Pripomienka k výročiu narodenia Andreja Hlinku v Katedrále sv. Šebastiána v Bratislave

Bratislava 25. septembra 2020 (HSP/slovenskezahranicie.sk/Foto:Cyrilometodiada)

Andrej Hlinka, jedna z najvýznamnejších osobností slovenského národa, sa svojou charizmou, pracovitosťou a vytrvalosťou natrvalo zapísal do histórie a sŕdc nášho národa.  V nedeľu 27. septembra 2020 si pripomenieme 156. výročie narodenia Andreja Hlinku

Don Peter Hasidlo, rektor Katedrály sv. Šebastiána, bude pri príležitosti 131. výročia kňazskej vysviacky a 156. výročia narodenia Andreja Hlinku celebrovať  v sobotu 26. septembra 2020 o 17. 00 h  slávnostnú svätú omšu v Katedrále sv. Šebastiána na Peknej ceste v Bratislave-Krasňanoch. Organizátorom podujatia je občianske hnutie CYRILOMETODIADA.

Andrej Hlinka bol za kňaza vysvätený 19. júna 1889 v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule. Ako kaplán pôsobil v Zákamennom-Kline, rodisku biskupa Jána Vojtaššáka, vo Svätej Alžbete, dnes Liptovské Kľačany, a v Tvrdošíne. V roku 1892 bol vymenovaný za farára v Liptovských Sliačoch, potom bol farárom v Ružomberku. Od roku 1920 až do svojej smrti predsedom Spolku svätého Vojtecha a členom výboru Matice slovenskej.

Svätý Otec Pius XI. udelil Andrejovi Hlinkovi titul Msgr., 9. marca 1927 ho vymenoval za infulovaného pápežského protonotára a dostal právo používať pontifikálie. Slávnostná inštalácia Andreja Hlinku ako pápežského protonotára sa konala v Kostole sv. Ondreja v Ružomberku 15. mája 1927 za účasti biskupa Jána Vojtaššáka a početného zástupu duchovenstva, predstaviteľov spoločenského života a veriaceho ľudu. Andrej Hlinka svoju prvú pontifikálnu svätú omšu ako pápežský protonotár celebroval 19. júna 1927, v deň 38. výročia svojej kňazskej vysviacky.

Rumunský kráľ Karol II. udelil Andrejovi Hlinkovi v roku 1936 Rad rumunskej koruny za spoluprácu s Rumunmi počas Rakúsko-Uhorska a za spoločné utrpenie prežité v segedínskom väzení. Pri príležitosti 73. narodenín dostal Andrej Hlinka poľské vyznamenanie Polonia restituta. V mene prezidenta Poľskej republiky mu ho v Ružomberku odovzdal  Wacław Łaciński, poľský konzul v Bratislave. Slovenský snem dňa 25. apríla 1939 prijal zákon č. 83/1939 Sl. z., podľa ktorého sa Andrej Hlinka zaslúžil o slovenský národ. Táto veta bola vytesaná do kameňa a umiestnená v budove Slovenského snemu.

Národná rada Slovenskej republiky dňa 26. októbra 2007 prijala zákon č. 531/2007 Z. z. o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku. Na ocenenie mimoriadnych zásluh Andreja Hlinku bola v budove Národnej rady Slovenskej republiky nainštalovaná busta Andreja Hlinku a pamätná tabuľa, na ktorej je uvedený text: “Andrej Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ a Slovenskú republiku”.

Andrej Hlinka odišiel do večnosti 16. augusta 1938 na fare v Ružomberku. Po zádušnej svätej omši v Kostole sv. Ondreja v Ružomberku rakvu s Hlinkovými ostatkami  uložili do krypty jezuitov na miestnom cintoríne. Miestom posledného odpočinku Andreja Hlinku sa 31. októbra 1939 stalo Mauzóleum Andreja Hlinku v Ružomberku. V marci 1945 bola rakva s telesnými ostatkami Andreja Hlinku tajne prevezená na dodnes neznáme miesto.  Rakva bez telesných ostatkov Andreja Hlinku bola nájdená v krypte Dómu sv. Martina v Bratislave. V roku 2003 pri príležitosti 65. výročia úmrtia Andreja Hlinku bola rakva vystavená v Mauzóleu Andreja Hlinku v Ružomberku.

Trvanie: 26.09.2020
Miesto: Katedrála sv. Šebastiána – Bratislava
Mesto/obec: Bratislava

Redakciu informovala Daniela Suchá z občianskeho združenia CYRILOMETODIADA

Článok pôvodne vyšiel na portáli slovenskezahranicie.sk.