Môj profil 
Predplatné
Advokátke známej z lokálnej kauzy pezinská skládka, pre ktorú sa vďaka rozsudku Súdneho dvora EÚ zmenili pravidlá záväzné pre celú EÚ, začali po zhruba polročnej kampani raketovo stúpať preferencie po tom, čo sa začala objavovať v diskusiách s ostatnými kandidátmi. Ako líderka úspešnej verejnej kampane za uzavretie skládky odpadu v Pezinku Čaputová získala v roku 2016 Goldmanovu environmentálnu cenu udeľovanú Nadáciou Goldman Environmental Foundation. Táto cena sa prirovnáva k Nobelovej cene v oblasti ochrany životného prostredia a Čaputová ju získala za európsky kontinent.
Aktívne sa angažovala aj v ďalšej úspešnej kampani organizácie VIA IURIS za zrušenie Mečiarových amnestií. Petíciu za ich zrušenie v priebehu niekoľkých týždňov podpísalo vyše 76-tisíc ľudí, čo pomohlo vytvoriť verejný tlak a amnestie zrušiť. „Tvrdenie, že vždy stála a stojí na strane tých, voči ktorým sa dejú neprávosti, nie je len volebným sloganom, ale overiteľnou skutočnosťou. Nesmierne dôležité je to, že Zuzana Čaputová zdôrazňuje potrebu vyrovnať sa s hriechmi, nespravodlivosťami či deformáciami minulosti, prispieť k budovaniu slušnej spoločnosti a spravodlivého štátu, a zároveň myslí na budúcnosť, ktorá je neodmysliteľne spätá s riešením environmentálnych problémov a výziev,“ povedal o Čaputovej environmentalista a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu Mikuláš Huba.
Slovensko má už tretí raz veľkú šancu, že hlavou štátu sa môže stať žena, tentokrát advokátka a občianska aktivistka Zuzana Čaputová. Na post prezidenta už síce kandidovalo viacero žien, no najbližšie k tomuto cieľu sa dostali herečka a diplomatka Magda Vášáryová a expremiérka Iveta Radičová, ani jedna však neuspela. Politológ Ján Baránek vyjadril presvedčenie, že dôvodom neúspechu nebolo ich pohlavie, ale chyby v kampani a vtedajšie rozloženie politických síl. „Byť ženou nie je zásadný handicap,“ vyhlásil. Samotná Čaputová však s touto témou v kampani výrazne nepracuje.
Podľa názorov niektorých politológov je jedným z Čaputovej nedostatkov absencia politických skúseností, a to najmä v zahranično-politickej oblasti. Čaputová sama za svoju slabinu považuje oblasť bezpečnosti a obrany. Priznáva, že ako vrchná veliteľka Ozbrojených síl by sa zo začiatku musela spoľahnúť na odporúčania poradcov a túto oblasť si doštudovať. Prezident podľa ústavy zastupuje Slovensko v zahranično-politických otázkach a reprezentuje krajinu navonok. „Prezident nie je púťová atrakcia, ale kľúčová postava v tejto oblasti, čo sa na Slovensku marginalizuje. Ak prezident nemá zahranično-politické skúsenosti, je odkázaný len na poradcov,“ vyhlásil pre agentúru SITA Baránek. Nikto však nespochybňuje jej jasne proeurópsku a prozápadnú orientáciu. Ani v domácej politike nemá veľa skúseností, až v roku 2017 sa stala členkou a následne podpredsedníčkou novej politickej strany Progresívne Slovensko.
Pre médiá sa Čaputová viackrát vyjadrila, že chce oslovovať všetkých voličov bez ohľadu na ich národnosť, vieru, sexuálnu orientáciu či politickú príslušnosť. V predvolebných debatách vyslovila viacero liberálnych názorov – nie je proti registrovaným partnerstvám ľudí rovnakého pohlavia ani proti tomu, aby si homosexuálne páry mohli adoptovať deti. Objavila sa aj v kampani podporujúcej právo žien na interrupciu. Jej priame odpovede na polarizujúce otázky si vyslúžili aj vlnu kritiky, najmä z konzervatívnej časti politickej scény. „Človek musí byť kompatibilný sám so sebou, len vtedy je vierohodný,“ komentoval jej postoj Baránek.
Znalcov politických kampaní prekvapila Čaputovej úprimnosť a hlavne to, ako si tým získala slovenskú verejnosť zvyknutú na vyhýbavé odpovede dlhoročných politikov. Vo svojich názoroch na ľudskoprávne otázky ostala v pelotóne prezidentských kandidátov osamotená. Čaputová je známa tým, že sa v politických diskusiách snaží o mierny tón, nekričí, neskáče do reči, ale už niekoľkokrát prejavila svoju razantnosť. „Vo svojich výrokoch je opatrná, ale pritom si zachováva tvár. Ľudia z nej cítia snahu spoločnosť spájať, netlačí ju ego, ale snaha zlepšiť situáciu v krajine, a evidentne sú preto pripravení niektoré jej názorové odlišnosti tolerovať,“ napísal o Čaputovej český týždenník Respekt.
V médiách sa začalo riešiť aj súkromie Čaputovej, ktorá je rozvedená a má dve dospievajúce dcéry. S nárastom preferencií začali pribúdať otázky o jej partnerovi, možnom „prvom pánovi“. Po útokoch na konšpiračných portáloch Čaputová zverejnila fotografiu s hudobníkom a fotografom Petrom Konečným. Pri otázkach, či sa Konečný bude zúčastňovať na stretnutiach podľa protokolu, advokátka tvrdí, že ľudia nevolia rodinu, ale prezidentku, ktorá sa ich zastane.
Profil Maroša Šefčoviča
Kandidát na prezidenta – kariérny diplomat Maroš Šefčovič sa považuje za sociálneho demokrata a veriaceho človeka. V kampani tvrdí, že ako prezident by bol garantom proeurópskeho smerovania Slovenska a chcel by prispieť k celospoločenskému zmieru
O jeho možnej kandidatúre sa hovorilo už začiatkom roka 2018, on však tvrdí, že oficiálnu ponuku mu dal až 3. januára tohto roka podpredseda Smeru-SD a minister financií Peter Kažimír.
Šefčovič vyrastal v Bratislave, v detstve sa venoval atletike a volejbalu. Práve šport mu podľa vlastných slov doteraz pomáha. Na Vysokej škole ekonomickej ho prorektorka odporučila na konkurz federálneho ministerstva zahraničných vecí pre Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov (MGIMO). Hoci mal spočiatku pocit, že sa do Moskvy pre nedostatočnú jazykovú výbavu nedostane, prijali ho, pridelili mu kombináciu angličtina, francúzština, ruština, medzinárodné inštitúcie a neskôr sa špecializoval na Medzinárodnú organizáciu pre jadrovú energetiku. Šefčovič pripomína, že študoval už v čase glasnosti a perestrojky, teda v období ekonomických reforiem a politiky otvoreného informovania. Dodal, že nechodil len na moskovský inštitút, ale patril k prvým diplomatom, ktorých pozvala americká vláda na prestížnu Stanfordskú univerzitu.
Šefčovič avizuje, že chce byť aktívny prezident. Je známy jeho názor na migráciu, rómsku komunitu či sociálne balíčky Smeru. Hovorí ‘áno’ vlakom aj obedom zadarmo, na rozdiel od slovenskej diplomatickej jednotky Miroslava Lajčáka hovorí nie globálnemu kompaktu o migrácii. Nevyjadril sa však k otázke, kde má prezident značné právomoci, či by vymenoval predsedu Smeru-SD Roberta Fica za sudcu Ústavného súdu SR.
Naopak, nevyhýba sa otázke o svojom členstve v komunistickej strane. Argumentuje, že počas štúdií sa od neho očakávalo, že si podá prihlášku do strany, čo aj urobil. Vzhľadom na November ’89 si však legitimáciu nikdy neprevzal.
Kandidatúru na prezidenta mu svojím podpisom umožnilo 47 poslancov za Smer-SD. Cestou zbierania podpisov od občanov nešiel, vraví, že na to nebol čas. Po telefonáte Kažimíra a po stretnutí s vedením Smeru prijal stranícku podporu. Pri garantovaní svojej apolitickosti sa opiera o Brusel. Ako eurokomisár totiž musel pred Európskym súdnym dvorom prisahať, že bude svoj úrad vykonávať podľa svojho vedomia a presvedčenia a nebude viazaný príkazmi. Vyhlasuje, že takto bude vykonávať aj funkciu prezidenta.
Napriek tomu, že Šefčovič kandiduje vďaka poslancom za Smer, a táto strana mu prispela aj na kampaň, politológovia či ľudia z politického marketingu očakávali, že sa bude snažiť v niektorých otázkach alebo od niektorých predstaviteľov Smeru, ako napríklad Roberta Fica, dištancovať. Najväčšiu pozornosť v jeho kampani vzbudili mítingy strany k Medzinárodnému dňu žien, kde ho Fico pred ženským publikom prirovnáva k zbojníkovi Jánošíkovi.
Po vzore ďalších predstaviteľov Smeru aj on začal kritizovať favoritku volieb Zuzanu Čaputovú. Nepáčilo sa mu, že sa vyjadrila, že by žiadosť o milosť od politika posúdila tak, ako každú inú žiadosť. Šefčovič vyhlásil, že by žiadnemu politikovi milosť nikdy neudelil a za Čaputovej vyhlásením videl dohodu s prezidentom Andrejom Kiskom, ktorého firma má daňové problémy. Ten advokátku podporil, na eurokomisára zareagoval, že nikdy o milosť žiadať nebude.
Šefčovičova diplomatická kariéra, ale aj hodnotenia odborníkov či politických oponentov hovoria o tom, že ide o presvedčeného proeurópskeho kandidáta. Sám vraví, že práve spochybňovanie členstva Slovenska v EÚ či NATO bol pre neho jeden zo silných argumentov, prečo sa rozhodol do prezidentského súboja ísť. Počas kampane sa však sám začal pýtať svojich fanúšikov na Facebooku, či má byť Slovensko mostom medzi východom a západom.
.JPG)
.jpg)
