Pri veľkých stranách, ktoré začínajú upadávať to nie je nič nezvyčajné. Keď sa politickým stranám darí, väčšinou zostávajú jednotné. Horšia situácia nastáva keď stranám už končí “životnosť.”

Aj keď dnes strana SMER-SD chytá “druhý dych”, po vražde novinára Kuciaka a jeho priateľky v roku 2018, začala výrazne upadať. Preferencie SMERu šli rapídne dole a v strane sa začala prejavovať nespokojnosť.

Strana sa rozdelila na tzv. Ficovo krídlo a krídlo vtedajšieho nového premiéra Petra Pellegriniho. Po voľbách v roku 2020 nakoniec Pellegriniho krídlo, prezývané tiež “biznis krídlo” zo strany SMER-SD vystúpilo a založilo vlastnú stranu Hlas-SD.

Začiatok rozpadu poslaneckého klubu OĽaNO  

Podobný osud rozpadu zrejme čaká aj stranu OĽaNO. Respektíve klub OĽaNO (keďže väčšina poslancov OĽaNO nie sú členmi tejto strany.) A nie je sa ani čo čudovať. Igor Matovič za rok svojho premiérovania predviedol tragikomický výkon.

Je treba uznať, že to s koronakrízou mal ťažké, no ťažké to mali aj iní premiéri krajín po celom svete. A ani zďaleka nepôsobili tak amatérsky a chaoticky ako Igor Matovič. A svedčia o tom aj prieskumy verejnej mienky. Matovič je momentálne najnedôveryhodnejší politik na Slovensku.

Prirodzene to vníma aj poslanecký klub OĽaNO a preto sa časť z poslancov OĽaNO začína dištancovať od Matoviča a pridávajú sa “pod krídlo” momentálne populárnejšieho premiéra Eduarda Hegera.

O tom, ktorí poslanci z OĽaNO inklinujú skôr k Matovičovi a ktorí k Hegerovi môže ukazovať pondelňajšie hlasovanie o nedôvere ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej.

Matovičovo krídlo vs. Hegerovo krídlo

Aj keď nikto z nich svoj postoj ku Kolíkovej jasne nevyjadril, aj vrabce na streche čvirikajú, že proti Kolíkovej sa postavil Matovič (zrejme ako akt pomsty, za to, že žiadala odvolanie jeho osoby z postu premiéra), zatiaľčo premiér Heger sa postavil na stranu Kolíkovej.

A tieto rozdielne postoje dvoch najsilnejších mužov hnutia OĽaNO sa pretavili aj do hlasovania o nedôvere Kolíkovej, ktoré iniciovala opozičná strana SMER-SD, kvôli kauzám Kolíkovej rodinných firiem.

Samozrejme, poslanci OĽaNO, ktorí stoja za Matovičom nemohli otvorene hlasovať za odvolanie Kolíkovej spoločne s opozičnými stranami. Bolo by to totiž porušením koaličnej dohody.

Svoj odmietavý postoj ku Kolíkovej však vyjadrili tým, že sa hlasovania nezúčastnili.

Nezúčastnili sa hlasovania: Anna Andrejuvová, Ján Herák, Monika Kavecká, Peter Kremský, Milan Kuriak, Marek Šefčík, Tomáš Šudík, Richard Vašečka, György Gyimesi, Ján Kerekréti, Lukáš Kyselica, Romana Tabak, Peter Liba, Peter Pollák, Michal Šípoš, Vojtech Tóth, Peter Vons, Dominik Drdul, Katarína Hatráková, Rastislav Jílek, Marek Krajčí, Karol Kučera, Erik Ňarjaš, Milan Potocký, Ján Szőllős, Jarmila Vaňová, Anna Záborská

Samozrejme, tento zoznam 27 poslancov treba brať s rezervou, keďže niektorí z nich mohli byť skutočne neprítomní z relevantných dôvodov a ich nehlasovanie nemusí s tým súvisieť. Drvivá väčšina z nich však takýmto spôsobom vyjadrila nespokojnosť s Kolíkovou a lojalitu Igorovi Matovičovi.

Naopak poslanci OĽaNO, ktorí hlasovali proti odvolaniu Kolíkovej sa postavili na stranu premiéra Eduarda Hegera.

Proti odvolaniu Kolíkovej hlasovali: Gábor Grendel, Richard Nemec, Jozef Pročko, Vladimír Zajačik, Martina Brisudová, Peter Dobeš, Ján Krošlák, Anna Mierna, Zita Pleštinská, Anna Remiášová, Jaromír Šíbl, Milan Vetrák, Jozef Bubnár, Lucia Drábiková, Igor Hus, Monika Kozelová, Juraj Krúpa, Marcel Mihálik, Andrej Stančík, Kristián Čekovský, Jana Majorová Garstková, Mária Šofranko

Aj tento zoznam 22 poslancov treba brať s rezervou, keďže niektorí poslanci mohli skutočne hlasovať podľa vlastného presvedčenia bez ohľadu na to, aby sa pridávali ku ktorémukoľvek z dvoch „krídel“ vrámci OĽaNO. No výnimky potvrdzujú pravidlo.

Kedy Heger založí vlastnú stranu?

Hlasovanie o Kolíkovej naznačuje, že Igor Matovič má v poslaneckom klube OĽaNO stále miernu väčšinu. Existuje aj predpoklad, že časom od Matoviča prejdú do “Hegerovho krídla” ďalší poslanci klubu OĽaNO. Igorovi Matovičovi však stále zostane dostatok poslancov, aby mohol ovplyvňovať dianie v koalícii.

Všetko ale smeruje k už známemu scenáru. Otázkou nie je či, ale kedy Eduard Heger s odídencami založí vlastnú stranu. Bude to už pred predčasnými/riadnymi voľbami, alebo až po?

Samuel Gdovin