Zasmejme sa, aby sme sa nezbláznili
Kentucky 5. októbra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik/AFP 2019 / Geoff Caddick)
Vedci z Univerzity Kentucky vynašli spôsob, ako prečítať texty na zvitkoch z Herculanea, ktoré sa zachovali nehľadiac na erupciu Vezuvu v roku 79 n. l. Tento spôsob predpokladá použitie umelej inteligencie a vysokoenergetického röntgenového žiarenia, informuje The Guardian
Odborníci preskúmajú dva zuhoľnatené zvitky, ktoré patria do zbierky z 1 800 starovekých dokumentov. Zvyšky knižnice sa našli v roku 1752 pri vykopávkach v starorímskom Herculaneu, ktoré bolo rovnako ako Pompeje zničené sopečnou erupciou.
Zvitky sa nachádzali v troskách vily, ktorá patrila pravdepodobne švagrovi Julia Caesara.
Snahy tieto zvitky rozvinúť mali za následok takmer ich úplné zničenie alebo blednutie atramentu na vzduchu. Použitie röntgenového žiarenia sa tiež pokladalo za pochybný spôsob, pretože atrament obsahuje uhlie, ktoré nevytvára na snímkach kontrast medzi textom a papierom. Atrament obsahuje zároveň aj nepatrné množstvo olova, je ho ale príliš málo, aby sa dali texty prečítať len pomocou röntgenografie.
Nový prístup spočíva v tom, že umelá inteligencia analyzuje röntgenové snímky a zistí nepatrné rozdiely (napríklad zmeny v štruktúre vlákien papyrusu) medzi miestami, kde sa nachádza atrament, a prázdnymi miestami na papieri. V súčasnej dobe sa tento systém učí na vzorkách textu viditeľných voľným okom. Výskum zvitkov začne v najbližších mesiacoch.
Technológia výroby zvitkov
Pred mesiacom Sputnik informoval o tom, že vedci objavili stopy neznámej starovekej technológie, ktorá sa používala pri výrobe zvitkov od Mŕtveho mora, ktoré sú staré okolo dvoch tisíc rokov.
Vedci analyzovali chemické zloženie malého fragmentu Chrámového zvitku širokého asi 2,5 centimetrov. Tento Chrámový zvitok sa líši od ostatných rukopisov tým, že jeho text bol umiestnený na vnútornej strane zvieracej kože. Atrament bol pritom nanesený na vonkajšiu anorganickú vrstvu tesne nad povrchom kože. Vedci objavili podivnú zmes síry, sodíka a vápnika, ktorá zakrývala zvitok pred napísaním textu.
Zloženie anorganického povrchu, vďaka ktorému je zvitok jasný a elastický, nezodpovedá slanej vode Mŕtveho mora, čo značí, že táto technológia mohla byť spočiatku použitá v inej oblasti. Očistená, vysušená a napnutá zvieracie kože bola zvyčajne natieraná morskou soľou, teda môžu vedci určiť oblasť, v ktorej bol pergamen vytvorený.
Podľa odborníkov výsledky naznačujú, že na výrobu zvitkov v starom Blízkom východe sa využívalo niekoľko technológií. To ostro kontrastuje so skutočnosťou, že v stredoveku sa používala len jedna metóda.
4.2°C
Štvrtok 
Sobota 
Streda 
Piatok 
