Progresívne Slovensko alebo Extrémne Slovensko

Bratislava 11. septembra 2019 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Je Progresívne Slovensko skutočným progresom pre Slovensko? Na to si musíme otvorene odpovedať

Extrémizmus na Slovensku je reálnou skutočnosťou. Niekto to nazve v tomto prípade ako liberálny extrémizmus. Iní to dokonca nazývajú liberálnym fašizmom. Všeobecne pociťujeme v spoločenskom a politickom živote nárast určitej  menšinovej neznášanlivostí spojeným s verejným a mediálnym preferovaním menšinovej hodnotovej výnimočnosti. Práve tu máme politický subjekt, ktorý je rozhodným presadzovateľom hodnotových zmien proti väčšinovým názorom slovenských občanov. Podľa takýchto politických názorov „Progresívcov“ (a nielen ich) sa z  minulej výnimky  majú tvoriť dnešné (a budúce) všeobecné hodnotové pravidlá. A to s podporou mainstreamových médií, častokrát pod kuratelou bruselskej legislatívy a vonkajších politických tlakov.

Dnes tu máme  otvorený –  verejný extrémizmus podporovaný mainstreamovými médiami, vrátane verejnoprávnej RTVS. Na Slovensku je osobitne typický a politicky aktuálny v podobe Progresívneho Slovenska. Progresívne Slovensko možno tiež nazvať ako Extrémne Slovensko.

Treba súhlasiť s názormi, že okrajové pozície v názorovom spektre sa zvyknú nazývať extrémom, a extrémy v politike (nielen na Slovensku) vždy škodia. Preto možno hovoriť, že Progresívne Slovensko je extrémnym (a dokonca extrémistickým) Slovenskom, čo  poškodzuje samotné Slovensko. Len na upresnenie extrémom je každá krajnosť. Záľuba v extréme, vrátane snahy o postupnú likvidáciu tradičných hodnôt spravidla bez kompromisov – to je takmer presná definícia extrémizmu.

Predseda Progresívneho Slovenska Truban  je okrem iného veľmi zlým príkladom pre  každú rodinu a pre  výchovu detí. Po jeho verejných vyjadreniach o drogách, vrátane LSD je to osoba dávno zrelá minimálne na  trestne oznámenie za ohrozovanie mravnej výchovy mládeže a šírenie toxikománie. Mediálne podporovaný ultraliberálny extrémizmus vyvoláva akúsi nedotknuteľnosť šíriteľov takýchto prístupov. Z extrémizmu sa stáva mainstream. Z antihodnoty sa stáva spoločenská hodnota a nové pravidlo správania. Je na nás, či sa s tým zmierime.  Neskromnou ambíciou ultraliberálnych „Progresívcov“ je pripraviť generačnú politickú výmenu. Ale za koho ? Za ľudí – za nových politikov ako napr. Truban.

Viete si  predstaviť Trubana ako budúceho predsedu vlády ? To by však bola už morálno-hodnotová zvrátenosť. Štát a spoločnosť doslova naruby. Potom zostane len to obligátne – Bože ochraňuj Slovensko.

Určite  jedným z mnohých (politických) extrémov  dnešného Progresívneho Slovenska je to, že pokladajú bruselské direktívy európskych byrokratov div nie, že za nové „Sväté písmo“. Suverenitu štátu má nahradiť EÚ internacionalizmus. Európska únia  má dostať plnú právnu subjektivitu v rámci federalizovanej EÚ. Nemožno súhlasiť s extrémnym názorom Progresívneho Slovenska, že takmer so všetkým čo pochádza z Bruselu je nutné súhlasiť. Vôbec neberie Progresívne Slovensko  vo svojich programových dokumentoch a vyhláseniach  ohľad na to, či  konkrétna bruselská direktíva Slovensku  pomôže alebo ho naopak poškodí. Či je v súlade so záujmami Slovenskej republiky. Progresívne Slovensko je akási obdoba mladých a ambicióznych komunistov po roku 1945. Čo povedala vtedy Moskva (dnes Brusel) to bolo jedine správne. O tom nebolo treba ani diskutovať. Pre nich (Progresívne Slovensko) to platí aj dnes. Nielen mladí komunisti od roku 1948 vymenili „starú generáciu“ a dnešní „Progresívci“ verejne deklarujú nástup nových (skôr staronových) liberálnych radikálov, ktorá zmetie všetko „staré“ a tradičné. Dodajme, že je to v prvom rade namierené proti existencii tradičných ľudských a spoločenských hodnôt. V roku 1948 a i dnes ide nielen o mocensko-politický, ale o hodnotový prevrat. Oligarchia a mafie budú však pokračovať ďalej. Z úzadia sa budú len „veselo“ smiať.

Extrémizmus, i ten novodobý (moderný, ultraliberálny) je de facto akýmsi klonom neokomunizmu, ktorý tu máme opäť na scéne. Ak v minulosti deklaroval komunistický režim pochybné rovnostárstvo (s nadprávami menšinovej komunistickej nomenklatúry), tak dnešný ultraliberalizmus hlása nielen rovnostárstvo, ale už faktickú nadradenosť menšinových práv a menšinových hodnôt (v minulosti doslova spoločenských úchyliek) v porovnaní s väčšinovými (hlavne kresťanskými) hodnotami. Socialisticko-komunistický internacionalizmus nahradil liberálny internacionalizmus. Len  Moskvu nahradila bruselská centrála EÚ (s Berlínom a Parížom v pozadí). Na upresnenie ešte tu máme vplyvový liberalizmus z USA (cez rôzne napr. Sorosove nadácie), ktoré však prehrali americké voľby s Trumpom, ale majú stále veľké ambície na Slovensku. Veď už majú prezidentku SR, ktorá bude zostavovať budúce vlády, hlavne  v prípade predpokladaného povolebného patu. Prezidentka Čaputová je klonom Progresívneho Slovenska. Počuli ste niekedy od dnešnej držiteľky Prezidentského paláca hovoriť o národno-štátnom záujme a suverenite Slovenska ?  Ja nie. Môže takto dodržiavať ústavny sľub…To ponechávame na uváženie pre  Ústavný súd. Vráťme sa však k samotnému Progresívnemu Slovensku.

Aktuálne je suverenita Slovenska a jeho nezávislosť  v dlhodobom ohrození. Pravdu povediac nie je to len záležitosť ultraliberálov. Nakoniec do jadra EÚ chce ísť aj Ficov SMER, a iní. V tom sú Fico, Pellegrini  a Truban možno zajedno. Progresívne Slovensko sa však svojimi proklamovanými cieľmi  stáva najaktuálnejšou  hrozbou pre suverenitu Slovenskej republiky  alebo presnejšie čo nám ešte z nej zostalo. Rozmeňme si to na drobné a hovorme konkrétne. Programovo v rámci zapredania elementárnej slovenskej svojprávnosti je ochotné Progresívne Slovensko vzdať  sa práva veta v zahraničnopolitických otázkach EÚ. Potom, tak ako sa dohodne Nemecko s Francúzskom, tak to bude platiť aj pre Slovensko. Podobne ako historicky v Mníchove 1938. Teda o nás bez nás. Progresívne Slovensko  odmieta, aby Slovenská republika a záujmy slovenských občanov (a národné záujmy)  diktovali  naše zahraničnopolitické postoje. Opäť by sme stratili aj vďaka Progresívného Slovenska posledné pozostatky  našej  suverenity. Progresívne Slovensko odmieta teda povinný súhlas všetkých    (i malých) štátov Európskej únie. Pre nich stačí väčšinové hlasovanie v rámci členských štátov Európskej únie. To je pre ochranu záujmov Slovenska veľmi nebezpečné. Veď to malé, ale naše  Slovensko nikto nebude ani počúvať. Nechceme, aby sa zahraničná politika robila o nás bez nás, len na základe dohody  mocných a to hlavne Nemecka s Francúzska. Príklad budúceho odlivu veľkých tranzitných poplatkov zo Slovenska do Nemecka za dnešný tranzit plynu cez naše územie a to v podobe budovaného Nord Streamu 2 je pre nás vážnym varovaním. Bolo to v súlade s nemeckými záujmami, ale v rozpore so slovenskými záujmami. Takto Progresívne Slovensko možno z nevedomosti, či z hlúposti hazarduje so slovenskými záujmami a jeho suverenitou. Môže tu byť iný reálny dôvod. A to je ich zapredanie sa cudzím záujmom, cudzím mocnostiam a svojím sponzorom. Navyše Progresívne Slovensko navrhuje dokončenie bankovej únie, kde Slovensko bude priamo alebo nepriamo ručiť za dlhy iných, hlavne južanských štátov Európskej únie

Progresívne Slovensko chce v rámci plánovanej reformy Dublinského systému odsúhlasiť  povinné prerozdelenie migrantov. Slovensko ako doterajší aký taký subjekt suverenity sa stane len objektom – územím, kde slovenskí občania sa stanú podnájomníkmi vo vlastnom dome, ktorí neovplyvnia výber osôb – cudzích migrantov, ktorých v rámci bruselského povinného prerozdelenia dostaneme na slovenské územie.

Progresívne Slovensko s podporou jej bývalej podpredsedníčky (dnes dokonca prezidentky SR) vytvára predpoklady, aby sa Slovenská republika stala „trójskym koňom“ (inak povedané probruselskou silou) vo V4, pôsobiacou na jej faktický rozpad.

Progresívne Slovensko je radikálnou – ultraliberálnou stranou. Niekto ju označuje za  ľavicovú neokomunistickú stranu. Možno to nazvať ako liberálny fašizmus. Tento pojem vznikol v USA ešte v roku 1931. Radikálne hodnotové autoritárstvo pri politických snahách o premenu spoločnosti a o zásadnú zmenu jej hodnotového ukotvenia, sú viac ako zrejmé.

Progresívne Slovensko chce zaviesť v rámci svojej liberálnej ľavicovosti nové celoeurópske dane. Je to nielen ďalšia strata národno-štátnej suverenity, ale strata konkurenčných výhod pre Slovensko. Takto slovenskí občania stratia posledný inštrument, ktorí by im v budúcnosti pomohol raz sa dostať na životnú úroveň západnej časti – starých členov Európskej únie. Prídu o dnešnú komparatívnu výhodu.

S tým súvisí  súhlas Progresívneho Slovenska  so spoločným budúcim ministrom financií EÚ, so spoločným colným a daňovým úradom pre EÚ, so spoločnými euro dlhopismi a s ich podporou všestrannej euroharmonizácie, sociálneho dumpingu a presunu ďalších  kompetencii do rúk bruselským byrokratom.

Progresívne Slovensko chce nadpráva menšín všetkého druhu.  Z doterajšej väčšiny sa stane časom vplyvová menšina.

Nadpráva LGBTI komunít, postupná legalizácia najskôr tzv. mäkkých a neskôr asi aj tzv. tvrdších drog to je ich budúca cesta.

S podporou médií, vrátane verejnoprávnej RTVS, ktorú si všetci platíme, chce cez tvrdú vplyvovú politiku a to v prospech rôznorodých hodnotových  menšín doslova vnútiť slovenskej spoločnosti nový životný štýl.

V rámci tzv. korektnosti  a náhubkových opatrení, obmedzení a zákonov občania nebudú môcť verejne povedať čo si skutočne myslia. Nastane stav, že pravda nebude skutočnou pravdou. Ústavou zaručená sloboda prejavu bude priamo ohrozená.

Snáď nenastane doba, kde zvrátenosť bude spoločenskou normou a normálnosť bude prirovnávaná k nežiaducim excesom. Takýto proces už žiaľ začal…

Bude to akýsi návrat do totalitného obdobia z rokov 1948-1989, kde tiež občan mal dva prístupy. Jeden názor, ktorý povedal na verejnosti a ten druhý skutočný názor povedal, len v kruhu svojich blízkych.

Pretvárka, lož a faloš sa opätovne zdvihne na spoločenský piedestál. Dostane to len nový názov – tzv. korektnosť.

Takto Progresívne Slovensko sa stáva Extrémnym Slovenskom, možno nielen s nádychom  ultraliberálneho fašizmu. Je to predzvesť novej antihodnotovej totality dnešných strojcov zachovania si moci oligarchie a mafii s bruselskou pomocou. Hodnoty kresťanstva, národa, pravdy a spravodlivosti sú im evidentne na obtiaž. Snažia sa o deštrukciu slovenského hodnotového, politického a právneho systému. Dnes ústavou chránená sloboda prejavu občanov sa postupne stane len kúskom papiera. Ústavou chránená  suverenita (zvrchovanosť)  Slovenska nebude mať takto dlhého trvania.

Pre Progresívne Slovensko je suverenita Slovenskej republiky len bezcenná príťaž.

Je na nás zodpovedných a slobodných občanov, aby sme zabránili vzniku takejto novej totality bez skutočných hodnôt,  hovorili  o nej pravdivo,  hľadali spoločné (demokratické) cesty proti nej a hlavne sa zasadili za budovanie skutočného (reálneho) progresívneho Slovenska.

Bruno Čanády