Môj profil 
Predplatné
V úryvku z Evanjelia podľa Marka (8,14-21), ktorý dnes zaznel pri svätej omši, sa hovorí o obavách učeníkov, ktorí si zabudli vziať so sebou na loď chlieb. Ježiš ich napomína: «Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce? Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nepočujete? A nepamätáte sa už, koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?
Kde chýba súcit, tam je modlárstvo a ideológia
Pápež František na tomto biblickom texte vysvetlil rozdiel medzi „zatvrdnutým srdcom“, akým bolo srdce učeníkov a „súcitným srdcom“, aké mal Pán. Ono vyjadruje jeho vôľu:
„Vôľou Pána je súcit: „Milosrdenstvo chcem a nie obety“. A srdce bez súcitu je srdcom modlárskym, srdcom sebestačným, ktoré sa uberá vpred držané vlastným egoizmom, ktoré sa stáva silným len vďaka ideológiám. Pomyslime na štyri ideologické skupiny Ježišových čias: farizejov, saducejov, esénov a zelótov. Štyri skupiny, ktoré mali zatvrdnuté srdce, a tak presadzovali plán, ktorý nebol Božím plánom; nebolo tam miesta pre Boží plán, nebolo tam miesta pre súcit.“
Ježiš je fackou na každú zatvrdnutosť srdca
Existuje však jeden liek na tvrdosť srdca – je ním pamäť. Preto v dnešnom evanjeliu – ako i na mnohých iných miestach Biblie, ktoré pápež zbežne pripomenul – zaznieva ako refrén myšlienka na zachraňujúcu moc pamäte. Je to milosť, o ktorú treba prosiť, pretože „udržuje srdce otvoreným a verným“, vysvetlil pápež:
„Keď sa srdce stáva zatvrdnutým, keď srdce zatvrdne, vtedy zabúdame… Zabúdame na milosť spásy, zabúdame na nezištnosť. Tvrdé srdce vedie k hádkam, vedie k vojnám, privádza k egoizmu, k ruinovaniu brata, pretože v ňom niet súcitu. A tým najväčším posolstvom spásy je, že Boh mal s nami súcit. Je to ten evanjeliový refrén, keď Ježiš pozrie na nejakého človeka, na nejakú žalostnú situáciu: „mal s ním súcit“. Ježiš je súcitom Otca; Ježiš je fackou na každú tvrdosť srdca.“
Dar srdca otvoreného a súcitného
Treba si preto vyprosovať milosť mať „nezideologizované“ srdce, ktoré nie je zatvrdnuté, ale „otvorené a súcitné“ tvárou v tvár tomu, čo sa deje vo svete, pretože na základe toho budeme súdení v deň súdu – nie na základe našich „ideí“ alebo našich „ideológií“, pripomenul Petrov nástupca a dodal:
„Bol som hladný a dal si mi najesť; bol som vo väzení a prišiel si ma navštíviť; bol som skľúčený a utešil si ma“, píše sa v Evanjeliu, a „toto je ten súcit, toto je to nezatvrdnuté srdce“. A pokora, pamäť našich koreňov a našej spásy, nám ho pomáha takým uchovať.
„Každý z nás má niečo, čo mu v srdci zatvrdlo. Oživme si pamäť, a nech je to Pán, čo nám dá priame a úprimné srdce, kde prebýva Boh – ako sme o to prosili v kolekte. Do zatvrdnutých sŕdc Pán nemôže vstúpiť; do zideologizovaných sŕdc nemôže Pán vstúpiť. Pán vstupuje jedine do tých sŕdc, ktoré sú ako to jeho: do súcitných sŕdc, do sŕdc, ktoré majú súcit, do otvorených sŕdc. Nech nám Pán dá túto milosť.“
Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.
Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
