Ministerstvo školstva chce pre študentov zaviesť možnosť voľby medzi záverečnou prácou a stážou

Pre študentov sa má zaviesť aj možnosť voľby medzi absolvovaním záverečnej stáže alebo písaním záverečnej práce. O forme záverečnej práce by rozhodla vysoká škola (VŠ), ktorá by zohľadňovala špecifiká príslušného študijného odboru. Vyplýva to z návrhu nového zákona o vysokých školách, ktorý ministerstvo predložilo do medzirezortného pripomienkového konania (MPK).

Študentovi sa má na jeho žiadosť umožniť uznať kredity získané nielen absolvovaním predmetov na iných VŠ alebo opätovným zápisom do študijného programu, ale aj prostredníctvom iných vzdelávacích foriem, ako sú časti vyššieho odborného vzdelávania, krátke študijné programy, mikroosvedčenia alebo neformálne a informálne vzdelávanie. „Tým sa rozširujú možnosti uznávania relevantných vedomostí a zručností, čo zodpovedá moderným trendom celoživotného učenia sa a dosahovaniu potrebných vzdelávacích výstupov,“ doplnil rezort v predloženom materiáli. Zároveň sa majú zaviesť jasné limity pre maximálny počet kreditov, ktoré bude možné z týchto alternatívnych foriem vzdelávania uznať.

Pri voľbe absolvovania záverečnej stáže namiesto záverečnej práce by bola VŠ povinná jasne definovať náležitosti a požiadavky tak, aby táto aktivita umožnila študentovi preukázať schopnosť aplikovať získané vedomosti, zručnosti a kompetencie v pracovnom prostredí. „Tento prístup posilňuje prepojenie akademického vzdelávania s potrebami trhu práce a zároveň podporuje rozvoj praktických kompetencií nevyhnutných pre výkon povolania,“ zdôraznil rezort.

S cieľom debyrokratizácie sa má znížiť počet obligatórne predpísaných vzorov dokumentov a ich formálnych náležitostí. Zavedené by mali byť elektronické nástroje na doručovanie rozhodnutí. Zrušiť sa má povinnosť uzatvárať licenčné zmluvy na záverečné práce a posilniť sa má postavenie jednotnej elektronickej prihlášky. „Zdôraznenie elektronizácie je premietnuté aj v možnosti elektronických volieb do akademických senátov a vydávania elektronických dokladov o štúdiu,“ doplnil rezort.

Vytvoriť sa majú aj podmienky pre poskytovanie krátkych študijných programov. Zaviesť sa majú povinné doktorandské školy, povinná praktická výučba v profesijných, učiteľských a zdravotníckych odboroch, definovanie inštitútu fakultných škôl a zapojenie odborníkov z praxe do výučby v nových funkčných pozíciách profesijných lektorov. Taktiež sa má podporiť zodpovedné a transparentné využívanie umelej inteligencie ako nástroja vo vzdelávaní a tvorivej činnosti, pričom študenti budú povinní uvádzať jej použitie.

V návrhu je zakotvená aj možnosť vylúčiť študenta zo štúdia v prípade ohrozenia života, zdravia či bezpečnosti. Podporiť sa majú študentské spolky a ich činnosť bude zohľadňovaná pri bonifikácii. VŠ by tiež mali byť povinné poskytovať poradenské a podporné služby pre študentov a zamestnancov. Zaviedol by sa systém mentoringu a tútorstva („buddy systém“) na uľahčenie integrácie nových študentov.

V oblasti zabezpečovania kvality má dôjsť k zmene v spôsobe obsadzovania členov výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo. Nominácie sa majú nahradiť výberovým konaním s cieľom preveriť znalosť procesov kvality, pričom členmi rady majú byť aj dvaja študenti a zástupcovia zamestnávateľov.

Ministerstvo chce upraviť aj postavenie predsedu Slovenskej akadémie vied. Tiež možnosť spracúvania osobných údajov absolventov najmä na analytické a štatistické účely, a to aj v spolupráci so Sociálnou poisťovňou.

Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. septembra 2026.