mladej generácie, ktorá nadmerným pobytom vo virtuálnom prostredí stráca kontakt s realitou a citovými oporami. „Nový regulačný úrad by mal mať zriadenú aj dozornú radu zo zástupcov odbornej a občianskej spoločnosti, mal by prebrať aj kompetencie a riešiť aj problematiku moderných závislostí,“ dodal na záver Rafaj.